K napísaniu tohto článku ma inšpirovala nedávna návšteva Múzea holandského odporu v Amsterdame (Verzets Museum). Preto dnes trochu zafušujem Thibirovi do remesla a prinesiem vám príbeh, s ktorým som sa v krátkosti zoznámila v tomto múzeu.

Dnešný príbeh bude o mužovi menom Anton van der Waals.

Ale skôr než vám ho predstavím, poďme sa pozrieť bližšie na to, v akom prostredí sa väčšina nášho príbehu odohráva.

Po tom, čo Nemecko napadne 1.9. 1939 Poľsko, sa nemecká nacistická paprča začne naťahovať aj po ostatných krajinách. Vypukne 2. svetová vojna a časti severo-západnej Európy sa ocitnú dobrovoľne nasilu v plánoch Nemecka pri dobývaní Francúzska. Holandsku jeho neutralita veľmi nepomohla, 10. Mája 1940 ho Nemci napádajú v rámci akcie Fall Gelb, ako časť plánu odizolovať Francúzsko a nemusieť sa trepať cez Ardeny. Navyše Holandsko malo strategickú polohu pre vstup na Britské ostrovy a prístup k Severnému moru. Plán bol nasledovný - v skratke - vstúpiť do Holandska, dostať sa do Den Haag, zajať kráľovnú s rodinou a členov vlády a donútiť ich kapitulovať. Čo však Nemci nečakali bolo, že sa v Rotterdame stretnú s odporom, predovšetkým jednotiek Korps Mariniers, ktorí mosty cez rieku Maas bránili zubami nechtami. Nemecké veliteľstvo už nemalo nervy, bitka trvala veľmi dlho, tak doručili Holanďanom ultimátum - vzdajte sa, alebo Rotterdam ľahne popolom. Tu sa to začína trošku komplikovať, ale kto v Rotterdame bol, vie ako to dopadlo. Po obede 14. mája neostal v Rotterdame kameň na kameni, čo nespadlo príčinou útoku, to zhorelo do tla. Holandsko sa vzdalo, holandský odpor pomohol kráľovnej Juliáne s rodinou opustiť krajinu a dostať sa cez Britániu do Kanady, kde prečkali vojnu. V Holandsku sa začala 5 rokov dlhá nemecká okupácia.

 

Foto č. 1.: dôsledky bombardovania Rotterdamu

Anton van der Waals sa narodí 11. Októbra 1912, už vo vyššie spomínanom Rotterdame. Bol neplánované dieťa, rodičia ho mali v celkom vysokom veku a bol aj omnoho mladší ako jeho súrodenci. Jeho výchovu si preto berie do rúk jeho najstaršia sestra Dirkje. Jeho dva pokusy o štúdium inžinierstva stroskotajú už po niekoľkých mesiacoch. Začiatkom 30. rokov sa van der Waals, v tom čase už ako pomocný robotník, neúspešne pokúša založiť vlastnú firmu na opravu rádií a motocyklov. Ani jeho osobný život nie je veľmi úspešný - v novembri 1937 začína van der Waals už svoje tretie manželstvo.

V tom istom roku sa mu konečne podarí zamestnať ako elektrikár v rotterdamskej elektrotechnickej firme De Hoop. Často prichádza do rotterdamského prístavu na výstavbu a údržbu elektrických inštalácií v ponorkách a iných vojenských plavidlách. Tam sa naučí dobre hovoriť nemecky aj anglicky. 

Po bombardovaní Rotterdamu vládne v meste chaos. Podniky boli týždne zatvorené a v tom čase sa van der Waals nejako dostáva k patentom k dvom technickým vynálezom - vylepšeniu rádia a bezkľukovému spaľovaciemu motoru. Van der Waals bol oportunistom celý život a aj tu sa ukáže jeho povaha - od leta sa tieto patenty snaží predať ako odboju, tak NBS (Nationaal-Socialistische Beweging - Hnutie Národných socialistov, ultra pravicové, nacionalistiké hnutie Holandska) ale aj nemeckej armáde, čo sa mu však ani u jedných nedarí. Prostredníctvom svojho staršieho brata Johana sa van der Waals spája s Arijom van der Meerom, 38-ročným riaditeľom továrne na sušienky Paul C. Kaiser. Van der Meer je veľmi ochotný spolupracovať a ako člen mladej odbojovej skupiny je pripravený odovzdať vynález britskej vláde. Tu treba poznamenať, že zo začiatku bol holandský protinemecký odboj zložený hlavne z amatérov, ktorí boli taktiež veľmi dôverčiví. V čase, keď sa van der Waals dostáva do kontaktu so skupinou odboja okolo van der Meera, už bol príležitostným tipérom v Holandsku pôsobiacej nemeckej Sicherheitsdienst (SD). V roku 1941 je van der Waals predstavený Josephovi Schreiederovi, ktorý v Holandsku riadil nemeckú kontrarozviedku. Schreieder ihneď vidí potenciál a dáva van der Waalsovi úlohu získať páchateľa vo vražde príslušníka Wehrmachtu, ktorým bol študent Hans Beerhuijs. Van der Waals vydávajúci sa za príslušníka odboja, presviedča Beerhuijsa aby odišiel z Haarlemu do Rotterdamu, kde ho potom vo vlaku chytí SD a dobije ho. Van der Waals sa prizerá. Beerhuijs potom vydáva ďalšie meno a sled udalostí, ktoré nasledujú a ktorých vykonávateľom bol Anton van der Waals, mu od Schreiedera vyslúžia prezývku Užitočná sviňa. 

