Tak, ako rastie vonkajšia teplota a všetko navôkol sa stáva zelenejším, v niektorých osobách sa objaví neskutočná myšlienka. Začať bicyklovať. Ako novoročné želanie si dali viac pohybu. Pod stromčekom ich čakala permanentka do fitka. No štyri mesiace sú preč, pár kíl pribudlo a potiť sa vo vydýchaných priestoroch už viac nechcú. Vidia bicykel ako záchrancu a spasiteľa. Ja to však vidím z iného pohľadu.

Preto si dnes dáme taký úplne že lajtový návod, ako začať bicyklovať.

 

V prvom rade sa treba vykašľať na predsudky. Nemusíš mať telo ako Froome či oblečenie talianskeho profiteamu, aby si mohol sadnúť na bike. V žiadnom prípade sa ako prvý krok neodporúča návšteva špecializovaného bike obchodu a už dupľom nie zablúdiť na nejaké internetové bike fórum. Ak sa chceš pustiť do bicyklovania, ako prvé si povedz, kde by si rád jazdil?

Na výber je asfaltová cesta s automobilmi všetkých hmotnostných kategórií, jebnutostí ich vodičov, buzerácií dopravných predpisov a samozrejme, že aj dostatočného množstva kvalitných výtlkov a jám. Jasné, že vidina byť Saganom je super, ale kurník, netreba to preháňať. Smog môžeš dýchať aj postávaním na križovatke a predajom bezdomoveckého časopisu. Vykašli sa na cesty prvej, druhej, tretej či štvrtej triedy, radšej živý, ako mať krížik v priekope.

 

Môžeš sa pustiť aj po rôznych poľných cestách, s vetrom vo vlasoch sa preháňať mimo civilizácie. Tu síce každú chvíľu dostaneš nejakým hmyzom do čela a domov prídeš len v dvoch verziách, zajebaný od prachu alebo zajebaný od blata. Ale na druhej strane máš istotu, že nedýchaš smog a vyfukované spaliny. Práve naopak, tu sa tvoje pľúca plnia arómou hnoja. Peľové zrnká ti spoľahlivo dráždia dýchacie cesty. Každú chvíľu je okolo teba iná burina, no hotový to raj. Má to však aj svoju nevýhodu. Dávnejšie by som napísal, že dané varovanie sa týka len žien, no po nejakej zmene, ktorá sa udiala za posledné roky, a ja som ju nepostrehol, týka sa aj mužov, žien a čo je horšie, detí.

Na poľných cestách najľahšie stretneš kokotov úchylákov. V menších porastoch ako ďatelina či burgyňa je to ešte fajn, vidíš ich zďaleka, oni vidia teba, nie je veľký priestor na skrytý útok. Horšie sú stredné plodiny ako obilniny či repka. Tam sa už taký chuj vie schovať, prekvapujúco vyskočiť, zraziť ťa z bicykla a... áno, áno, posúložiť ťa je to najmenej. Horšie je, keď tam zostaneš ležať a mravčeky, slimáčiky a mušky budú mať z teba hostinu.

Úplne najhoršie je, keď ideš cez kukuricu alebo tabak. Sú v nich väčšinou parádne cestičky, šviháš si to svižne a zrazu hups. Ty vlastne ani nevieš, čo sa stalo. Či palica do hlavy alebo do kolesa? Možno sa preberieš, keď ti niekto natrhne riť. Bude to však len krátky okamih a kameň prerážajúci tvoju lebku ťa navždy zbaví bolesti.

Nemá to byť článok o moralizovaní, ale čo do piče sa stalo, že zrazu sú plné cesty rôznych úchylákov? Aj pár dní dozadu si ideme s malým 5-ročným synom po poľnej ceste, zasadené obilie, a pozerám, že pred nami ide holý chlap. Bavíme sa o konci apríla, vonku zima a fúka, a nejaký vyjebanec si tu vtáka pretŕča pred ľuďmi. A toto sa stáva posledné roky štandardom.

