Ako spokojná, usadená manželka, matka jedného dieťata, šuplíková spisovateľka a vášnivá čitateľka som za posledných pár rokov nabublala do moletných rozmerov. Nie je to tak zlé, aby si ma ľudia na pláži mýlili s vorvaňom a tlačili ma späť do mora, ale keď sa rozbehnem a šantivo hodím do vĺn, 45-kilovú Brigitku na nafukovačke vyhodí po motorest. 

Musím si naliať čistého vína: moskovský balet ma už asi do roly čiernej labute nikdy neobsadí. Mimochodom, nalejem si veľa vína a zahodím svoju baletnú sukienku.

A tiež ma prosím ušetrite dobrých rád a odporúčaní na očistné orgie s doktorom Bukovským. Dnes s tým už nič nespravím a súrne potrebujem nové oblečenie. Takže, hurá do obchodu...

Kto ste sa už niekedy prehrabávali v oddelení diskrétne nazvanom „Nadmerné veľkosti“, iste ste zažili estetický šok a rýchly pád na samotné dno módneho pekla. Škaredé zvieraco–fľakaté vzory vo farbách hruškového hovna sú doplnené strihom stanu kórejskej humanitárnej pomoci. Striedajú sa s mrkvovým strihom nohavíc z čistého elastanu s gumičkou v páse. Zaujímalo by ma, kto pri zdravom rozume usúdil, že moletka bude najkrajšia v nohaviciach, čo jej pevne obopnú masívne stehná a zvýraznia teľacie lýtka. Korunu tomu nasadí „rozviaty“ top upnutý cez materské prsia a splývavo padajúci tesne pod zadok. 

A to všetko vo výrazných bakatých farbách a nepoddajných materiáloch (pozn. autorky: bakatý – vyváľaj malé prasiatko v blate, potom naň hoď svoje kvetované tričko a to následne pofŕkaj savom – vznikne nezameniteľný bakatý vzor).

Kde sa vzala tá myšlienka, že keď si pri tele a navlečieš na seba niečo veľké, čo ti „akože“ zakryje faldy, budeš vyzerať štíhlejšie? No, nebudeš. Všetci vidia, že si tučná. Všetci vedia, že ukrývaš záhyby tuku, akurát pri tom ešte vyzeráš ako susedova mlátička na obilie. 

Vo väčších reťazcoch sa niekedy pošťastí a nájdete aj niečo nositeľné, dokonca pekné. Vaša šanca na úspech sa úmerne zvyšuje vzdialenosti od slovenskej metropoly. Podľa ponuky tunajších obchodov by si jeden mohol myslieť, že v Bratislave nemôže stretnúť nič väčšie ako 38. Akonáhle prekročíte túto magickú hranicu, Veľkostné komando vás na príkaz Správcu nadmerného tuku hodí do hladomorne na pár týždňov, kým zase nie ste žiadanou 36-kou. 

No prenechajme tieto mokré sny už spomínanému doktorovi a vráťme sa späť do obéznej reality našich ulíc. Rozmýšľali ste už niekedy pri prechádzke po nákupnom centre, z čoho platia nájom všetky tie obchody na druhom a treťom poschodí? Akú vysokú má dennú tržbu pani predavačka v butiku ponúkajúcom len pár vecí za neslýchané ceny? Nakupuje tam vôbec niekto? Vymenili za posledných 18 mesiacov niečo zo svojho tovaru okrem tej predavačky?

Ja som čaro týchto miest pocítila na vlastnej koži, potrebovala som totiž nejaký slávnostný top na rodinnú oslavu. 

Ako správna žena som vyhodnotila, že hoci do svojho šatníka veľa neinvestujem a nepotrpím si na značkových veciach, jeden pekný, slušivý kúsok by som vlastniť mohla. Vošla som teda do niečoho, čo už zvonku vyzeralo snobsky. Za pultom stála dokonale upravená slečna a podozrievavo si ma premeriavala.

„Pomôžem?“ z hlasu som počula, že ma považuje za obsmŕdača v Tesco kolekcii, ktorý ju len ruší od poobedňajšej nudy.

