Alebo aj diel s podnadpisom Book of hate and anger.
Posledný diel končil v apríli 2020 slovami:
Každopádne, plány sú jasné, tento rok som sa tešil na kúpu semislickov, s ktorými by už aj v kategorizácii podľa úprav mohla byť šanca na výsledok... verím, že sú to všetko len dočasné obmedzenia a chystám sa ísť doriešiť tú klímu, čo som v októbri vytunil. Takže ostaňte naladení na ďalšie pokračovania, verím že opäť aj s reportami z pretekov.
Aby som to tak nejak zhrnul: semislicky som nekúpil. Pôvodný plán na druhú sezónu v St. Tropez išiel tak trochu dopiče a o mojich skúsenostiach s programom Pomáhame Slovensku, či ako sa to volalo, sme si už tiež pár teplých slov povedali. Čiže nasledoval šetriaci režim a auto dostávalo len nevyhnutné veci. Benzín a sem-tam vodu do ostrekovačov. V tomto období sme už vedeli že budeme ku koncu roka traja. Čo tiež tak trochu zamieša prioritami v rozpočte.
V skratke: v decembri 2020 sa narodila malá, v apríli 2021 sme sa sťahovali a na auto popri všetkom neostával čas. V sezóne 2021 som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, pretože som si nevedel sám pred sebou obhájiť že vyhodím 40€ na pálenie pneumatík a naháňanie sa medzi kužeľmi. V polovici roka ma oslovil môj kamarát s ponukou práce, ktorá znamenala leto na striedačku na Slovensku a v Budapešti, čo sme si celkom užili celá rodinka. Ku koncu roka po rulete náhodných rozhodnutí ZPH o lockdownoch, atómovkách a vesmíre tak všeobecne, som začal pracovať v Bratislave, čo znamenalo dochádzanie. Čo znamenalo že auto jazdilo denne. Japonské auto z roku 2004, posolené cesty a zadný náhon, ideálna kombinácia. Niekde tu som mal prvý záchvat predaja, pretože som na nič s autom spojené nemal čas ani prostriedky a jazdiť na tom denne do práce a z práce bolo fakt otravné. Dal som dokopy inzerát, mierne nadstrelil cenu, pretože vášne ohľadom predaja mierne ochladli a alternatívu som v danej cenovej hladine nevedel nájsť. A čakal som. Alebo skôr nečakal, že by sa niekto ozval. On sa ale ozval a dokonca aj prišiel na skúšobnú jazdu. Mali sme veľmi úprimnú debatu, z ktorej vyplynulo, že auto vlastne asi ani nechcem predať a dali sme si čas na rozmyslenie. Nakoniec po zhodnotení stavu auta ponúkol cenu, za ktorú mi to skutočne nedávalo zmysel a dohodli sme sa že sa nedohodneme. Dnes jazdí na novej GR86 a bolo to z jeho strany určite dobré rozhodnutie. Auto som si nechal a postupom času sa veci utriasli tak, že som mal čas sa mu venovať a dokonca sa chystať na účasť v pretekoch v sezóne 2022.
Apríl 2022, motokárová trať v Dlhej. Bolo asi 8 stupňov a fúkal vietor jak sviňa. Mám tu trať rád, tento rok sa však jazdilo v opačnom smere ako pri mojej poslednej účasti. Zo všetkých plánov ktoré som s autom mal prebehla jediná úprava - výmena predných brzdových platničiek za športovejšiu zmes. Prvé zabrzdenie za studena je také trochu nijaké, ale keď sa to zohreje, je to paráda. Čiže očakávania, v kombinácii s takmer nijakým tréningom boli také, že neboli. Krásne 75. miesto zo 119 štartujúcich celkovo a 14. z 24 v triede ma celkom príjemne prekvapili. Zabavil som sa parádne a vďaka kamošovi mám aj pekné video z dronu.
