Je nádherným paradoxom, že ja, jeden z najväčších proponentov očkovania, zbieram jeden COVID za druhým. A nebráni mi v tom ani päť včeličiek za posledné dva roky. A ako spraviť z týchto covid citrónov citronádu? Tak, že si ich spätne aspoň zrecenzujeme. Nie, že by si človek len tak mohol vybrať, ktorý COVID chce dostať, ale ak by áno, tento spotrebiteľský test mu výber jednoznačne uľahčí.

 

Január 2021: Alfa

Toto je môj papierový COVID, ktorého skutočná existencia je aj po dvoch rokoch pod veľkým otáznikom. Celé to začalo výletom do Egypta po Novom roku, lebo kto by si nepozrel poloprázdne pyramídy a úplne prázdny Abu Simbel, však? Hotely, v ktorých bývala aj Agatha Christie (a dostali sa na stránky jej Vraždy na Níle) za tretinovú cenu, turistický priemysel hladujúci po turistoch, dovolenka to bola perfektná, o tom potom.

V Egypte sme ešte predodletovo natestovali negatívne. A potom sa všetko dobabralo. Let z Viedne, ktorý nás mal vyzdvihnúť, kvôli zlému počasiu presmerovali na Cyprus a nasledovali prebookovanie celého lietadla. My sme leteli cez Frankfurt a let do Moskvy sme už nestihli. Keďže Rusko v tom čase vyžadovalo negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín od odobratia vzorky, to sme už nestíhali. Späť do Bratislavy, prespať u švagrinej, vymeniť letenky, urobiť ďalší PCR test a odletieť o dva dni neskôr. OK, žiaden problém.

Lenže problém bol. Manželovi došiel úspešný negatívny výsledok, mne dve hodiny nič nechodilo. A potom mi prišiel e-mail s informáciou, že môj výter bol pozitívny. Po hodine nadávania sme to akosi utriasli: manžela sme presunuli do detskej izby k neteri na poschodovú posteľ (veď bol negatívny), ja som ostala zatvorená v hosťovskej (luxusne s vlastnou kúpeľnou a dverami na terasu). Nasledujúci deň sme dali pretestovať manžela, švagrinú aj švagra, ktorí s nami boli celý čas. Pod veľkým otáznikom bola švagriná, ktorá dostala horúčky.

Vo výsledku mali všetci negatívny výsledok. Ja som pracovala pekne z Bratislavy, bola od všetkých oddelená asi týždeň, z čoho mi poriadne zašibávalo. Manžel mi ako väzňovi nosil pred dvere jedlo trikrát denne a čaj – odvtedy znenávidel strúhanie zázvoru. Všetko varil manžel, ktorý zároveň chodil venčiť neter – na sánky, na prechádzky, proste úloha bola zabaviť dieťa v tomto poľnom špitáli. Švagriná si to pochvaľovala, vravela, že keby nebola chorá, porobí do práce toľko, ako nikdy. 

Nemala som žiadne príznaky, nič, nula bodov. Na tuším deviaty deň, skôr než by sa malo, som si šla dať spraviť PCR test, ktorý vyšiel negatívne. Hneď sme kupovali letenku a nasledujúci deň sme už boli na ceste do Moskvy.

Dodnes neviem, či som ten COVID naozaj mala ako bezpríznaková, alebo bol falošne pozitívny. Je to záhada, ale môj muž nikdy nezabudne, ako si odpracoval moju karanténu vo Vajnoroch v úlohe ženy v domácnosti.

 

Máj/jún 2021: Delta

Pôvod tejto nákazy bol dosť zrejmý: Petrohrad, v ktorom sa konali majstrovstvá Európy vo futbale juniorov. COVID šialenstvo pomaly ustávalo, bolo vtipné vyliezť z Moskvy, lebo v Pitere nenosil rúška nikto. Jediná ja som ich nosila v taxíkoch a inej doprave, ešte sa ma taxikári pýtali že načo a ja že pre istotu. A aj na letiskách, s výnimkou samotného lietadla, tam aj späť som letela biznisom, takže počas jedenia a pitia som rúško nemala. Je možné, že som to chytila tam. Ale ani srnka nevie.

Vrátila som sa do Moskvy. Boli to časy kombinovaného chodenia do práce, pondelok a utorok som mala na home office. V pondelok večer som ešte bola behať, síce nebolo horúco, ale mala som tep veľakrát na úrovni 170-180 čo je na môj vkus dosť, toľko mám, keď bežím rýchlo do kopca. Ponadávala som si na zhoršenú kondičku, že neviem dať trápny 5 kilometrový beh po rovinke v tepovke do 150-160. 

