Ľubo Nemeš napísal knihu. Tu by mohla moja recenzia skončiť, lebo každý príčetný dailymale-kár už automaticky kliká na tlačidlo Vložiť do košíka. Lebo veď čo viac povedať o tom, že je táto kniha dobrá? 

Pre prípad, že ste tu nový a hovoríte si: „Mnoho-čo???“ si teda pripomeňme, o čom tá kniha je. Ľubo Nemeš tu písal nejakých pár rokov Mnohosrdy. Najprv každý mesiac a potom tak poredšie. Pochopiteľne, už sa mu ako pánovi scenáristovi nechcelo písať zadarmo, až kým ho Fľushky (vydavateľ) neprehovoril... peniazmi. Takže tie texty pozbieral, upravil, vylepšil, učesal, vyhodil (balast) a doplnil (kontext aj nový nepublikovaný materiál). To, čo vzniklo, je povedzme taká neortodoxná kronika. 

 „Júl 2014: KDH nezaspali na tŕňovej korune a vo svojom svätom boji za návrat stredoveku usilovne pokračujú. Ihneď sa pustili do riešenia ďalšieho pálčivého celospoločenského problému. Obchodné centrá sú otvorené aj v nedeľu! Pamätáte na masové protesty pokladníkov, dokladačov tovaru a esbeskárov proti tomu, aby makali v nedeľu? Ani ja. Ale to, samozrejme, nevadí. Nemalo by zmysel pýtať sa ich na názor. Sutanisti sa už rozhodli a, ako povedal Paolo Hrušelo, keď niečo veľmi chceme, celý klérus sa spojí, aby sme to dosiahli.“

Čo je na tejto knihe najstrašidelnejšie, je ten zlatunký pohľad späť na veci, ktoré nás zvykli hnevať. Z dnešného pohľadu je to potvrdenie toho, že človek pokiaľ nemá problémy, nejaké si nájde. Pred 10timi rokmi totiž nebola ani vojna toť za humnami, Fico sa predsa ešte ostýchal ukázať, že je schopný ÚPLNE všetkého a Danko... no ten bol daDanko furt. Aspoň niečo sa nemení. 

„Máj 2019: Kým Danko ostáva izolovaný na dedovizni, tak je to len lokálna prírodná katastrofa. Väčšinou si akurát jebneme facepalm a po otrase mozgu tri dni artikulujeme ako on. Ale keď sa tento parlamentný do-re-mi-fas vydá reprezentovať do zahraničia, začína šou svetovej úrovne. 

Sviatok ukončenia druhej svetovej vojny 8. mája si každá slušný Slovák pripomenie nákupmi v krajine, ktorá povila jedného z dvoch fúzkatých, čo druhú svetovú rozpútali. (...)

No my máme Danka. Ten by snáď aj rodnú Revúcu dal zbombardovať, ak by mu to prikázal Putin. Takže keď Voloďa zapískal Kaťušu na ultrazvukovej píšťalke, Danko zakňučal a pricupital do Rossije. Pripäl si georgijevskú stužku, pofotil sa s oligarchami zo sankčných zoznamov a predviedol pred Putinom úklon, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani gejša obsluhujúca šéfa jakuzy.“

Kto pozná luborgov štýl, nebude prekvapený hustotou nadávok (ktorá sa zvyšovala v priebehu rokov úmerne s hustnutím spoločenskej atmosféry) a počtom vyprsknutí od smiechu. Nemeš sa nestal legendou len tak mírnix-dírnix. Jeho texty sú úderné a prudko vtipné... ale veď ich poznáte, čo sa tu budeme. Kniha sa číta rýchlo a keby sme na Zlovensku nemuseli žiť, asi by bola ešte vtipnejšia. Niektoré témy sa (bohužiaľ) museli zopakovať a ako bonus tu nájdete hitparádu slov mesiaca. Len tak námatkovo vyberám: slniečkár, rodina, mimovládky. Trúfnete si uhádnuť, z ktorých mesiacov a rokov pochádzajú? 

Každopádne je to memento doby, ktoré potrebujete mať doma, aby raz vaše deti (keď budú plnoleté, samozrejme) dokázali pochopiť, prečo sme tam, kde sme, a kto všetko za to môže. Tak. Teraz už môžete klikať na tlačidlo Vložiť do košíka úplne všetci.