15. – 17. deň Vianočné ráno nás so slspom zastihlo v plnej koronovej paráde. On u seba doma s horúčkami príjemných 39 stupňov a dusivým kašľom, ja u seba doma s horúčkou, bolesťami, kašľom a vôbec kompletnou korona výbavou. A ako bonus, tristo kilometrov ďaleko od seba.
6. - 8. deň Na šiesty deň od začiatku ochorenia, v utorok 15.12., zrazu prišla silná úľava, spôsobená tým, že sa moje črevá rozhodli, že po piatich dňoch hnačkovania, kŕčov a bolestí mi konečne dajú pokoj. Hnačka ustala, kŕče pominuli a ja som zrazu mala pocit, že by som toto ochorenie mohla aj prežiť.
“Reii? Náš predĺžený víkend je ohrozený. Volal mi Janko Hraško, že Jožko Mrkvička, s ktorým sme pred pár dňami nahrávali audioknihu, má koronu. Zajtra idem na testy. Nechcem ťa nakaziť, ak to mám.“„No dokelu... snáď si to nechytil. Daj mi vedieť, keď budeš mať výsledky“....
Ak som si po viac ako osemhodinovej tortúre na urgentnom príjme myslela, že ma v ten deň už nič nedokáže šokovať, nemocnica na Antolskej ma opäť dokázala vyviesť z omylu. Po prijímacej procedúre na chirurgickom oddelení som bola odvedená na izbu, v ktorej už bývali dve staršie panie.
Môj osobný sanitár sa ukázal ako veľmi príjemný chlap. Skutočne nápomocný. Pomáhal mi do vozíčka, z vozíčka, podával mi veci, miestami ma prakticky dvíhal, a ak som sa potrebovala premiestňovať po vlastných, pekne ma podopieral. Doslova ma obskakoval ako chránené zvieratko.
Môj príchod na urgentný príjem nemocnice na Antolskej vyzeral celkom nádejne. Prakticky rovno medzi dverami urgentu si ma všimla náhodná okoloidúca sestra a s otázkou „Brucho?“ rovno búchala na dvere chirurgickej ambulancie. Tam si ma sestra obratom odvliekla dovnútra, pomohla mi na ležadlo a vzápätí mi už brala krv.
Začalo sa to celkom nevinne niekedy počas prvých dní septembra. V noci som sa zobudila na to, že ma bolí brucho. Nič strašné. Myslela som si, že som niekde, najskôr vo vývarovni pri mojej práci, zjedla niečo, čo nebolo úplne zdravotne nezávadné. Naordinovala som si diétu a čierne uhlie.
Nórsko, leto 2022, kdesi za polárnym kruhom Ja, zasnívane pozerajúc o desiatej večer na svetlú oblohu: Raz by som chcela vidieť polárnu žiaru. Videla som to na obrázkoch, vyzerá to nádherne, naživo to musí byť ešte oveľa krajšie. Škoda, že teraz je stále svetlo a nevidieť to.
SVOLVÆR V ten istý deň, ako sme kotvili v Bodø, sme kotvili aj v Svolværi. Teda večer. Zastávka tam bohužiaľ trvala len necelú hodinu, počas ktorej sme sa prebehli nočným centrom.
