Našiel som na mobile tri zmeškané hovory od kamoša, s ktorým som fakt že dávno nebol. Potrebuje sa so mnou stretnúť a niečo prebrať. Nechcel, či nemohol mi povedať v tej chvíli viac, podrobnejšie až na pive. Na rovinu priznávam, myslel som, že sa namotal na nejakú tú pyramídovú hru, čo si hovorí "finanční poradcovia". Už som spriadal plány, ako mu ukážem všetky tie „plány“ našich DM obľúbencov. Btw. - neviete, či už konečne zobral babky na výlet?

Takže sme si sadli a on hneď na mňa vybalil, že ide s rodinou do Poľska, jeho žena tam má príbuzných, roky tam neboli a tak ho čakajú tisíce kilometrov po Poľsku. Pozeral som ako také teľa, čo to odo mňa chce. Nerozumel som mu, tak sme dali dve pivká, kým som pochopil a kým sa mi ako-tak rozviazal jazyk, aby som si pospomínal na šoférovanie po Poľsku. Prekvapilo ho, koľko bludov počul a čo som mu povedal ja. Nakoniec je z toho DM článok - taký návod, ako prežiť v Poľsku na cestách.

Ak si niekto myslí, že Poľsko je zaostalejšia agrárna krajina, plná šmejdov a nekvalitných vecí, nech si rovno dá facku. Smutné, no pravdivé konštatovanie znie: v Poľsku sa žije lepšie a je tam lacnejšie, dokonca veci a jedlo sú tam kvalitnejšie. A čo cesty a jazdenie?

V prvom rade zabudnite na to, že v Poľsku nemajú diaľnice a majú len poľné cesty. Možno to niekedy platilo, no dnes sa na nich absolútne nechytáme. Ich diaľnice a rýchlostné cesty sa dennodenne vo veľkom stavajú, všade. Ak idete po diaľnici, často je trojprúdová (alebo šesťprúdová v našej absurdistanskej definícii). Mňa však najviac upútala možnosť budúceho rozšírenia. Tie diaľnice majú v strede také širokánske trávnaté pásy, kľudne aj 5 metrov medzi ľavým pruhom a stredovými zvodidlami. Majú proste rozum a filipa, keď sa v budúcnosti zvýši dopravná vyťaženosť, ľahko pridajú jeden pruh pre každý smer.

Ich diaľnice sú bezplatné, s maximálkou 140 km/h. Majú však aj špeciálne miesta, kde sa platí mýto za prejazd. Vraj sú tie úseky tri, platí sa za používanie kvázi súkromných diaľníc. Ja som išiel len po dvoch a netreba mať z toho stres. Systém ako všade, prídeš, zoberieš lístok a na výjazde zaplatíš. Normálne kartou, našou debetnou.

Poďme teda na to, ako Poliaci jazdia? No v prvom rade inak ako my. Stáva sa mi to až moc často, pozabudnem sa, napr. telefonujem a už sa priblížim k autu pred sebou na štandardnú slovenskú vzdialenosť. Pozor, nelepím sa naňho podľa našich štandardov, mám tam takých 15 metrov fóra. A už sa ide ten chudák Poliak predo mnou zblázniť, čo sa naňho lepím. To naše slovenské jazdenie nakrátko, špeciálne na úseku TT - BA, keď máme medzi autami 10 m medzeru, a to pri rýchlostiach 110 - 130 km/h, to spôsobuje Poliakom fakt že brutálny stres. Rozprávali sme sa o tom na vianočnom večierku pred mesiacom, kolega, ktorý išiel za mnou na Slovensko, skoro skolaboval, keď zistil, ako nakrátko jazdíme. A to sa bavíme o chalanovi s mesačným nájazdom 6-7-tisíc kilometrov. Oni majú na diaľnici medzi sebou pokojne 40-metrové odstupy. Takže na diaľniciach v Poľsku je to super, vždy sa máš kam strčiť, je tam kopec miesta na myšičkovanie a celkovo sa tam cítiš ako king. Domorodci síce na teba občas bliknú, ale veď to je v pohode, máš predsa slovenskú ešpézetku.