Na druhý deň prišla únava a soplík. Keďže v mojej práci ohľadom COVID opatrení všetkým kolosálne zašibávalo (okrem iného sme mali oddelené vchody a výťahy pre našich a ľudí, čo si v budove kancelárske priestory prenajímali), dohodli sme sa, že preventívne ostanem doma po zvyšok týždňa a pracujem z pohodlia obývačky. OK, žiaden problém. Maximálna teplota podľa dosiahla k večeru 37,2. Inak mi okrem trochy smrkania nebolo že nič. Lenže potom prišiel štvrtok večer a ja som s hrôzou zistila, že som stratila čuch. Môj muž mal z toho neskutočnú srandu, pretože to celé spočívalo v mojom hysterickom pobehovaní po byte a ňuchaní téglikov s krémami a inými kozmetickými prípravkami a fľaškami s alkoholom, pekne na striedačku.

Našťastie sme mali cez cestu kliniku, kam sa dalo na PCR test šmyknúť aj mimo poradia. I tak som aj učinila. Vzorku mi odobrali okolo pol deviatej ráno, o jednej mi volali, že som to dala pozitívne, nech nikam nechodím, príde mi oficiálny výsledok a budú volať kvôli trasovaniu a diagnostike.

Stratou čuchu sa mi zakončili všetky deltové symptómy a čuch sa vrátil po štyroch dňoch. Bolo to pre mňa divné, pretože mám dosť vyvinutý čuch a piť víno so suchým konštatovaním: toto je biele a toto je červené bolo smutné. Nie však dostatočne smutné na to, aby som víno nepila vôbec. Dva týždne sme si aj s manželom poctivo odsedeli doma. Otestovali sme moskovskú starostlivosť o domácich pacientov a nemôžem sa sťažovať. Na jedenásty deň k nám prišla sestrička spraviť „opravné“ PCR testy, ktoré vyšli negatívne. V deň, keď som konečne dostala povolenie vyliezť medzi ľudí, som si poškrabala rohovku svojho „dobrého“ oka (mám mierny astigmatizmus, na ktorý ešte netreba okuliare). Všetko som videla mimoriadne rozmazane, ale ani to mi nezabránilo vyjsť von medzi ľudí a tešiť sa zo všetkého, čo nie sú steny môjho bytu.

Deltička po zaočkovaní (síce dvoma sputnikmi ale predsa) bol prakticky soplík, nebyť straty čuchu, neviem, že mi niečo je. Na to, s akou hrôzou tento variant opisovali v médiách, sa ja ako spotrebiteľ nemôžem sťažovať. 

 

Apríl 2023: Arcturus

Vopred musím konštatovať, že sa mimoriadne hanbím za to, že som túto tému vytiahla presne v čase, kedy sa už na COVID prakticky zabudlo. Teda, Česko síce stále vedie denné štatistiky, ale od minulého týždňa oficiálne zrušilo karanténu spojenú s pozitívnym výsledkom. Ideálny čas na to, aby si niekto doniesol z lyžovačky v Rakúsku COVID, že?

Začalo to u manžela, ešte na festivale Snowbombing: zvýšená teplota, potenie. Mali sme to za klasické vyčerpanie z nonstop žúrovania a hlavne sa to zlepšilo po dvoch dňoch. Potom som to chytila ja, rovnako so zlepšením. Teplota aj svalové bolesti prešli, jediné čo ku dňu odjazdu z Mayerhofenu ostalo, bol otravný kašeľ. A tak som sa najprv spojila s online konzultačnou službou našej kliniky, aby ma tí posunuli na normálnu kontrolu kvôli vykašliavaniu hlienov. Keď som šla na kliniku s respirátorom (pre istotu), všetci na mňa pozerali divne, ale pán doktor si natiahol rúško. Povedal, že to je len nachladenie, predpísal mi lieky na vykašliavanie a poslal ma domov.

Na druhý deň po tejto návšteve som stratila čuch. A nasledujúci deň na seba pozerám do zrkadla a s hrôzou zisťujem, že mám oči ako angorský králik. Presne pred dvomi dňami som si náhodou na stránkach Nového Času prečítala, že nový COVID prináša ako bonus zápal spojiviek. No výborne, ešte toto mi chýbalo. Keďže som týmto neduhom v živote netrpela, asi to bude ono. Ísť sa dať testovať nemalo veľmi význam a tak som si len dala predpísať antibiotické kvapky do očí a ostalo len čakať.

Summa summarum, liečenie si vyžiadalo asi týždeň a bolo to mimoriadne otravné, hlavne vychrchliavanie spojené s dráždivým kašľom k večeru. Tieklo mi z nosa, tieklo mi z hrdla, tieklo mi z očí, chvalabohu, že aspoň uši ostali suché. Nič vážne, všetko maximálne protivné. Našťastie som sa z toho dostala, ale musím konštatovať, že tento COVID bol ten najotravnejší a nikomu ho neodporúčam zažiť. 

 

Čo dodať na záver? Pevne verím, že ďalšie varianty nebudem tak skoro testovať. Aj keď sa to nezdá, naozaj ma to nebaví.