Časť II. Škola smutnou hrou 

Ako sme sa tak pozoznamovali s naším príbytkom na kolesách, haranti sa prvýkrát hromadne pobili o to, kto bude vyvalený na najväčšom lehátku a užívať si jazdu v polohe ležiaceho strelca s hlavou pri okne, začal sa blížiť prvý cieľ nášho tripu, smutne preslávený komplex koncentračných táborov Oświęcim, ak chcete Auschwitz-Birkenau. 
Birkenau je nemecký ekvivalent blízkej dediny menom Brzezinka. 
 
O tom, či zobrať alebo nezobrať harantov na toto miesto hrôzy sme viedli dlhšie debatu, ale nakoniec sme sa rozhodli, že do toho ideme. Ak sa rozhodnete rovnako, určite tým svojim nadávkujte niekoľko faktov dopredu, predsa len je to zaberák, no o to viac si to budú pamätať. 
Čo sa týka samotného výberu miesta pre zriadenie tohto, ale nepochybne aj iných koncentračných táborov, zavážilo niekoľko faktorov. Umiestniť takéto „zariadenie“ na území Poľska, vtedy veľmi ďaleko od frontovej línie, mimo dohľadu árijskej verejnosti, skrátenie logistického perimetra, keďže v tom čase bola v Poľsku silná enkláva židovského obyvateľstva, samotné miesta koncentračných táborov boli už pred vypuknutím druhej svetovej vojny obyčajne železničnými uzlami, navyše v okolí tábora sa nachádzal komplex kasární vtedy už rozprášenej Poľskej armády a takisto terén samotného okolia, no a napriek rovinatosti  značná odľahlosť celej oblasti.  
Pre načrtnutie toho ako mohlo niečo také vzniknúť je potrebné si uvedomiť, že v tom čase neexistoval žiadny internet ani televízia, rádiovysielanie bolo etablované tak na 60%, a keď harantom poviete, že bolo úplne bežné, že rádiopríjmač bol iba v niektorých domácnostiach tak sa mnohé veci dali ďaleko ľahšie utajiť. Navyše v dobe kedy sa takmer vôbec necestovalo, jedinou reálne fungujúcou dopravnou tepnou v dobe takmer neprítomných asfaltových ciest bola železnica, aj to nie všade. 
Mimochodom medzi Auschwitzom I. a Auschwitzom II. sa ide autobusom a aj to bolo i v dnešenej dobe cez čiastočne nezastavané územie, čo pôsobilo dojmom odľahlosti, tak čo potom v čase kedy jediný osobný dopravný prostriedok bol kôň s povozom. 
Mimochodom ak sa pozriete na mapu, tak si uvedomíte, že sa jedná o oblasť s výsktom mnohých jazier a kanálov, doslova také malé Fínsko, čoho dôsledkom sú časté močaristé miesta. A už je výber polohoy o čosi jasnejší. 
Ale ako býva dobrým zvykom, ani tu neobídeme pár dobrých rád. V prvom rade asi treba mať peniaze, pretože aj s parkovaním to pre 3 platiacich výjde na cca 100 €. Haranti do 14 rokov neplatia. Parkovisko disponuje samozrejme prípojkou na 230V, vodovodnou prípojkou, ale i umývarňou, takže si tu môžete svoj pojazdný domček na kolesách dobiť  a doplniť. 
V lete si pripravte do batôžka dostatok pitnej vody, musíte si uvedomiť že sem dorazí podľa info od pána sprievodcu asi 2 000 000 návštevníkov ročne. Takže sa na vstup čaká. A veľmi dôležitá vec je, že na vstup sa musíte preukázať dokladom totožnosti a to aj deti. Jedná sa o dosť exponované miesto, takže bezpečnosť tu berú naozaj vážne. Potom čo si kúpite lístky postúpite už do krytej haly, do ktorej sa ale vchádza obdobnou kontrolou ako na letisku, čiže všetko kovové do košíka. To, že vás dnu nepustia s nožíkom či inou TACTICOOOOOOOOL výbavou a lá Sandokan je nám hádam jasné všetkým.... 
Potom čakáte na sprievodcu, cca 45 minút, takže je tu čas na kávu, WC a podobne, niekoľko exponátov nájdete aj tu ale nič moc. Mimochodom cez turniket idete každý so svojím lístkom na ktorom máte svoje meno. 
Nuž a nasleduje prehliadka, pri ktorej sa dostanete ku všetkým mementám, ktoré pripomínajú aké všelijaké pestvá dokáže blížny blížnemu vymyslieť. Mimochodom, keď vchádzate, tak z amplióna znejú mená. To neušlo najmladším harantom a keď sme sa dostali k otázke ako dlho trvá kým ich vymenuje všetky tak sme prišli k tejto tabuli: 
 
 
Bolo zaujímavé sledovať, ako sa v ich očiach zračí neschopnosť prirodzená ich veku túto informáciu spracovať. 
Nebudeme si tu opisovať to čo treba vidieť, silu tohto miesta by som opísal práve na deckách. Viete, aké to je, večne sa o niečo naťahujú, no tu boli ticho a myslím, že to hovorí za všetko. Sem tam to prerušila otázka, napr. že ako vyrobili tú kopu vlasov. Rovnaká odpoveď bola ako pri vlasoch, tak pri kufroch, topánkach.... 
 
Za tie cca 4 hodiny vás prevedú všetkým možným, silný zážitok je vyšetrovňa gestapa a vlastne všetko. Aj príbehy, ktoré vám porozpráva sprievodca. Ako som napísal na začiatku, bola to dilema, ale bolo to v prípade deciek správne rozhodnutie. 
 
No a keď sa sem budete chystať, zoberte si z domu kamienok. 
 
 
 
 
 
No a po nocľahu strávenom na brehu jazera Plawniowice nás čakal presun na Balt. Inak táto časť Malopoľského vojvodstva je doslova rajom rybárov. Ale o tom inokedy. 
 
Vidíme si v Grzybowe a budú aj pilatesy !