„Hľadám nejaký top na rodinnú oslavu. Niečo mierne spoločenské.“ Zdutá tvár ma málokedy odradí.

„Na vás?“ vylezú jej oči z jamôk a žuvačka z huby.

No nie, ty prešminkovaná nádhera, na teba! Niečo by som ti rada kúpila za to, že tak nesebecky zdobíš túto planétu. Namiesto toho, aby som jej dala jednu po tej nagebzenej papuli, len milo zopakujem svoju požiadavku.

„Ale neviem, či také šijú,“ nevychádza z úžasu. 

No samozrejme, že nie. Preto tu stojím nahá, len v obliečke od paplóna ako prerastený Dobby.

„Vy ste predavačka v butiku a neviete, či šijú aj väčšie veľkosti ako 38? Viete, ak je dobrý materiál a strih, 46 bude úplne v poriadku.“ Snažím sa to riešiť s pokojom.

„Tak po prvé, ja nie som predavačka, ale asistentka predaja. A po druhé, renomované značky určite nešijú väčšie veľkosti ako 40, maximálne 42, ak je to užší strih.“ 

Áááá kurva. Od práve zažitého šoku cúvnem krok dozadu. 

„Ja sa tu predsa len poobzerám.“ Teraz si ťa vychutnám, ty „asistentka predaja“.

Začnem sa prehrabávať vzorne naukladanými vešiakmi, ignorujúc jej obavu, či mám na to dosť čisté ruky. Cez rameno si prehadzujem džínsovú sukienku šírky rukáva mojej zimnej bundy. Tielko, sako a halenku veľkosti 34. Pánske nohavice, veľkosť „dámsky kaderník“. 

„Páči sa mi tento pánsky voľný štýl.“ Sprisahanecky na ňu žmurknem.

Ešte nátelníček na sedemročné dievčatko a huňatú vestičku na jej vychudnutú spolužiačku. Pani asistentka na mňa prekvapene pozerá. 

„Toto si chcete skúšať?“ Už nevyzerá tak sebaisto.

„Iste. Máte s tým nejaký problém?“ Skôr ako stihne protestovať, odkráčam do skúšobnej kabínky.

Vyzlečiem si tričko a chvíľu štuchám lakťom do závesu, aby to vyzeralo, že sa obliekam. Potom sa vykloním len tak v podprsenke a podávam jej to tieločko, do ktorého sa mi nevošla ani pravá ruka. 

„Prosím vás, táto farba mi nesedí s tou džínsovou sukňou. Nemáte nejaké zelené?“ Krvi by sa jej nedorezal.

Bez slova mi vezme tielko z ruky, šťastná, že zachránila aspoň jeden kus pred strašnou smrťou roztrhaním na márne kusy. Cez medzeru vidím, ako ho splašene otáča v rukách a hľadá známky poškodenia. Tou dutou načesanou hlavou jej prebehla výčitka, že si lepšie neprečítala pracovnú zmluvu, a tak teraz nevie, akú hmotnú zodpovednosť nesie za zničené veci. Ešte chvíľu predstieram skúšanie vybraných vecí, pričom sa bavím tým, že každú dám dole z ramienka, prevrátim a požmolím ju, aby to vyzeralo, že som si ju práve vyzliekla. Potom vykráčam z kabínky a hodím jej tú zmes anorektických kúskov na pult.

„Najlepšie boli tie pánske nohavice. Ale nie som ochotná toľko platiť pri tých nakrivo našitých pukoch a nevypracovanom lemovaní zadného vrecka. Možno sa po ne zastavím, keď budete rušiť predajňu a budú vo výpredaji.“ 

Prehodím si kabelku cez plece, premeriam si ju od hlavy po päty a teatrálne odídem. Výraz jej tváre mi stál za to všetko. Som si úplne istá, že zvyšok svojho pracovného času strávi podrobným kontrolovaním jednotlivých kúskov a rozmýšľaním, ako som sa do toho mohla napratať. A tak som aspoň na chvíľu zabavila pani predavačku... teda pardón, asistentku predaja.