Dušík je zase o krok bližšie nebíčku. V nedeľu som dve hodiny riešil zabehnutú fenku a lietal po okolitých dedinách aby som skončil s autom celým zajebaným od chlpov, doškrabanými sedačkami od pazúrov a zistením, že pes je z vedľajšej ulice a už mu naozaj dajú na krk známku s telefónnym číslom.

Niekde počas motostretka začalo tiecť servo, ale nesprávne som to odhadoval na zomierajúce čerpadlo. Viacmenej som to vo FR a ani počas roadtripu neriešil, keď som ale doma nechal auto chvíľu stáť, zostalo pod ním pár (desiatok) kvapiek, takže spolu s kontrolou hladiny som prišiel k poznaniu, že ak to čerpadlo doteraz išlo skoro nasucho, tak už bude na najlepšej ceste zomrieť.

Z Barberina sme mierili do Sirmione na pobreží jazera Garda a na tento presun som mal vyhradenú väčšiu časť dňa. Jednak to je relatívne ďaleko a jednak som si našiel čo najzastrčenejšie cesty s čo najviac zákrutami. Vo finále to nebola až taká výhra, pretože mnoho z nich bolo v dosť zlom stave, ale opäť - výhľady určite stáli za to.

Takže roadtrip. V júli, keď vrcholili tie horúčavy, v kabriolete. S tým kufrom, do ktorého sa ledva zmestí zložená campingová stolička. Začali sme presunom z ubytovania pri práci do Nice, kde sme strávili prvú noc.

Česť. Naposledy sme tieto zápisky opustili v januári roku 2019 (áno, si stará), s medzikusom pod volant objednaným z USA a smelými plánmi na motostretko.

Neviem ako vy, ale ja mám radšej staršie autá ako tie nové. Samozrejme, že oceňujem krásu, funkčnosť a technické riešenia takého McLarenu P1 alebo pohodlnosť a vychytávky Audi A8, ale skúste na niektorom novom aute vymeniť sami žiarovku v palubovke alebo páčku smerovky.

Po dvoch všeobecnejších dieloch sa vrátime späť k môjmu autu. Ako som už písal, dovliekol som po vlastnej osi domov auto s hrdzavými prahmi na 17“ diskoch, ktoré neboli zapísané v TP, netesniacou strechou a polepené na každom paneli karosérie reklamou na bazár.

Počas vývoja prvej generácie sa technici Mazdy snažili pracovať podľa dávnej filozofie „Jinba ittai“, ktorá sa zvykne prekladať ako súhra medzi koňom a jazdcom a skutočne, MX-5 je známa hlavne pre svoje komunikatívne riadenie, skvelú ovládateľnosť a čitateľnosť na limite.

V minulej časti som vám opísal moju cestu k vysnívanému autu, teraz si predstavíme bližšie jeho generácie.