V máji sme sa viac-menej nečakane so zamestnávateľom dohodli, že budem hľadať výzvy inde, čo sa zhodou okolností podarilo a momentálne kopem za Slovakia Ring. Čo sedí k mojim záujmom trošku viac ako ázijský fastfood, takže za mňa prestup roka. V novom pôsobisku sa odohrávalo aj ďalšie kolo pretekov, tentokrát dvojdňovka v júni. Teploty už boli trochu lepšie, úpravy neprebehli žiadne. Neviem, či svoju úlohu zohrali práve vysoké teploty, premotivovanosť alebo oboje, ale subjektívne som sa neskutočne trápil, auto bolo buď silno nedotáčavé, alebo ak som to jazdil o stupeň nižšie, tak zase pretáčavé a tým pádom pomalé, v tretej jazde sa mi navyše podarilo minúť bránku. Prejavilo sa to aj objektívne - sobotu som dosiahol 107. miesto zo 116 celkovo a 23. z 25 v triede. Nie úplne pozitívne vyhliadky do druhého dňa ale nakoniec sa výsledky trocha zlepšili, napriek pretrvávajúcim problémom s nedotáčavosťou. 89. miesto zo 118 celkovo a 17. z 22 v triede síce nie je žiadna dychberúca výhra, ale poteší. Opäť boli aj zábery z dronu, takže v podstate fajn.
Asi od januára sa doma povaľoval nový, hliníkový chladič, sada nových silikónových hadíc a reroute kit chladenia. Na konci každej jazdy počas júnových pretekov pri dojazde už bežal ventilátor na chladiči, ktorý som po incidente v 2019-om nahodil ako dočasné riešenie, takže na výmenu bol už najvyšší čas. Výmenu samotného chladiča som už mal nacvičenú, hadice sa menia kus za kus takže to bola viacmenej brnkačka. Na rozdiel od reroute kitu. Ako anglický názov napovedá, ide o sadu na presmerovanie. V tomto prípade konkrétne o presmerovanie obehu vody cez motor. Ono totiž motor v MX-5 je umiestnený pozdĺžne, kvôli pohonu zadnej nápravy. Vychádza však z motora pre model 323, kde bol uložený priečne a poháňal prednú nápravu. Z toho vznikajú komplikácie pri chladení a dva zadné valce sa pri ostrejšom jazdení zvyknú prehrievať, čo môže spôsobovať ďalšie problémy, ktoré v extrémnych prípadoch môžu končiť až poškodením alebo zničením motora. Obrátením prúdenia chladiacej kvapaliny cez motor a presunom termostatu dozadu sa dosiahne rovnomernejšie chladenie.
Vľavo obeh bez presmerovania chladenia, vpravo s presmerovaním
V ideálnom prípade sa táto krásna činnosť vykonáva v plne vybavenej dielni na motore vybranom z auta. Prečo? No lebo ako sme si povedali v predchádzajúcom odseku, prehrievajú sa zadné dva valce, ktoré sú hneď pri prepážke oddeľujúcej motorový priestor od kabíny. Ledva sa tam dá vopchať ruka, gola s nasadeným orechom sa tam zatiaľ vojde len veľmi tesne a aj na toto málo je potrebné odmontovať nádržku ostrekovača a pomôže aj zhodiť hadice kúrenia kabíny. Vybavená dielňa ani vymontovaný motor nie sú momentálne v mojich možnostiach a navyše som masochista ktorý si rád ubližuje, takže som sa rozhodol túto zábavku realizovať pekne na vzduchu a s motorom v aute, veď nejak tam tie ruky vopchám.
No a sem, do tohto stiesneného priestoru potrebujete dostať medzikus, v ktorom bude po novom osadený termostat. Čo je to termostat? Termostat je taký bazmeg, ktorý po dosiahnutí stanovenej teploty otvorí chladiaci okruh a zohriata voda začne prúdiť cez chladič, aby sa ochladila. Mieru otvorenia termostatu určuje teplota a týmto obehom kvapaliny cez chladiaci okruh sa udržiava teplota motora v rozumných medziach. Niečo ako keď sa idete kúpať a nastavujete si teplotu vody na pákovej batérii.