Jednou z podvodných operácií, v ktorej Van der Waals zohral úlohu, bol takzvaný Englandspiel. V lete 1941 SD vypátrala ilegálny vysielač v záhradnej búde v Bilthovene. Tam našli aj zoznam mien ľudí, ktorí spolupracovali s dvoma signalistami. Van der Waals bol nasadený do práce. Nadviazal kontakt a nasledovalo niekoľko zatknutí (viac o Englandspiel v tomto Thibirovom článku).

Koncom roka 1942 dostáva van der Waals hlavnú úlohu v novej akcii Spiel, v ktorej má pomôcť odhaliť plány spojencov pre inváziu. Podarí sa mu získať dôveru socialistického politika Koosa Vorrinka, opory Národného výboru a zapojeného do všetkých druhov odbojových aktivít. Využijúc svoje znalosti o odboji a britskej spravodajskej službe, ako aj vysielací kontakt s Londýnom, van der Waals dokáže prekonať počiatočné výhrady Vorrinkovej skupiny. Aby sa úplne zbavil podozrenia, zasnúbi sa aj s dcérou Vorrinkovej pravej ruky van Looija (v tom čase bol zasnúbený aj s so sekretárkou svojho SD šéfa, a len tak mimochom už znova ženatý). V apríli 1943 SD usúdi, že dozrel čas na zbalenie Vorrinkovej skupiny. Van der Waals zohráva svoju zvyčajnú úlohu užitočnej svine - SD skupinu zbalí, s ňou aj van der Waalsa ako spoluväzňa. Týmto spôsobom infiltruje van der Waals jednu odbojovú skupinu za druhou. SD je nadšená, platí mu dobre a veľa a dokonca aj dostane vyznamenanie. To zároveň znamená, že odboj začína šípiť sviňu, respektíve krysu, a začína na van der Waalsa poľovať. SD ho chce kryť, zinscenujú útok a v novinách napíšu, že z van der Waalsa je už dobrý nacista van der Waals pri útoku zomrel. V skutočnosti ho vypravia do Švédska, kde má pomôcť odkryť možné miesta spolupráce holandského odboja, ktorý po neúspechoch v Englandspiel komunikuje s Britániou cez neutrálne Švédsko. To sa mu ale nepodarí a do bažinného Nemecka sa vracia s holou riťou. Nemcov to nepotešilo a van der Waals je vyškrtnutý z výplatnej pásky SD. Po príchode do domoviny sa van der Waals, navzdory tomu, že stále nie je rozvedený, znova ožení. Holandský odpor však vie, že nie je mŕtvy a ide po ňom. Van der Waals tak zabije svojho sluhu Willema Mosskinofa a ukradne mu identitu. Neskôr tento čin znova zopakuje a znovu zamorduje svojho sluhu Joopa van der Meera s rovnakým zámerom ukradnutia identity. Skúša ešte šťastie u SD ale nevyjde mu to. V apríli 1945 oslobodzuje Zuidlaren, dedinu, kde sa van der Waals s manželkou skrýva, kanadská armáda. V zúfalosti sa ide prihlásiť britskej armáde, tá ho chce zamestnať ako špióna na nemeckej strane, ale van der Waals bzikne, dostane sa cez Kolín nad Rýnom až do Berlína, kde prebehne k Sovietom, aby potom išiel naspäť k Britom. Tí mu už ale neveria, zatknú ho a držia v Nemecku. V roku 1946 ho vydajú do Holandska. 

Pri výpovediach van der Waals tvrdí, že všetky činy, z ktorých ho obviňovali spáchal, ale že to robil na príkaz britského agenta Johna Verhagena. Jeho existenciu však nijako nevie dokázať, a teda je jasné, že ide len o prachsprostý výmysel. V roku 1948 je užitočná sviňa van der Waals odsúdený na trest smrti, ktorý je vykonaný 26. Januára 1950. Tesne predtým, ako zaznie posledný výstrel, van der Waals prizná, že žiaden John Verhagen neexistoval, a že všetka zodpovednosť leží na jeho pleciach.

Najnenávidenejší zradca Holandska pomohol lapiť minimálne 83 členov odboja, z čoho bolo 38 z nich zabitých. V skutočnosti ten počet mohol byť oveľa vyšší, presahujúci stovku, žiadne ďalšie činy mu však dokázané neboli…