Nedávno som sa hnala na letný festival zábavných hier, nazvime ho trebárs Spirofest, názov teraz nie je dôležitý, lebo napriek skvelým účinkujúcim a eskalujúcej zábave, po tisíci krát za posledných  pár dní ma nasralo počasie. Teda, aby som bola presná, počasie ma nemôže nasrať, lebo to vždy nejaké je.

Part I.

Inšpiráciu na tento článok som dostala v júni. Vonku horúco, na DM vlažná diskusia, diabolská kombinácia. Čo takto prebrať moju mozgovú bunku? Začnem rozmýšľať? Kto tomu uveril, nech si dá facku. Myslieť teda nie, ale letargicky spomínať, to by šlo. A hneď mi napadla aj zverská téma – moji ex.

Veci Sused si zabudol kľúče od svojej chalupy. Nechcelo sa mu pre ne vracať trištvrtehodinu tam a ďalšiu späť, vraj aj tak prišiel len na jeden deň čosi v chalupe porobiť. Odo mňa si prišiel vypýtať náhradný kľúč od záhrady.

„Šijacie stroje Veritas sú vhodné pre domáce šitie. Ponúkajú rad funkcií, ktoré poskytujú užívateľovi dostatočný komfort a kreativitu.

Pivo a péčko majú veľa spoločného. Len profíci vedia, aké je náročné naučiť sa správne piť pivo a robiť dobré péčko, pričom oboje je pre ostatných len lákavá krajina, kde myšlienky letia tryskom ako nahá jazdkyňa na koni s penou okolo papule.

Tri dni sa nevysral. Okolo zadku sa mu urobili tvrdé hrče veľké ako chlapská päsť z Horehronia. Prisahala by som, že som počula v noci jeho stony. Zježili sa mi chlpy po celom tele, hlava vo zveráku strachu.

Inés začala písať román. Nebol prvý, ale prvýkrát sa jej stalo, že dej sa jej odrazu z večera do rána vyparil z hlavy. Nevedela si spomenúť, o čom chcela písať. Poznámky, ktoré si písala na kúsky papiera, nedávali zmysel. Každé ráno hrianky s džemom a káva.

Problémy iných mi pripomínajú rieku, kde každý z účastníkov stojí na inom  brehu a jebe mu. Hľadala som slušnejší a súčasne priliehavý výraz v krátkych slovníkoch spisovného jazyka, aj v dlhých by som hľadala, ale niet ich, lebo na slovenčinu sú jazykovedci krátki, a nenašla som nič vhodnejšie.