Dospelosť prináša okrem vodičáku aj iné, nové obzory. Prekonanie 18. roku života taktiež vďaka našim predkom znamená oficiálny limit pre beztrestnosť intoxikácie špiritusom. Príchod na svet v uhorkovej sezóne predznamená najlepšie obdobie v roku pre oslavu takého životného miľníku . V partii sa chystá chata na Duchonke. Ako práve vypustený Gin z lampy trpím cestovno-ožierackou horúčkou. Kolektívnou selekciou pod váhou nadštandardného záujmu sme zvolili veľkokapacitný, 28 miestny kravín s priateľskou cenovkou. Finálne odrátavanie posledných dní a nákup alkoholu v nemenovanom veľkoobchodnom reťazci, za ktorý by sa nemuseli hanbiť v stredne veľkej večierke. Konečný počet účastníkov sa pohyboval niekde okolo 18 kusov, avšak nedokážem to presne spätne určiť, lebo s niektorými som sa celý pobyt asi ani nevidel. A ak videl, tak sa to nestalo!

 

Deň odchodu! Od skorého rána som nervózny a natešený zároveň, ako 40 ročný aziat v deň vydania mobilnej verzie Pokémon. Po inventarizácii a nakládke nákupu autu utešene ubúda svetlá výška. Janči, majiteľ auta ma poveruje kormidlom, sám prišiel o vodičák len nedávno pri carmagedone v centre mesta. Sadáme do vozidla a s kamuflážou rumunských turistov vyrážame na cesty. Janči tlačí do mechaniky rádia čerstvý mix rockovo-metalových peciek, na ktorom v noci pracoval. Pozvoľne dosahujeme behom minútky/dvoch rýchlostný limit v obci. Okolitý ľudia sledujú našu Nexiu s geometriou dragsteru ako práve štartujúci raketoplán. Rádio pár krát CD odmieta, nakoniec podľahne a z reprákov sa ozýva balada skupiny „Machinehead – Message in a bottle.“  Decibely ma nútia tlačiť plyn až na podlahu. Ručička rýchlosti nejaví zmenu. Za mestom vítame jemný kopec, ktorý nám pomôže auto rozgúľať. Zvyšok cesty sprevádza neefektívna snaha o komunikáciu cez hlasné gitarové lahôdky Kornu, Guns n Roses a španielskej skupiny SKA-P. Žáner poslednej menovanej bandy nechávam na tajničku. Rozhovor ukončujem a užívam si tóniny. Netrvá dlho a ocitáme sa u Žochárov. Toto mesto ma nikdy ničím neočarilo, jediná pikoška, ktorú mám je na neďalekú dedinu Jacovce, v ktorej ak sa nemýlim prišiel na svet Mirec Šarky Šatan a dal tam postaviť spektakulárny kostol, ktorým vyjadril svoj postoj k bohu. Keď dielo jeho NHL pôsobenia obaja zaradíme do kategórie ,,Muselo by mi jebať“ už nie sme ďaleko od destinácie. Všetky spustené okná dávajú zárodok pre zápal stredného ucha. Zvyšok partie zvolil romanticky, železnično-autobusové spojenie, počas ktorého nezaháľali a zopár krát si cinkli. Po pár zlých odbočkách konečne triafame tú správnu. Vierohodný exteriér kravína nás uisťuje, že sme na správnom mieste.

„Čo ste zablúdili?“ víta nás majiteľka chaty.

„Nie, bol som na huby ty piča“ pomyslím si. Tento titul si vyslúžila maximálne nepresným opisom trasy k chate. Poistky, hlavný uzáver vody, dvojo kľúčov, doplatok a kaucia. Tetka mizne v novšom SUV s TO značkami. Vykladáme len nevyhnutné, chladuchtivé potraviny a zvyšok ochotne prenechávame zvyšku partie. My sme to doniesli až sem! Oni si na pánkov a paňulky zobrali len lahvinky a cigarety. Kvalita bývania adekvátna k sume. Taktický, prednostný výber lôžok nijak nekamuflujem. V hlave mi znie dobre známe príslovie o prvom prišlom na miesto a mletí.

 

 

 

Kufor som dotlačil až k vstupnému schodisku. Badám neveľkú, krytú terasku, kde sa uchyľujeme s low-end hruškovou liehovinou s etiketou Leon.  Študent si nevyberá, študent nakupuje na kvantitu.

Nie je čas zahálať, partia je za obzorom. Ak je niečo čo fakt neznášam, tak je to prítomnosť pijanov v mojom okolí, keď som triezvy. Zo stroho vybavenej kuchyne prinášam sklo. „Na pekný týždeň!“ hlási Janči a eskaluje pseudopálenku v pravici. Prvý vždy strasie, utešujem sa, že dnes neumriem, lebo ma prešla smrť. S gráciou, ktorú sme odkukali od štamgastov v nášom obľúbenom bare kácame ešte zopár vojačikov. Prerušujú nás len hlasné komentáre prichádzajúcich parťákov. Pičung ženského osadenstva ohľadom batožiny v kufri auta chladnokrvne ignorujeme a vyhovárame sa na zdržanie pri fľaši. Chalani súhlasne pritakávajú a pridávajú sa s už značne skleným pohľadom. Od stola nás o pár hodín vyháňa len hlad. Ženy stále urazené odmietajú akýkoľvek support a tak siahame po všetkom čo netreba tepelne upravovať. Po zastávke v pitoch podnecujem Jančiho k aktivite pri imaginárnom bare. Cením si na ňom, že sa so mnou nedoťahuje a plní zadanú úlohu do bodky. Kontruje mi úlohou vypiť. Neodvážim sa odvrávať. Až doliehajúca noc ma núti zaniesť kufor do spálne. Rovnako bez servítky som bol vyhostený z izby, ktorú som si vybral ženami. Môj šampón na perine ako symbol rezervácie neobstál. Nachádzam ho na chodbe. Zvyšok dôstojnosti ma po úmornej ceste a konzumácii naženie do sprchy. Nevábna kúpeľňa pozostáva z dvoch sprchovacích kútov, dvoch pisoárov a jedného serkútu. Sterilitu má navodiť jednoduchá biela farba obkladov a dlažby. Vodou umývam všetko okolo vrátane stropu, keď zrazu počujem od vedľa čudný zvuk. Po vypnutí vody sa nedá mľaskanie s ničím pomýliť. Inkognito kopulujúci párik s prehľadom vypičujem a odchádzam na terasu, kde sa musím so zážitkom podeliť a šok zmierniť pár pohárikmi. Medzičasom sa zábava ubrala spoločenským smerom. Hrala sa hra misa s mierne pozmenenými pravidlami. Každý ťahal kartu na striedačku a kto mal červeň, čakala ho 0,2ka. Objem výhry bol prispôsobený pre aspoň hodinovú hru. Pridávam sa. Po 5 kolách mám na konte tri červene. Potom sa znova rozdáva. Krátim chvíľu zaujímavými historkami a v ďalšom kole pokračujem v nastavenom trende, 4 kusy z 5 kôl. Ďalšie kolo opäť ťahám červeň a po akceptovaní výhry precitám. Súčasne s famóznym vrhom večere do diaľky si uvedomujem, že som bol obeťou zrady. A to hneď dvojitej. Dovtedy úkladná kamoška mi umne podstrkovala karty, zatiaľ čo Rišo, najlepší priateľ-abstinent mi s radosťou nalieval mačko psa, mix čerešne a hrušky. Oboch arogantne s minimom artikulácie posielam presne tam, odkiaľ na tento svet prišli a odchádzam do večných lovíšť....