Ešte sa len začalo to šialenstvo zvané olympijské hry a v mojej hlave sa už rozozvučal alarm. Nie televízny, ten mám u prdele, keďže „nemám telku“. Do popredia sa predrala myšlienka, ktorou som otravoval mojich kamarátov ešte v 90-tych rokoch.

Nezadržateľne sa blížia sviatky pokoja, preplnených chladničiek a žlčníkových záchvatov. Soby a ježiškovia roznesú kopy darčekov, v telke si pozrieme miliónprvú reprízu tradičných rozprávočiek a príde čas odobrať sa na chatu. Veď Silvestra treba privítať štýlovo a originálne.

Dnes si dáme niečo o jednej takej krajine kokotov v oblasti motorizmu. Nečakajte však niečo o diaľniciach, či zápchach. Aj keď sa vám oboje zdá u nás v hroznom stave, celkovo je Slovensko len taký malý zaprdený odvar. Všade navôkol majú väčšie zápchy a väčšie prúsery s diaľnicami.

17:25 zulu Auto so slovenskými korporátnymi trtmi na slovenských ŠPZ sa pomaličky blíži už zaplnenými ulicami ukrajinského mesta k štátnej hranici. Big Boss je vážne nasraný:-           akože chlapci, povedzte mi, toto čo je za pojebaný deň?

14:00 zulu Vozidlo strednej triedy so slovenskými ŠPZ obsadené troma korporátnymi pajácmi v bielych košeliach a v tmavých oblekoch sa pomaly posúva dole ukrajinskou cestou, od hraníc smerom k mestu. Takmer dvojhodinová morda za nami, atmosféra už nie je taká uvoľnená. Prvý sa ozval Big Boss zo zadného sedadla.

Pred rokmi som motročil v jednom slávnom a veľkom korporáte, ktorý z neznámych dôvodov urobil Bublinu centrom pre strednú a východnú Európu. V praxi to znamenalo, že Big Boss bol nielen šéf môjho Bossa v Bubline, ale súčasne riadil aj ďalších Bossov z okolitých krajín.

Jeden taký pošahaný Rakúšak povedal: Najväčšou tragédiou človeka je, ak na sklonku života zistí, že sa minul povolaním! A ja už dnes viem, že moje vysnívané povolanie mi nikdy nebude súdené. Nie som však nešťastný. Nikto z nás, čo tu dnes žijeme, sa nestane členom posádky vesmírnej lode Hviezdnej flotily.

Tak, ako rastie vonkajšia teplota a všetko navôkol sa stáva zelenejším, v niektorých osobách sa objaví neskutočná myšlienka. Začať bicyklovať. Ako novoročné želanie si dali viac pohybu. Pod stromčekom ich čakala permanentka do fitka. No štyri mesiace sú preč, pár kíl pribudlo a potiť sa vo vydýchaných priestoroch už viac nechcú.

No vážne, čo si myslíte, že vedia deti o živote? Niektorí povedia, že veľké hovno. Iní budú argumentovať, že by sme boli prekvapení, ale deti toho vedia až priveľa. Nech je ako chce, prečítal som si jeden článok na danú tému a zostal som šokovaný. V prvej chvíli som si myslel, že autorka nikdy nebola dieťaťom, ona sa už narodila ako stará piča.