Na začiatku máte termostat na motore spredu, kde je prístup veľmi pohodlný, ak máte zhodený chladič ako ja, tak priam kráľovský. Odmontujete domček termostatu, vyberiete termostat, očistíte dosadacie plochy od starého tesnenia, nasadíte nové a namontujete záslepku. No a teraz začína zábava. Vzadu, tam kde nie je miesto je napojenie hadice cez 90° koleno. Toto koleno potrebujete odmontovať. Gola sa zatiaľ zmestí, ale po asi 2-3 otočeniach sa tým, ako sa skrutka vysúva zo závitu, začne opierať o prepážku kabíny, takže sa k slovu dostáva vidlicový kľúč. Po odmontovaní je potrebné očistiť dosadacie plochy od starého tesnenia. Tu sa okrem fakt zlého prístupu a málo miesta pridáva do hry aj fakt, že tam nie je vidno, takže sa pri kontrole čistoty povrchu spoliehate len na hmat, alebo fotografie z mobilu, ak vám ho nie je ľúto tam pchať. Kým doteraz tu bolo málo miesta a jeden spoj s tesnením, vložením medzikusu na osadenie termostatu sme si priestor zmenšili o cca 3,5 cm a pridali ešte jeden spoj s tesnením. Keď to umiestnite na miesto bez skrutiek, už ich tam nedostanete, pretože ich v tom malom priestore neotočíte a nezasuniete do diery. Znie to trochu ako jebačka, ale ono to nie je trochu jebačka, ono sú to priam jebacie slávnosti, pretože to tam treba vložiť celé v kuse - zostava je tesnenie, medzikus, tesnenie, termostat, koleno a dve skrutky. Nič z toho sa nesmie posunúť, pretože posunuté tesnenie netesní a posunutý termostat sa môže vzpriečiť a tým spôsobiť že koleno nedosadne správne a nebude to tesniť.
Zľava: palec, tesnenie, termostat, medzikus, koleno. Dole hadica kúrenia.
Zľava: motor, medzikus, koleno, dole hadica do kúrenia, z kolena ide hadica do chladiča a tá čiernota to je už tá prepážka
Ak ste v poslednom odseku rozumeli iba slovám jebačka, jebacie slávnosti a nebude to tesniť, tak máte celkom presnú predstavu o čo momentálne ide. Po asi dvadsiatich pokusoch nasadiť to a byť si istý, že je to správne som začal uvažovať že vyberiem motor von. Priviazaním o reťaz za druhé auto a dupnutím na plyn. Alebo to celé zapálim, len to nie je poistené, takže to by bola len taká polovičná výhra. Naveľa som to tam napchal a mal som pocit že to bude fajn. Miesto na dotiahnutie skrutiek bolo už len na vidlicový kľúč, otočenie tak max o štvrť otočenia, proste radosť. Nahodiť všetky hadice, utiahnuť spony, nahodiť kúrenie a hop na testovaciu jazdu, či to tesní, Po zaparkovaní auta v práci bolo jasné, že nie. Mláka pod autom sa zväčšovala, takže bolo jasné, že sa na to ešte raz pozriem.