Naspäť k bicyklovaniu. Asi je jasné, že takým začiatočníkom neodporúčam ani poľné cesty. My v Bubline máme na výber buď dunajskú hrádzu, alebo mestký lesopark. Obe lokality ponúkajú aj kvalitný asfalt aj dobré nespevnené chodníky. Záleží len na tom, aký bicykel máš k dispozícii.

 

Tým sa dostávame k druhému bodu, a to je jazdný stroj. Doba pokročilá a elektroautomobily sa nezadržateľne tlačia vpred. Odkedy Fabian podnikol pamätný útok na Roubaix 2010, úplne každý pochopil, že elekromotorček v bicykli je neskutočne dobrá vec. Potom to ešte pár jedincov vyskúšalo a jaksi-taksi väčšinou vyhrali. Preto aj dnes my, plebs obyčajný, máme k dispozícii elektrobikes. Nebudem o nich písať, lebo som na takom niečom nikdy nesedel a ani neviem, či budem. No keď vidím, ako si to nejaký vyparádený pupkatý mamil švihá hore kopcom, uznávam, že je to skvelá pomôcka. Takže, kto chce jazdiť a nemá kondičku, môže skúsiť bike s motorčekom. Menej sa namaká a viac sa bude hýbať. Netreba si robiť ilúzie, že je to skúter. Najskôr ty musíš pracovať nôžkami a potom ti elektrina bude pomáhať. Takže za rovnaký čas prejdeš viac kilometrov alebo väčšou rýchlosťou. Ako všetko, aj toto má nevýhody. Jednak ten stroj stojí ako ojazdené auto a tiež to váži takú kvaldu kilogramov, že každé zdvíhanie či prenášanie je vlastne aj posilňovanie.

Pre obyčajnejších bicyklovaniachtivých a uvedomelých občanov sú dostupné stroje v bežných športových obchodoch. A za pár sto euro dostatočne poskytnú všetko, čo treba začínajúcemu bikerovi.

Teraz sa presne dostaneme k odpovedi, prečo, keď chceš začať bicyklovať, nemal by si navštíviť špeciálnu cyklopredajňu a čítať bike fóra. No lebo nakoniec nezačneš jazdiť. Tam totiž zistíš, že na začiatok je dobrý nejaký lacnejší bike, niekde okolo 1.500-1.750 euro. K tomu musíš mať ďalšiu výbavu v hodnote ďalších 250 euro. No a snáď by si nechcel jazdiť v teniskách a teplákoch? Takže pekne aj oblečenie za pár stoviek.

Aby ste mali lepšiu predstavu, prirovnám to k hokeju. Chcete si ísť zahrať na rybník a v obchode vás budú presviedčať, že správny amatérsky hokejista musí mať prilbu, korčuľky za stovku, rukavice, nakolenačky a lakťáčky, plus hokejka za stovečku. No úplne rovnako si zahráte na rybníku aj so starými kanadami, hokejkou Artis 402 a palčákmi zo sánkovačky. Pochopené?

 

Dám radšej ešte príklad, asi spred mesiaca. Pri návšteve takého cykloobchodu som si nemohol nevšimnúť, ako tam predajca tlačí do kupujúceho rôzne šmankocinky. Z rozhovoru som pochopil, že si chalan práve kupuje bike, vzadu mu skladajú jeho rozmer a on že by si zatiaľ dokúpil nejaké doplnky. Pýtal som sa na bicykel a fakt som skoro padol na zadok, keďže chalan sa chystal vyhodiť 4 tisícky. Tak som automaticky predpokladal, že je jazdec a dal som reč na nejaké traily. Bum, druhýkrát mi udrbalo dekel, chalan na biku nesedel asi 5-6 rokov a o Cerovke nikdy nepočul.

Skrátim to, chalan si chcel opäť zajazdiť na bicykli, končí vysokú školu, a tak mu rodičia dajú nový bike ako darček. No a predajca v obchode ho presvedčil, že musí mať poriadny stroj. Na takom šunte zo športcentra na 400 € by sa určite zabil. No a samozrejme, že musí byť celoodpružený. K tomu prilba a kurva, tretry s kuframi. Zobral som si chalana bokom, povedal som mu, že bol ojekabátený neskutočným spôsobom a vážne, keď nechce byť za kokota, nech sa poďakuje a ide preč. On na tom bicykli ani len nesedel, len na o číslo väčšom modeli sa previezol po chodbe. On nevie, ako sa jazdí s nášľapnými pedálmi, on nemá ani len potuchy, ako opraviť defekt.