Rýchlostné cesty v poľskej zemi sú niečo, čo dodnes nechápem, ani Poliaci mi to nevedia vysvetliť. Taká k nám asi najbližšia a najpoužívanejšia rýchlostná cesta môže byť z Katowíc na Lodž. Poľské rýchlostné cesty sú tiež štvorprúdovky, ale po pár kilometroch sa na nich vždy nachádzajú križovatky so semaformi. Takže je to o rozbehu, jazde vysokou rýchlosťou, postupným dobrzďovaním a nakoniec zastavením na semafore. A opäť to isté, každých 5-10 km. Maximálka na týchto rýchlostných cestách je asi 110 km/h. Ale mení sa to neustále podľa aktuálnych značiek. Pravdou však je, že sa jazdí oveľa rýchlejšie. Koľko? No na koľko máš gule. Nezriedka ma obehne chalanko aj dvestovkou. Asi náš Kapitán jazdieva aj v Poľsku.

Tým sa postupne dostávame k ďalšiemu špecifiku poľských šoférov. Rýchle štarty z križovatiek! Normálne sú to odpichy ako na pretekoch, stovka je naložená po sto metroch. Takže tí, čo jazdia na spotrebu, si v Poľsku neužijú. Z každého semaforu sa tomu nakladá plný kotol, auto si to užíva, ale... ako som spomínal vyššie, nemôžeš sa tak nejako po slovensky lepiť na toho pred sebou. Oni si nechávajú asi 30-40 metrové odstupy aj pri tých štartoch.

Na rýchlostných cestách si bežne jazdím 120-130 km/h. Keď je niekde pevný radar, upozorní na to značka. Polícia tam tiež zvykne postávať, merať a kontrolovať. Samozrejme, že často aj patrične skrytá. Pre tieto prípady je výhodné si nájsť nejakého domorodca s Yanosikom. To je taká miestna poľska dopravná špecialitka. Krabička v aute, maličká, asi so 6 pupčekmi. Obsahuje to simku a stále je to online pripojené na „centrální mozek lidstva“ aka server. Keď sa priblížiš k policajnej kontrole, či radaru, dostaneš presnú info, že napr. merajú, alebo je to len dopravná kontrola. Na prvý pohľad môžeš povedať, že taký poľský Waze. Ale trt baraní.

Ak máš Yanosika, máš povinnosti. Prvou je potvrdiť, že na danom mieste sa nachádza hliadka, tak, ako ti to systém avizoval. Druhou povinnosťou je, keď vidíš hliadku, ale ešte ti ju systém nenahlásil, musíš ju do systému zadať ty.

Vraj... no nikto z okruhu mojich známych s tým reálnu skúsenosť nemá, oni sú poctivci, takže vraj, ak budeš len prijímať informácie, ťažiť z databázy Yanosika, ale nebudeš aktívne participovať, napriek tomu, že platíš paušál, vypnú ťa. Ako som povedal, zatiaľ som nenašiel dôkaz, že by niekoho vypli. Ale pred samotným aktom odstavenia od koryta dopravných informácií dostaneš varovný e-mail. A ten už niektorí moji známi dostali. Mal dostatočný účinok na to, aby začali participovať.

Preto sa vždy, keď jazdím v Poľsku, snažím chytiť nejakého miestneho obchodného cestujúceho. Lepšie auto inej špz, ako je daný kraj, vo vnútri prevesené sako, slušne oblečený chlapík ide mierne cez povolené limity. To je on, jeho sa držím, kým sa dá. Ak brzdí nečakane on, brzdím aj ja. A o chvíľu skrytí chlapci policajní.

Ďalšie poľské špecifikum (presný opak výjazdov z križovatiek), je príchod, či presnejšie dojazd na semafor. Žiadne také, že brzdíme na poslednú chvíľu. Oni si normálne zložia nohu z plynu aj 300 metrov vopred a postupne to dôjde spádom. Toto  je špeciálne pre vodičov z Bubliny nápor na nervy. Kokot, veď som mohol na ten semafor prísť o 20 sekúnd skôr, a nie sa takto pomaličky doserkávať na voľnobehu. Ak máš chyteného svojho „Yanosik guy“ sprievodcu, len tak s tebou cuká, čo by si ho chcel obehnúť, ale nemôžeš. Na druhej strane ťa pri odchode z križovatky znova, opäť a znova prekvapí, ako tomu naloží a o 6 sekúnd letí stovkou.

