Máj 2023. Posledné zvyšky zdravého rozumu kladú posledný odpor v nekoordinovaných ohniskách, no je len otázkou času kedy ich moja naivita s detinským nadšením prevalcuje.
Píšem Davidovi, profíkovi čo mi opravoval čiernu a ktorý bol jeden zo zástupu konzultantov čo navrhoval eutanáziu, či náhodou nemá niečo čo by sa mi hodilo k dispozícii. Náhodou má a hneď dve. Jednu takú modrú, ako som už zrušil v stave sadnúť a jazdiť, ale vzhľadom na minulosť (a cenu) to nechávam plávať. Druhý kus sa mi páči oveľa viac. Rok výroby 1994, ošúpaný lak, chýbajúce zadné brzdy, hnusné tuningové zadné svetlá a tak celkovo roboty jak na kostole. Váham asi tak možno aj 10 dní, kým mu dávam vedieť že to beriem. Tu je na mieste poďakovať Jurkovi K., ktorý celé toto dobrodružstvo momentálne financuje a postupne mu ho splácam. Necelý mesiac od prvého kontaktu sadám do požičanej odťahovky a vyrážam do Jablonce nad Nisou.
Že či som kúpil ďalšie hrdzavé auto k tomu jednému, čo sa rozpadáva na dvore? Hej. Ale oveľa menej hrdzavé! A hlavne s vyklápacími svetlami. A červené! Dovliekol som to na okruh, pár ľudí neveriacky pokrútilo hlavami a upriamil svoju pozornosť opäť na čiernu. Ako sme si povedali v minulom dieli, verdikt už padol, auto sa nedá zachrániť a ide do šrotu - preto som aj priviezol červenú. Ak očakávate nejaký chyták, očakávate správne. Červená je rok výroby 1994 a má len 1.6 litrový motor. Čierna mala 1.8 motor ktorý je silnejší. Plán teda je prehodiť motor do novej karosérie. To sa ľahšie povie ako spraví, pretože to nie je len motor samotný ale aj všetky veci s tým súvisiace. Riadiaca jednotka a komplet kabeláž, palivové vedenie, chladiaca sústava, klíma a kúrenie, brzdová sústava (čierna má ABS, červená nie) a keď už sa s tým seriem, tak aj komplet káblový zväzok nech môžem využiť všetky vymoženosti novšieho auta (centrálne zamykanie, elektrické okná, otváranie kufra na diaľku).
Ide sa teda pitvať. Z čierneho auta začínam demontovať všetko, čo sa demontovať dá a čo plánujem prehodiť do červenej, prípadne čo sa dá predať ak to nevyužijem. Karosárske diely sme si už okomentovali, v podstate jediný nehrdzavý diel je hliníková kapota a plastové nárazníky. Vlastne iba zadný, lebo predný od výletu na slalome držia pokope sťahovacie pásky a pevná vôľa. Nakoniec sa mi podarí predať aj predný blatník (ten bez diery). Interiér je už vonku, sedačky sa mi podarilo predať takisto, palubnú dosku si ale nechávam, pretože mám v pláne je použiť - do červeného auta chcem preskladať komplet kúrenie a klímu a nechcem riskovať že jednotlivé komponenty nebudú pasovať. Či to bude pasovať celé ešte neviem, ale keby som si mal na základe predchádzajúcich skúseností tipnúť, poviem že nie. Dozvieme sa v nejakom ďalšom dieli, tak ďaleko ešte nie sme. Predné aj zaddné svetlá použiť nepôjdu, pretože vyklápačky, takže predané. Pedálovú zostavu si takisto nechávam, čierne auto má väčší hlavný brzdový valec a už spomínané ABS, ktoré ešte tak celkom neviem kde umiestnim v motorovom priestore, ale to je problém pre Dušíka z budúcnosti.
Po kompletnom oholení ostáva najchrumkavejšia záležitosť a to kompletný káblový zväzok. Môžete si ho predstaviť ako nervový systém auta, alebo aj ako kurva veľkú hromadu rôznych káblov rôznych veľkostí a farieb, spájajúcich úplne všetky elektrické zariadenia na palube od zadných svetiel, cez ovládanie centrálneho zamykania, motorčeky okien, zrkadiel a stieračov, ale aj všetky senzory a zariadenia v motorovom priestore. V podstate také 3 úplne plné krabice od banánov. S tým že to celé potrebujem ešte raz použiť, čiže pekne jedna úchytka po druhej vycvaknúť, každý konektor odpojiť, spraviť mu štítok odkiaľ kam išiel a uložiť tak, aby sa nič nepoškodilo.