Fun fact o tesneniach – používajú sa papierové tesnenia ktoré, ak všetko na seba dosadne správne, fungujú ako majú. Ak na seba niečo nedosadne správne a tečie to, fungujú ako akýkoľvek iný mokrý papier. Takže ich treba vymeniť. Na výmenu tesnenia to celé treba vybrať v kuse von, lebo na mieste sa to rozobrať nedá. Čiže celý kolotoč znova, všetko odmontovať, vybrať termostat a príslušenstvo, vymeniť tesnenia, poskladať, namontovať a otestovať. Tentokrát to nekvapkalo, tentokrát to originál cícerkom tieklo. Chcete vedieť aká je najväčšia výbava plne vybavenej dielne oproti prístrešku v obytnej štvrti? Môžete tam pičovať na plné pľúca a nikto na vás nebude pohoršene pozerať spoza plota. Na dotyk to všetko vyzeralo byť fajn, nič sa nehýbalo, skrutky dotiahnuté, žiadne vôle, asi zase vypadol termostat. Takže celé von, vymeniť tesnenia, poskladať nanovo, namontovať, už som sa ani neobťažoval s montážou ostatných vecí okolo a naliať vodu či to tesní. Netesní. Bandaska s benzínom do kosačky sa na mňa z rohu usmievala čoraz zvodnejšie.
Bol som bezradný, mal som nervy tritisíc a v hlave som už formuloval inzerát: „predám nepojazdnú Mazdu MX-5, treba si zapojiť chladenie, vybrať sekeru z kapoty a všetku bude fungovať.“ Táto činnosť ma totiž zabávala niekoľko večerov a víkendových dní, medzitým som pracoval alebo sa venoval rodinke. Bol som si istý postupom aj tým že som diely na seba naukladal správne – nacvičoval som to toľko krát, že som to vedel spraviť už aj spamäti. Zapojil som do hádania a hľadania riešenia niekoľko ľudí so skúsenosťami s podobnou prestavbou a nikto nevedel, kde by mohol byť problém. Nakoniec kamarátovi Andrejovi napadlo skontrolovať, či sa medzikus s kolenom v ktorom je termostat neopiera o nejaký konektor alebo výstupok motora a spôsobuje netesnosť, čo sa ľahšie povie ako spraví, pretože tam nie je miesto a ani tam nevidno. Nakoniec sa to s pomocou telefónu vopchaného pod motor podarilo a výsledkom bolo konštatovanie, že žiaden dotyk nikde nemáme. Niekde tu mi napadlo vziať skrutky pribalené v sade a naskrutkovať ich len tak, bez chlebíka do motora. Dotiahol som ich a dĺžku ostávajúceho závitu si označil lepiacou páskou. Keď som ich potom vybral a prirovnal k naskladaným dielom ktoré mali držať, instantne ma jeblo. Skrutky boli o 2-3 stúpania závitu dlhšie ako celá zostava dielov a v motore sa opreli o koniec predvŕtanej diery, čo malo rovnaký priebeh akoby som ich doťahoval napevno s celou zostavou. Na pocit teda akoby dotiahnuté, no v realite s vôľou presne takou, aby tesnenia neumožnili hrkotanie dielov a odhalenie voľnosti, ale zároveň dostatočne veľkou na únik chladiacej kvapaliny.
Riešenie? Skrátiť ich flexou. Vynadať si do krivých kokotov, pohľadať nové skrutky lebo som z nich urezal veľa, zistiť že také nemám, kúpiť nové a postup opakovať. Zložiť, napchať to kam to patrí, dotiahnuť, skontrolovať tesnosť, tentokrát nikde nič netečie, doskladať zvyšok a vyskúšať či to tesní aj natlakované.
