Byť single a byť zároveň v pohode, nemusí byť pre každého. Záleží to jednak od okolností, ktoré zapríčinili tvoju „slobodu“, ale takisto aj od vnútorného prístupu k „slobode“ ako takej. Niekto proste nevie byť sám. A niekto zase nevie byť s niekým. A niekto zase nevie byť bez nikoho, ale ani s niekým, čo spôsobuje pofidérne nadväzovanie známostí, ktoré v konečnom dôsledku nikam nevedú. Ako ale ukážeš frajerke, ktorá ťa odkopla, že si už fakt v pohode?  Prípadne bývalému, že ťa už vôbec netrápi, ako ťa nedávno opustil? Alebo ako dokázať cudzej dievčine, ktorá ťa vidí druhý raz v živote, že si úplne cool? Neviem. Ale viem, ako to URČITE nerobiť.

 
 

Čaute, priniesol som záplatu.
 

Rada pre neskúsených a situačne slepých – pokiaľ vieš, kde sa bude nachádzať tvoja bývalá, nelez tam so svojou novou frajerkou. Alebo keď už tam vojdeš, nesadni si bez opýtania k stolu, kde sedí ona. Alebo keď už si sadneš, neusaď svoju terajšiu vedľa svojej bývalej. A pri predstavovaní nepouži spojenie slov „Toto je moja nová frajerka“ (doplň ľubovoľné meno). Väčšine ľudí to dôjde aj samé. A vôbec to nepôsobí zúfalo. Asi ako výkrik uprostred lesa o 1:53 v noci.

 

Idem na vécko, hneď som späť

 

Keď má človek zlomené srdce, je to hrozné, bolí to a nič to nevylieči, iba čas. Medzitým dočasne pomáha, ak sa zopárkrát setne a vyplače. Ale preboha, v súkromí. Určite nie na oslave, kde sa nachádza aj dôvod jeho depresií. Naozaj je to trošku nápadné, keď vojde ex a človek začne hneď trieliť na toaletu, kde pobudne takú polhodinku až hodinku. Keďže nikto nepredpokladá náhly záchvat dyzentérie, všetci vedia, čo tam robí. Rozmazaný make-up to aj tak prezradí. Silné emócie v kombinácii s alkoholom na verejnosti neodporúčam nikomu, pretože to vedie minimálne k trápnym momentom a komentom na adresu bývalého. Ktorý stojí hneď vedľa.
 
 

Dnes ku mne nepôjdeš.
 

Poznáte to, idete von s kamarátom, stretnete ďalšieho kamaráta, ktorý je s ďalšími kamarátmi a tak si všetci svorne niekam sadnete a večer sa príjemne rozbieha. Hodíte zo slušnosti nejaký neškodný small talk s prísediacim kamarátom kamaráta, také tie základné kecy, že kde študuje a tak. Zrazu však zmena – chlapec si sadne o stoličku ďalej. Na moju otázku, či sa ma bojí (pokus humorom preklenúť zvláštnu situáciu) sa dozvedám, že: „Ty ku mne dnes večer nepôjdeš.“ „Prosím?!“ „Akože prepáč, ale dnes FAKT ku mne nepôjdeš...Ty si single, však? No, ale dnes naozaj nie. Vieš, ja mám issues.“ Nie, vážne?!??! Kto by to bol povedal. No ale ja už som sa tak tešila. Aj mená pre naše deti mám dokonca vybraté. Teraz, aby som hľadala niekoho iného, s kým strávim dnešnú noc, pretože očividne to podľa teba robím bežne.  
 
 
Mojím prianím do nového roka je, aby som zažívala čo najmenej takýchto „WTF?!??!“ momentov a teda aby som sa nielen ja, ale aj ľudia okolo mňa trošku skonsolidovali, pretože to podaktorí zjavne potrebujú viac.