Čo vedia deti o živote?
- Od: OskarB
- Dátum: 30 máj 2019
No vážne, čo si myslíte, že vedia deti o živote? Niektorí povedia, že veľké hovno. Iní budú argumentovať, že by sme boli prekvapení, ale deti toho vedia až priveľa. Nech je ako chce, prečítal som si jeden článok na danú tému a zostal som šokovaný. V prvej chvíli som si myslel, že autorka nikdy nebola dieťaťom, ona sa už narodila ako stará piča.
Prišiel mi email, kamoška je tehotná. Napriek zvyčajnému charakteru tejto správy a jej dôsledkov na mužskú myseľ, samozrejme že aj okamžitého nástupu paniky, u mňa nič podobné nenastalo. Je to len kamoška. Žiadna kamoška s výhodami, ale normálna baba, s ktorou nemám sex. Preto som sa jej oznámení o tehotenstve potešil.
Vieš si predstaviť situáciu, že ťa manželka nechala doma s malým deckom a ty ho musíš zabaviť? Ak nie, tak práve pre teba som sa rozhodol skompilovať tento článok.
Stalkujúc články a diskušky som si uvedomil, že sú tu často témy, ktorým nerozumiem. Filmy a seriály, ktoré som nikdy nevidel. Počítačové hry, o ktoré môj staručký notebook nezavadil. A práca v korporáte a v MLM.Normálne som premýšľal.
Stojím na umelo navŕšenom kopčeku, pohľad uprený vpred, aj keď neviem, čo by ma tam vpredu mohlo prekvapiť. Slnko sa stále silnejšie zahryzáva do oparu, voľným okom neviditeľné kvapky rannej rosy sa odparujú. Napriek tomu zreteľne vidím stopy dvoch osôb a koľaje po nimi ťahaných dvoch vozíkoch. Niekto tu už dnes ráno bol.
Keďže sa o pár dní začínajú každoročné hokejové majstrovstvá sveta a na tejto stránke sa pohybuje veľké množstvo športových ignorantov, hokejových analfabetov, krosfiťákov, buzerantov, pajácov a nezabudnime na bio/raw/eco matky, ponúkam vám taký malý návod, ako si lepšie užiť hokejové zápasy.
Viem, že nechcete čítať rady a poučovania. Je predsa zrejmé, že tu na DM sa zišla skupina tých najlepších, najkrajších, najinteligentnejších a najschopnejších jedincov, výkvet ľudstva. No napriek tomu, prepáčte, ale nedá mi sa nepodeliť s vami o tie najlepšie investičné príležitosti vášho života.
Inšpiráciu na dnešný článok som dostal na Dušičky. Rodinné okolkosti a.k.a. chorá žena a decká ma prinútili navštíviť moje rodné okresné mesto zapadného Absurdistanu osamote. Len tak sám bez rodiny, obehať cintoríny.
Nechodím na pohreby. Neviem vám presne povedať rok, kedy sa tak stalo. Dokonca si ani len približne nepamätám, či som bol dieťa alebo uhrovitý pubertiak. Viem len, že to moji rodičia pochopili a ja som nikdy viac nebol nútený ísť na pohreb.Samozrejme často príde otázka, prečo nechodím na pohreby?