Pôvodne som si chcel odložiť aj čelné sklo, pretože nikdy nevieš, ale pri pokuse ho vybrať prasklo, takže ostalo tam kde bolo. Na začiatku augusta je auto (alebo to čo z neho ostalo) kompletne odstrojené a vyzerá nejak takto:
O necelé dva týždne sa vydáva na svoju poslednú cestu. Na vrakovisko.
Minúta ticha, prevziať papiere o odovzdaní vozidla na ekologickú likvidáciu a šup naspäť do dielne, pracovať na červenej. V podstate je potrebné vyriešiť dve hlavné kapitoly: hrdzu a prehodenie všetkých dielov, ktoré prehodiť chcem.
Hrdza tam je, je jej ale výrazne menej a väčšinou ide o povrchové záležitosti. Vyslovene kritických je len 4-5 miest, predbežný odhad je 1,5 dňa práce, čo je silno v pohode v porovnaní s tým masakrom čo bol na čiernej. Druhá kapitola je trošku komplikovanejšia, pretože plán je v podstate využiť len karosériu so svetlami a všetko ostatné nahradiť. Komplet celý podvozok, diferenciál, prevodovka, motor aj brzdy so všetkými káblami, hadicami a lankami, ktoré k tomu všetkému patria. To znamená že červenú potrebujem dostať do takého štádia, ako bola čierna na konci svojej cesty. Mínus to rozjebané čelné sklo.
Dobré správy sú, že červená má o 10 rokov menej elektronických serepetičiek, káblový zväzok tak celkom nepotrebujem zachovať a mám to ešte v čerstvej pamäti takže pitva bude rýchlejšia.
Alebo som si to aspoň myslel. Už minule som spomínal, že auto bolo napadnuté nemeckým tuzerom. Čo to znamená? Chrómové ozdoby, svetielka ale hlavne, kilometre úplne zbytočných káblov zapojených tak že by sa z toho elektrikár dogrcal a riešení nad ktorými by krútil hlavou aj Přemek Podlaha - vedenie káblov do prirobených budíkov teploty cez prestup kúrenia do kabíny, reproduktory prichytené samorezkami do palubovky a iné delikatesy.
Ako som vravel, káblový zväzok úplne celý nepotrebujem, takže som to začal demonotovať s kliešťami. Toto som z toho vycvakal a vlastne som sa ešte nedotkol samotného originál káblového zväzku:
Samotný káblový zväzok v porovnaní s tým z čiernej, sa zmestí asi tak do jednej banánovej krabice - toto je časť od motorového priestoru po sedačky, v podstate chýbajú len káble k zadným svetlám.
Keď bola kabína vyčistená, musel som sa zamerať na veci pod kapotou. Srandujem, kapotu som už dávno odmontoval. Ale na to aby som mohol odstrániť podvozok a ostatné veci spod auta treba vybrať motor. Verte neverte, motor v aute drží vlastne iba na dvoch skrutkách, plus je pevne spojený s prevodovkou a tá je prichytená ďalšími dvoma skrutkami o rám. Teoreticky treba dať dole len výfuk a kardan, zaháknuť motor o na to určené oká a celé to vytiahnuť. Prakticky potrebujete ešte jeden malý zdvihák na podopretie prevodovky, 2-3 pomocníkov čo to budú celé vyvažovať a zdvihák. Plus odpojiť niekoľko káblov a trubiek, ktoré ste si nevšimli a za ktoré motor ostane visieť na karosérii. Výsledok:
Posledná časť tejto fázy je demontáž podvozkových častí. Všetkých, čiže vzadu treba dať dole diferenciál, poloosi, horné aj dolné ramená a následne nápravnicu so zadným dielom výfuku. Vpredu je to trochu inak, síce tam nie je diferenciál ale je tam riadenie - to ako také je záležitosť 4 skrutiek, ale riadenie ide cez tyčky do tehlíc - pamätáte si búchanie kladivom na čiernej v zime? To ma čakalo ešte raz, ale na o 10 rokov dlhšie zahrdzavených dieloch. Dobrá správa je že to vlastne nemusím robiť, lebo mám všetky diely do plusu, tá zlá je že na tých je to zahrdzavené tiež. Plus to ešte kurevsky zavadzia, keď je to takto v kuse a je to ťažké ako život sám. Dôležité je že v polovici októbra je karoséria pripravená na vyváranie, medzitým sa môžem venovať čisteniu a prípravám na kompletizáciu. Stay tuned.