Tesní, chladí, funguje. Z dvojdňovej záležitosti bola nakoniec nervy drásajúca tragikomédia na viac ako týždeň, ale nakoniec to dobre dopadlo. Auto odvtedy dostalo aj test v podobe jazdenia na našom okruhu, kde sa čo sa chladenia týka správalo úplne bezchybne, takže za mňa spokojnosť. Keďže však tieto udalosti prebiehali počas vrcholu sezóny, išlo auto mierne do úzadia a venovať som sa mu chcel až neskôr. Zadné brzdy dávali svojim pískaním mne aj celému okoliu decentne najavo, že sa blíži čas výmeny. V októbri sme mali na okruhu jazdy pre verejnosť a plánoval som že dám autu trocha za uši. Deň pred jazdami som sa rozhodol že nahodím viac ako mesiac kúpené zadné brzdové platničky. Štandardne záležitosť tak na jednu hodinu maximálne, aj to s rezervou. Pozorný čitateľ už iste tuší, že s týmto autom štandardné záležitosti nie sú tak celkom na programe dňa. Rozobrať som to rozobral podľa plánu. Na zatiahnutie piestikov je vzadu na strmeni špeciálny mechanizmus, ktorým sa aj nastavuje ručná brzda. Piestiky treba zatiahnuť preto, lebo nové brzdové platničky majú väčšiu hrúbku ako platničky zjazdené a aby to išlo celé znova nasadiť na kotúč, potrebujete viacej miesta. Tu nastupuje zápletka. Je to dojebané. Piestiky nejdú zatiahnuť, tým pádom tam nemám ako nasadiť strmeň s novými platničkami. Nevadí, odjazdím to zajtra so starými, zadné brzdy sa aj tak preceňujú a potom to rozoberiem a pozriem čo s tým je (veľmi dobre viem čo s tým je, je to dojebané).
Ráno idem k autu, nakladám notebook, prilbu, otváram bránu a sadám za volant. Neštartuje. Baterka. Sto kokotov do mňa, sadám do služobného a cestou do práce v hlave koncipujem inzerát. Ono, nie že by to bol neriešiteľný problém. Ale to auto má 18 rokov a jazdenie v zime sa na karosérii a podvozku podpísalo tak, že mi je z toho do plaču. Kvitnú komplet celé zadné blatníky, prahy pod dverami sú tiež na výmenu a spodky predných blatníkov treba tiež riešiť. Po poslednej prehliadke na zdviháku sa k zoznamu pridáva aj podlaha, ktorú bude tiež potrebné riešiť na viacerých miestach. Podvozok na tom tiež nie je najlepšie, ale to už som raz absolvoval a v plne vybavenej dielni je to hotové raz-dva.
Skrátka, treba do toho ešte veľa investovať. Buď veľa peňazí a nechať si to u niekoho spraviť (a dúfať že to bude spravené dobre, čo už sa viackrát nestalo), alebo trochu menej peňazí, ale o to viac času a spraviť si to všetko sám. A keď už to bude rozobrané, tak sa investície pekne nabalia, pretože by bola škoda nedať tam ten výfuk a zvody už teraz, nebudem to zase za pol roka rozoberať znova, výstuhy podvozku sa tiež môžu namontovať keď už bude odstrojená kabína, nové stabilizátory na predok aj zadok tiež najlepšie montovať keď budú nápravnice dole a mohol by som pokračovať. Šesť dní práce okolo auta, aby som na siedmy mohol jazdiť pre radosť je tak trochu nevýhodný obchod. Tých šesť dní radšej strávim s rodinou a na siedmy sa môžem hrabať v aute. To ale budem jazdiť najskôr za šesť týždňov, čo je ešte nevýhodnejší obchod.
Medzitým som dal dokopy tie zadné brzdy. Kompletný repas, nové piestiky, všetky gumičky, manžety a tieto veci. A napísal inzerát, auto je znova na predaj a mám vyhliadnutú náhradu. Znova to bude MX-5 ale novšej generácie a v podstatne zachovalejšom stave, ktorý eliminuje práce a čas potrebné na to, aby som si auto užíval. Má to pár háčikov a ako dopisujem tento článok aby som sa zajtra mohol ísť na jeden kúsok ktorý spĺňa moje kritériá pozrieť, mi napísal majiteľ, že do večera ju má jeden vážny záujemca rezervovanú a možno zajtra nikam nepôjdem.
Pomaly začínam dávať dokopy zoznam dielov a sondujem, ako bude na okruhu vyťažená cez december dielňa. Možno sa túto zimu naučím zvárať a lakovať...