Tým sa dostávame k poslednému typu ciest, obyčajné cesty medzi dedinami a mestami. Ich opis je veľmi jednoduchý, jedným slovom, PEKLO.

U nás môžeš tak nejako počítať, že za hodinku prejdeš tých 70 km, a to aj v prípade, že sa bavíme o ceste NR-TO, kde ideš permanentne v jednej dedine, akurát značky to rozdeľujú na 10 rôznych obcí. No v Poľsku je ten priemer tak 50 km za hodinu alebo skôr ešte menej. Viac nedáš, aj keby si robil Šumachera.

Dobrý príklad: Idem za jedným kolegom, dohadujeme sa, ako k nemu. Nič zložité, 480 km po diaľnici, a potom 60 km po obyčajnej ceste. On však nesúhlasí, mám ísť po diaľnici ešte ďalších 100 km, potom 50 km po druhej diaľnici, a nakoniec len 10 km po obyčajnej ceste k nemu. Nech som ho posielal kade-ľahšie, stále len to svoje: ver mi, ja tu žijem, choď, ako ti hovorím, lebo inak prídeš o hodinu neskôr.

Najhoršie na tom je, že mal pravdu, lepšie ísť po tej pohodlnej bezstresovej diaľnici, kde majú všetci brutálne odstupy medzi sebou. Lebo tých 60 kilákov, ešte k tomu cez dve mestá, som na spiatočnej ceste išiel vyše hodinky a pol. Tá 150-kilometrová obchádzka po diaľnici mi trvala len hodinku desať minút. A verte mi, že nasratý som bol neskutočne. Jebať sa aj dve hodiny 60 kilometrov po poľských dedinách a mestách, to chce iné nervy.

Preto, keď je to možné, treba sa v Poľsku vyhnúť obyčajným cestám. Oni sú taká agrárna krajina, aby sme to slušne povedali, takže samé traktory, sekačky, kombajny, bicykle, kopec ľudí všade. Každú chvíľu kruhový objazd, potom zase priechod pre chodcov, nakoniec semafor.

Semafor je posledné poľské špecifikum, čo som odpozoroval. Najlepšie sa to vystihuje na príklade. Po 6 hodinách jazdy som konečne v cieľovom meste Lodž (Wúč pre neznalých). Ako je zvykom, blížime sa k semaforu, ale vidím, že kurva, tam je snáď 200 metrov áut pred ním. Pomaličky si dobrzďujeme, veď sme v Poľsku. Zastanem asi... ja si takto trénujem odhad na golf, a teda odhady vzdialenosti na palicu, tu to je na jeden driver a malý 20-30 metrový pitch do greenu. Hovorím si, že toto je tak na 5-krát. Ale keďže v Poľsku štartujú z križovatky rýchlejšie, tak možno ak pánbožko dá, aj na tretiu zelenú som preč. Na štvrtú určite.

Hovno-hovno, sme v Poľsku, tu máš červenú 5 minút, potom je minútu zelená. Takže na jeden šup zmizne celá 250 metrová kolóna áut. Takéto šialene dlhé intervaly som videl len v Austrálii, ale osobne si myslím, že to funguje.

Čo na záver? V Poľsku sa jazdí lepšie a ľahšie, ako na Slovensku, taký stres na cestách, ako máme my, nie je snáď ani v Palerme. Česi vždy strašia ich D1, ale kto má najazdenú našu D1 od TT a kto jazdí po Bubline, popod Strečno, či cez Donovaly, ten si všade inde bude pripadať ako v raji. Kľud a pohoda. Normálne sa môžeš kochať ako doktor Skružný.

 

Btw, Poľsko určite nie sú trhy tu za hranicami, to je rovnaké ko povedať, že Slovensko je Bratislava. Aj keď...