Divadelné predstavenie s týmto názvom prináša problémy generácie Z, ktorá naráža na mýtus krásy, pretláčaný predovšetkým cez sociálne siete, ktorý často robí dievčatá nešťastnými. Virtuálny svet vie byť krutý.

Na začiatku sa zoznámime s fascinujúcou bohyňou zimy a smrti, s Morenou. Nie, zabudnite na to, čo sa vám asociuje pri týchto pojmoch ako prvé, pretože Morena nie je stará babizňa, na ktorú sa neulakomia ani starí chlapi, lebo ani tí nepreferujú archívne ženy, ale víno. Tak veru! Morena je mladá krásna žena s dlhými čiernymi vlasmi.

Monotónne dokola opakujúce sa činnosti sú ako kolieska starých hodín. Zapadajú do seba, točia sa, jedno koliesko je závislé od druhého. Keby sa jedno otočilo pomalšie, spomalí aj to druhé a výsledkom je stratený čas...

Túto ľahkú tému určenú pre letnú uhorkovú sezónu začnem kauzami politikov, o ktorých obvykle nepíšem, lebo sú mi z duše odporné. Pamätáte sa na to, ako nazval preceda novinárov prostitútkami? Určite áno a kto si spomenie, v akej súvislosti to bolo? Už len nejasne?

Pomaly sa posúvam v rannej kolóne dychčiacich plechov. Vietor stráca energiu, prestáva hádzať na predné okno biely prášok. Zajace od Rosie by povedali, že kokaín. Predtým, ako som si sadala za volant, mi vletel do nosa, ale roztopil sa na vodu. Zo spätného zrkadla nad hlavou mi vbehol do očí odraz silného svetla.

„Deviate výročie postavenia kríža, ôsme výročie celoslovenského pastafariánskeho stretnutia, plus sto piate výročie vzniku ČSR a odhalenie Občasného prameňa, piaty ročník potápačov a stretnutie vyslúžilých paraglajdistov, tucet + 20 obdivovateľov Jara Cimrmana a námorných kapitánov, plus nultý ročník stretnutia spisovateľov, z&

Bolo niečo po druhej p. m. a ja som nevedela, či z úpeku, na ktorom som popri ceste stála, alebo z nervov, výdatne sa zo mňa rinul pot, tiekol po chrbte a vlieval sa do dostupných štrbín a údolí.„Je to už v riti,“ povedala som a nemyslela som tým pot.

Náš pes z útulku si priniesol zo svojho predošlého života zlomené a zle zrastené rebro, brok v tele na mieste, kde nerobí šarapatu a spomienky, ktoré šarapatu robia. Často sa trasie a v panike uteká, keď vezmem do ruky mop alebo metlu.

Začalo to tým, keď som zbadala na lúke neďaleko bratislavského letiska pohybovať sa v pravidelných intervaloch skupinku ľudí, ktorá akoby niečo hľadala v tráve. Éra hľadania pokémonov bola úspešne za nami, možnosť, že by pod zemou chillovali míny z vojny sa mi zdala nepravdepodobná a navyše toto boli očividne civilisti.