Autor tohto článku vyhlasuje, že počas jeho niekoľkoročnej kariéry kočíkovača nedošlo k zraneniu či poškodeniu žiadneho dieťaťa alebo kočíka. Autor vychádza zo svojich skúseností, keďže odkočíkoval dve deti v Bratislave, s odhadovaným nájazdom 32.859 motohodín.

Učupené v plytkej kotline vyhĺbenej riekou Nitra, ležia Topoľčany. Mesto také obyčajné, slovenské, kde síce líšky nedávajú dobrú noc a ani sa tam muchy neotáčajú, no napriek tomu, aby si niekto dobrovoľne urobil výlet do Topoľčian, tak by musel byť žochom udretý.

Našiel som na mobile tri zmeškané hovory od kamoša, s ktorým som fakt že dávno nebol. Potrebuje sa so mnou stretnúť a niečo prebrať. Nechcel, či nemohol mi povedať v tej chvíli viac, podrobnejšie až na pive. Na rovinu priznávam, myslel som, že sa namotal na nejakú tú pyramídovú hru, čo si hovorí "finanční poradcovia".

Jeden by si povedal, že napísať ďalšie pokračovanie  ságy o vývoji slovenského hokeja musí byť malina. No nie je to tak ľahké, pretože sa toho deje strašne veľa. Funkcionári nášho hokeja sa všemocne snažia dojebabrať všetko, čoho sa dotknú a čo ako-tak ešte fungovalo.

Dnes si dáme niečo o jednej takej krajine kokotov v oblasti motorizmu. Nečakajte však niečo o diaľniciach, či zápchach. Aj keď sa vám oboje zdá u nás v hroznom stave, celkovo je Slovensko len taký malý zaprdený odvar. Všade navôkol majú väčšie zápchy a väčšie prúsery s diaľnicami.

Ťažko v dnešnej dobe prísť s nejakým prevratným tvrdením, každý tu trepe dve na tri. A ani ja nie som výnimkou. Preto povedať, že svet sa zbláznil, to je úplne normálne konštatovanie. Napriek tomu to tu napíšem, svet okolo nás sa akosi za posledné týždne dojebal úplne.

Je mi ľúto, ale odpoveď na otázku z titulky je aj po tretíkrát rovnaká - do piče!Keďže sa leto končí a deti sa tešia na povinnú školskú dochádzu, plním si aj ja svoju povinnosť voči osadenstvu DM a dávam pokračovanie monodrámy o budúcnosti a smerovaní slovenského hokeja.

17:25 zulu Auto so slovenskými korporátnymi trtmi na slovenských ŠPZ sa pomaličky blíži už zaplnenými ulicami ukrajinského mesta k štátnej hranici. Big Boss je vážne nasraný:-           akože chlapci, povedzte mi, toto čo je za pojebaný deň?

14:00 zulu Vozidlo strednej triedy so slovenskými ŠPZ obsadené troma korporátnymi pajácmi v bielych košeliach a v tmavých oblekoch sa pomaly posúva dole ukrajinskou cestou, od hraníc smerom k mestu. Takmer dvojhodinová morda za nami, atmosféra už nie je taká uvoľnená. Prvý sa ozval Big Boss zo zadného sedadla.