December je v plnom prúde a natíska sa mi otázka. Prečo došľaka oslavujú Vianoce aj ľudia, ktorí nie sú kresťania a neveria v Boha?

Aby sme si v tom upratali, neviem, či viete ľudkovia, že Vianoce nie sú kresťanský sviatok. Haha, dostal som Vás? Vianoce sme ukradli pohanom a spravili si z toho prekrúcaním listín a histórie akési Ježiškove narodeniny. Podaktorí inteligentní ľudia a študovaní historici si myslia, že sa narodil už niekedy okolo septembra, čo veruže rozhodne nie je koniec decembra. Do riti!

 

Rozmáha sa tu ale odnož zobudených ľudí, ktorí prišli na to, že cisár je vlastne nahý a dovoľujú si mať Vianoce totálne v paži.

Pre mňa Vianoce predstavujú kresťanstvo, a to také, aké by mnohí očakávali. Nekresťansky totiž oddelíme bláznov od ich peňazí, čo je tak kresťanské, ako sa len dá. My ostatní si spravíme popcorn a vyložíme nohy.

Poviem to nahlas a na rovinu: Vianoce neoslavujem. Je to len ďalšia príležitosť, ako obchody zarobia tony peňazí, aby predali sprostosti zákazníkom, ktorí nakupovať ani nechcú, aby tieto dary dali ľuďom, ktorých majú celý rok plné zuby. Je to ďalší deň, aby si vzali kancelárske myši voľno z práce na úkor plebsu, ktorí žiadne voľno mať do troch Kráľov nebudú.  Tento rok pripadnú Vianoce na utorok, takže pre mňa sú Vianoce len deň medzi pondelkom a stredou. Deň ako každý iný a nemusíš ani trhať stránku z kalendára.

A áno, som hnusný anti-vianočný škriatok, pretože mám guču v žalúdku z celej vytrblietkovanej škoricou prevoňanej sezóny. Nepáči sa mi, že si nemôžem od októbra pustiť rádio, lebo sa všetky preladia na „sviatočnú vlnu“. Je to len ďalšia vec, čo mi zruinuje už aj tak nechutnú zimu. Vyhadzujeme peniaze nielen v obchodoch, ale rovno pred nimi a to za hlasného vyzváňania zvonov. Bim, bam, bim bam.... Kde je lepšie utopiť svoje eurá ako na predražený párok v rohlíku zapitý presladeným dvakrát rozriedeným a trikrát vypareným vareným vínom? Ľudia bežia ako blázni do obchodov, aby minuli peniaze a nakúpili dary pre svojich rozmaznaných spratkov a ja si nemôžem ísť v pokoji nakúpiť  do potravín, lebo všetky supermarkety sú upchaté spotenými telami. Nie je to stupídne na mnohých úrovniach? Už nám akože úplne jebe?

A potom tá žranica, čo voláme štedrovečerná hostina. Najhlúpejší koncept, ako kedy kto vymyslel. Vonku je taká zima, že ti zmrznú aj sople, ale poďme sa obžierať, najprv nás brucho bolí z Mikulášskych sladkostí, potom sa precpávame na firemných večierkoch, zaklincujeme to prejedaním sa na Vianoce a o týždeň tu máme Nový Rok, poďme si napchať gágory znova.  Dobre sa prežerieme, aby sme si potom mohli dať čo? Nuž, novoročné predsavzatie schudnúť, hahahahaha... Fitká sú plné dementov, čo nechápu zákony fyziky. Takže najprv míňame na žrádlo a potom na permanentky. Poradím taký menší trik: nejedz ako debil práve v decembri, keď si najmenej aktívny a najmenej spaľuješ kalórie, kapíto?

Chceš v novom roku schudnúť? Pomôže, ak pred ním nepriberieš 20 kíl. A nepotrebuješ ani Fitness diár, ani novú knižku od Bukovského.

Najlepšie však nakoniec. Najvtipnejšia časť je tá, že nepoznám jedného jediného kresťana, ktorý zaradí čo i len jediný element Krista do tej ich oslavy Vianoc. Kde je to duchovno? Kde je Ježiš? Príde tučný otrokár odkukaný z amerických filmov v červenom odeve s bielym kožušinovým golierom, ktorí vlastní celé stádo sobov a vykoná inváziu všetkých domácností na celej planéte, a to tak, že prepchá svoj veľký zadok dole komínom (aj v domoch, kde majú centrálne či plynové kúrenie), prinesie hračky zabalené v psychedelickom papieri, ktoré položí pod mŕtvy strom, z ktorého visia smeti (a tento strom aj smeti sme kúpili špeciálne pre tento účel, chacha, akože už nám statne drbe).

Deň sa oslavuje žranicou (veď kto by sa už postil, tie koláče treba zjesť), otváraním darčekov a jedením vypraženého kapra plného kostí. V Amerike si aspoň dajú poriadneho vypaseného moriaka, ktorého vypchajú  cez jeho zadný otvor chlebom, my cucáme kosti zo zabahnenej ryby a zajeme to koláčmi. Deň skončíme tak, že si otvoríme fľašu slivovice a vykotíme sa pri Popoluške s najväčším vtákom na svete (alebo ako to bolo). Ďalej nás čakajú hedonistické dni, ktoré strávime zhypnotizovaní pri mobiloch a bedniach kúpených na Quatro, a tešíme sa, kedy všetky splesnivené koláče, baliaci papier, strom a krabice hodíme po Novom Roku do koša.

No, milí moji kresťania, znie ako ten príbeh z Biblie, však? Oh nie, nie je. Ten príbeh bol o tehotnej tínedžerke, ktoré porodila decko v slamníku (a jeho sploditeľom nebol jej muž, ale transcendentálny dedko v oblakoch,údajne) a o nejakých hipisácky vyzerajúcich mudrcoch, čo jej dali tri nepoužiteľné dary. Nuž, veľmi ľahko sa dnešný človek popletie, tie príbehy znejú tak podobne. Okrem tej väčšej časti, ktorá s Bibliou nemá nič spoločné.  

A ja? Priznávam sa, občas mám chuť dobre sa najesť, dať si dať pár pohárikov a ľahnúť si na gauč.

Rozdiel je v tom, že na to, aby som sa prežral a ožral, nepotrebujem Vianoce.