Stala sa mi jedna nepríjemná vec. Nie som si istý, ako to skončí. Myslím si, že je to dosť nevinné, ale dôsledky sú, viac-menej, hrozné. Dovoľujem si začať čestným vyhlásením, že nie som zvrhlík. Možno ešte v škôlke mi jedno dievča nechalo v skrinke obrázok chlapca, ktorý dáva pusu dievčaťu a štyri koruny. Vzal som si peniaze a išiel som ju pobozkať na ihrisko. Mojou prvou skúsenosťou s bozkávaním bola teda prostitúcia vo veku piatich rokov. Mimochodom, teraz je z nej lesbička, neviem, do akej miery mojou zásluhou. A možno... MOŽNO som teraz urobil niečo sprosté, nevedome a z nedbanlivosti, a tak trochu sa za to nenávidím.

 

Bol som predstavený svorke. Teda svokre. Stalo sa tak za smutných okolností. Moja priateľka išla do domu svojich starých rodičov, aby pomohla vypratávať nábytok a šaty, čo po nich zostali. Žila s nimi dva roky počas strednej školy, pretože sa jej rodičia sťahovali a nechcela meniť gympel. Boli si veľmi blízki. Viem, ako sa cíti. Bol som v tejto situácii. Predtým, než mi zomrel otec, druhý najdôležitejší muž v mojom živote, mi dal 3 skutočné slovenské mince z roku 1944. Pridal som si ich do svojej zbierky mincí a chránil som ich svojím životom. Často som chodil k starým rodičom na chalupu. Pravdepodobne som ich nechal tam. Dosť sme vtedy s mamou cestovali a nechcel som ich stratiť. Asi po pol roku, cez letné prázdniny som sa konečne dostal k starkým. Mince tam neboli. Nikdy som ich nenašiel. Celá rozsiahla zbierka, ktorú som roky dával dokopy, bola fuč. Nielenže som bol zlomený zo straty, ale aj preto, že tam boli mince práve po mojom otcovi. Dlho mi chýbal. Zomrel skôr než som ho stihol skutočne spoznať, ale ľudia mi pomerne často hovoria, že sa naňho podobám. A vždy, keď nás vidím spolu na fotke, síce si nepamätám okolnosti, za ktorých tá fotka vznikla, ale automaticky sa usmejem. Občas, hlavne počas obdobia Vianoc, sa pristihnem, že si želám, aby sa raz moje mince objavili v pošte. Priznávam, z mojej strany je to tak trochu infantilná a sentimentálna blbosť. Zatiaľ som v pošte našiel len prijebané šeky od ZSE a občas pohľadnicu. 

 

Drahá mi s polovičným nadšením ukázala niektoré z jej pokladov ukrývané po celé desaťročia. Nie sesky, vy chlipné prasatá, ale ten sentimentálny bordel, čo nahromadila vo svojej izbe. Napríklad jej skice – Wau, hovorím jej, mala si myť maliarka. Články, ktoré napísala a vyšli v časopisoch – Wau, mala si byť novinárka. Bohužiaľ, jej show-and-tell sa časovo zhodovala s obrovským slalomom žien, takže nemala moju 100% pozornosť. Ukázala mi zaprášený fotoalbum, ku ktorému som dostal vylíčenú podrobnú históriu každej prilepenej fotografie, jej priateľov, súrodencov, ľudí, ktorých si už ani poriadne nepamätá, miest, ktoré už neexistujú. Prechádzala stránkou po stránke, keď sedela vedľa mňa na gauči. Sem-tam som hodil okom na fotky a obdaroval ju náhodne zdvorilou odpoveďou „to je pekné“ alebo „páni, pozri sa na toto,“ pohladil ju po stehienku, usmial sa na ňu. V angličtine je pre to parádny výraz, všetko bolo broskyňkové. Šálky kávy v rukách. Cítil som sa tu ako doma, ako americký dron na letisku v Bagdade. A potom prevrátila tú jednu prekliatu stranu a povedala „toto je moja fotka v Zadare na pláži“ – samozrejme som sa pozrel. Na tej fotke bola v bikinách. To krásne, štíhle stvorenie, čo tu pri mne sedí, s vyrysovaným zadočkom, jemnými črtami tváre a dlhými tmavohnedými kučeravými vlasmi. Povedal som „Mňam dopíči“ – a pozeral ďalej slalom.  

 

Vieš, že si našiel niekoho výnimočného, keď len tak na chvíľu obidvaja zavriete papule a v pohodlí si vychutnávate ticho. TICHO. Môžeš ho sekať mačetou. Cítim, že niečo nie je v poriadku. Cítim ako mi jej oči vypaľujú dieru zboku do mojej tváre. Povedal som niečo zlé? Čo som spravil? Riskujem letmý pohľad na ňu: je šokovaná. Zjavne som si na ramene dopestoval grotesknú druhú hlavu, pretože výraz na jej tvári nemohol byť výsledkom ničoho iného.