Chalan zostal veľmi zmätený, tak som mu dal poslednú radu. Nech ide domov, nech poprosí otca, aby s ním zašiel do obchodu. A keď už budú na cestách, nech skúsi aj iný obchod, nie všade je nenažraný predajca. A hlavne nech si fakt kúpi obyčajný crossbike za pár stoviek. Keď ho to začne baviť, môže ten bike nechať v rodine ako záložný a kúpiť si normálny horský bike s rozumnou cenou začínajúcou jednotkou. A o pár rokov, keď bude mať na Strave nejaký segment KOM, bude mať právo na bike za štyri litre.

Pointa? Do tej predajne si už nepôjdem ani len čiapočku na ventilku kúpiť. Takže preto, keď chceš začať jazdiť na bicykli, určite nechoď sám do cyklopredajne a určite si nečítaj fórum bikerov. Sú aj super predajcovia a dobré rady na fóre, len potrebuješ skúsenosť, aby si to vedel odfiltrovať.

 

Ja sa bicyklujem, odkedy pamätám, a tak je jasné, že som spadol nespočetne veľakrát. Na rukách a nohách mi zostali trvalé pamiatky po cestných lišajoch, zlomené sa zahojilo a zostali len super spomienky na tisícky prejazdených kilometrov a navštívené mestá. No a stále si hovorím, že musím na bicykli ísť ešte tam či hentam. Ale nikdy si nepoviem, že nemám rád bicyklovanie. Robím to s chuťou a radosťou, nenútim sa, keď sa mi nechce. Veľakrát som vyšiel na bike a zistil po kilometri, že dnes sa mi nechce. Keďže je to zadarmo, trošku som pomaly pokrútil nohami a hajde domov. To nie je fitko, že si si minul jeden vstup.

Chceš sa voziť na bicykli a trošku sa hýbať po prírode? Tak to urob. Začni s postupnými krokmi, nič zložité, nič náročné, nič drahé. Kúp si normálny bike, nahoď tenisky a tepláky, vyber si trasu, kde to poznáš a máš rád. Zľahka a pomaličky. Alebo si nájdi nejakého kamoša, kolegu či spolužiaka, veď "ve dvou se to lépe táhne".

Jediné Must je prilba. Bez nej nech ťa ani nenapadne sadnúť na bicykel. Dopisujem tento článok v nedeľu poobede, vrátili sme sa s malým z dvojhodinovej jazdy. Už je to mesiac, čo som ho po prvýkrát posadil na bike a on sa od prvej chvíle začať voziť. Dnes bol čas ho zobrať na cyklocestu. Stretli sme určite stovky ľudí a dobrá polovica nemala prilbu. Veď načo? Jazdili sme po cykloceste z Wolfsthale do Bubliny. Malému sa párkrát podarilo zakrižovať do stredu, no našťastie nikdy nikoho neohrozil. Neviem si predstaviť, čo by stalo, ak by zakrižoval nejakého chuja, čo sa tam rúti 40 km/h po cyklochodníku na cesťáku. Bez prilby! Ja by som ratoval syna a do mŕtvoly by som si akurát tak kopol.

Preto posledná myšlienka: cyklocestičky sú pre všetkých. To znamená pre väčšinu, ktorá sa tam pokojne preváža a nenaháňa časy, rýchlosť, segment či výkon. A preto by každý chuj, ktorý chce byť Sagan, ale nemá gule ísť na štandardnú cestu, mal dávať sakra veľký pozor. Niektorí rodičia sme totiž dosť citliví na svoje potomstvo a takého 65-kilového mamila prekopneme ako pajáco-mrzáka.

Ty sa však neboj, kúp si bike, nasaď tepláky a vidíme sa niekde na hrádzi.