 

„Čo?“ Spýtam sa hlúpo.

 

„Čo si to, kurva, povedal? Ukážem ti moju fotku, keď som mala 16, a ty mi povieš ´Mňam dopíči?´ Čo si, úchyl? Si nechutný!“

 

Ale no tak. Netvár sa. O podniku s kódovým označením „Kansas“ viem od teba. Že si tam stratila tri dni svojho života a na nič si nepamätáš. Aj o tom, že v utorok mám vstup zdarma, ak prídem vo svetri s jesenným motívom a poviem „noc patrí snilkom a zlodejom.“ Nemám odpoveď, len sa pozerám na ňu, predstavujem si, že s rozšírenými zreničkami, ako keď srnku uprostred cesty prekvapia stretávacie svetlá a vie, že sa schyľuje k shtf. Ja som tá srnka, aby bolo jasné. Chcem aby sa začala smiať, aby mi dala vedieť, že si zo mňa robí prdel. Nie, status quo hnevu a sklamania. Neviem, čo mám robiť. Mentálne skrolujem odpovede, ktoré by sa mohli hodiť. Neviem sa rozhodnúť, ako keď sa neviem rozhodnúť, či chcem pop corn alebo cop porn. Začínam pociťovať prvotné príznaky paniky a urgentnú potrebu sa odtiaľto od-Shawshankovať. Nejako vykokcem „Ale... ale veď si to ty! Vieš... mladšia... myslím... myslím, že si strašne sexi. Prepáč, vždy si bola pekná. Čo mám povedať?“

 

„Čo? Nedochádza ti to? No počkaj, Pán Ing., podržím ti tú šálku kávy...,“ a pomedzi zuby precedí, že dievčatko na obrázku už neexistuje, to nie je ona, ale iba spomienka a že som divný. Neviem ako ďalej, chcem len ukončiť túto konverzáciu. Peťa Vlhová je v dojazde. Publikum v Sestriere buráca. Moja pozornosť sa znovu nebezpečne presúva k telke. Dostanem skvelý nápad povedať: „Pozri, nevenoval som tomu veľký záujem. Sorry. Prosím, nechaj ma znova kuknúť na tú fotku, som si istý, že to nie je až tak sexi.“ Celá Sestriere stíchla. Publikum sa pozerá na mňa a hmká melódiu We Are The Champions. Peťa Vlhová mi zatlieska, pomaly. Komentátor hlási, že zlatú medailu mám čakať v pošte.

 

Kurva.

 

Celý môj život zisťujem, že jediná situácia môže byť dobrá aj zlá v závislosti od toho, ako sa na to pozeráš. Pokazilo sa ti auto? Nastal čas na prechádzku. Malá prechádzka nikdy nikomu neublížila. Tvoja baba ťa nechala? Dobre, viac času na to, aby si sa stal lepším človekom. Prihlás sa na jogu alebo do kreatívneho kurzu písania. Ak spolu s investičným zlatom a psom si vzala aj tvoje gule. Radšej si choď zabehnúť. Na strelnicu. A potom si daj stejk a whisky ako poriadny chlap. Všetky tvoje plány pre tento deň sa zrútili? Fantastické, teraz nemáš žiadne očakávania a všetko môže byť len lepšie. Čaká na teba dobrodružstvo. Uč sa hrať na gitare. Dohraj pc hru. Pozri si obľúbený seriál. Ja si len želám, aby ma pri 140 kmh na diaľnici zasiahol jeden veľký ulomený konár, a budem iba spomienka. Cítim sa byť falošne obvinený ako Ricky Kidd, ktorý si 22 rokov odsedel v base za vraždu, ktorú nespáchal.

 

Moja drahá ma vypoklonkuje z chalupy a dodáva, že ak mi začne chýbať a príde to na mňa, veď som zdravý chlap a mám svoje potreby, mám si sadnúť na ruku a čakať až mi stŕpne, a potom masturbovať, pocitovo to bude akoby mi to robil niekto iný. Mám déjà vu. Keď som sa to prvýkrát dozvedel, môj život sa zmenil. Našiel som si prácu. Kúpil som si byt. Všeobecne sa veci zmenili k lepšiemu.

 

Inak, moje 16-, 17- ročné ja by jej ho tam na tej fotke totálne zasunulo. Moje 18-ročné ja by možno trochu počkalo. Moje 35-ročné ja čaká doteraz. A spalo na gauči. Svokra ma dala na nejaký zoznam.

 

Chcel som si len pozrieť slalom.