Samozrejme nemáme na mysli satelit na obežnej dráhe Zeme, aj keď z neho by som to v pondelky dal do práce skôr. Všetci rodení Prešporáci a hipsteri, čo musia bývať v centre, sa určite čudujú, prečo by niekto išiel bývať do satelitu. Aj my sme najprv pomerne dlho hľadali byt v niektorom z bratislavských okresov, ale postupne prišlo vytriezvenie, ktoré by som zhrnul v nasledujúcom diagrame:

Aj keď hypotéky sú teraz lacnejšie ako kedykoľvek predtým, nič nezaručuje, že to tak bude aj ďalej (Slovensko je špecifický trh™, #kriza, #realitnabublina). Človek sa teda rozhodne to zahrať na istotu a presťahuje sa do satelitu.

Život na obežnej dráhe Bratislavy je pomerne fajn. Susedia sú viac-menej vo vašom veku, čiže nehrozí žiadne búchanie portvišom do plafóna alebo radiátora od nasratého Križana zospodu. Majú pochopenie pre vaše víkendové grilovačky a občasné alkoholové opojenie počas nich (grilujú a chľastajú aj oni). Byt/dom je tam dostupný aj pre človeka, ktorý si nevyberá vratky DPH, ale zase nie je taký lacný, aby tam bývali rôzne podivné mestské entity (stokári, výklenkári, taxikári atď). Zatiaľ to vyzerá len na samé pozitíva. Teraz sa ale dostávame k najväčšiemu mínusu a toť „veľmi“  prekvapujúcemu:

Doprava

Cestovanie ráno do práce a večer z práce autom je len pre ľudí, čo nemajú sklony k nespútaným návalom agresie. Keď to dáte do hodinky, tak si vravíte, že dneska to celkom ušlo. Síce jeden nemenovaný realitný mág  z jednej nemenovanej realitnej* show, čo chodila na jednej nemenovanej televízii v nedeľu podvečer, by vám vysvetlil, že pre neho ako priaznivca pozitívnej psychológie je státie v zápche najskvelejšou vecou. Je v aute zavretý sám so sebou, vybaví si telefonáty, vypočuje obľúbenú hudbu – robiť toto všetko doma pri káve, prípadne už v práci, je kacírska myšlienka (pozn. redakcie). Zabúda však na fakt, že my sme oveľa väčšie socky ako on a nemáme auto s automatickou prevodovkou a adaptívnym tempomatom a máme len manuál, a teda citujem: „Viete inak, ktorí šoféri sú najnervóznejší z dochádzania? Tí, čo jazdia s manuálnymi prevodovkami. Nonstop totiž musia niečo robiť – stláčať spojku, plyn, brzdu, čo ich rozčuľuje.“ Ba čo viac, predstavte si, že popritom všetkom ešte vybavujete telefonáty a prepínate obľúbenú hudbu. Sa mi nožík vo vrecku otvára.

*  btw, ako sa volá reality show, ktorá je o realitách – reality realities show?

Takže milé socky s manuálnymi prevodovkami, zvyknite si, že z jednotky sa neradí dvojka, ale zase neutrál. Zvyknite si, že vaša navigácia sa vás bude každé dve minúty pýtať, či si prajete prejsť do režimu chodec. Zvyknite si, že oranžová je vlastne odtieň zelenej a treba na to poriadne stúpiť.

Ja si tak raz stojím v zápche a pozerám, že z auta za mnou vystúpila dvojica robošov. Išli asi na robotu do vedľajšej dediny a povedali si, že pešo tam budú skôr, takže vodiča nechali napospas svojmu osudu a dali sa kráčať poza krajnicu. Dobehol som ich asi po dvadsiatich minútach, aj to len preto, lebo sa zastavili na cigu. True story.

Niekedy však nastanú aj dni, keď mám všetky telefonáty vybavené a aj všetky songy som už počul a vtedy sa rozhodnem vyraziť do kapitálneho mesta hromadnou dopravou. Autobus som ešte neskúšal. Mám len jednu vysokú školu a teda lístok na integrovanú dopravu si nie som schopný vyrátať a potom kúpiť. Jedinou schodnou alternatívou je teda vlak. V ranných vlakoch nadobúda slovo hromadná nové rozmery. Sadnúť si som sa ani nepokúšal, nikdy sa nedalo dostať ďalej ako do chodbičky pri vstupe. Kámošov brat ale už videl niekoho sedieť a vravel, že je to super. Inak je vlak fajn.

Infraštruktúra

Nebojte sa, cestu, kanalizáciu aj elektriku máme. Obchod v dedine je, ak bývate v nejakej väčšej, tak dokonca aj supermarket. Problém nastane, keď si chcete dať zaviesť internety. Doteraz bol človek zvyknutý hľadať podľa pomeru cena/kvalita. Teraz je hlavným kritériom dostupnosť. U nás bol, čo sa týka internetu, na výber medzi dátovo obmedzeným od Kyslíku alebo dátovo neobmedzenou mikrovlnou od miestnych Karčiho a Lajčiho s vysielačom na družstevnom vodojeme (chápete, po kostole najvyšší bod v obci). Dátovo obmedzený je ee, šak nie sme predsa jaskynní ľudia, a tak sme kontaktovali Karčiho a Lajčiho. Prišli, namontovali a aj to ide**. Ešteže Karči a Lajči nie sú veľmi dôslední a zabudli na takú maličkosť ako je zmluva, takže aspoň to je zadarmo.

** keď neprší, nesneží, nefúka, nie je hmla alebo sused niečo nesťahuje

 

Podľa mňa infraštruktúra dobehne rýchly nárast obyvateľstva asi tak o desať rokov. Dovtedy budú vaše deti chodiť do škôlky z kontajnerov, na nákup a detské ihrisko budete stále musieť ísť autom. Pošta vám nebude chodiť v závislosti od toho, s akou prioritou bola poslaná, ale či je poštár PN alebo nie. Na vymoženosti ako posilňovňa a podobne môžete zabudnúť, maximálne tak nejaká cyklotrasa, ak máte šťastie.

Protip: Kedže vo vašej štvrti bývajú samí mladí ľudia, skôr či neskôr vznikne nejaká fejzbuková skupina, kde budete môcť s ostatnými susedmi zdieľať strasti a radosti vášho bývania v danej lokalite. Okrem užitočných vecí (čo treba kedy platiť a kto vie niečo lacno zohnať) budete vedieť, čia mačka/pes serie komu na dvor, kto chodí rýchlo na aute po ulici, ktorá mamička má na predaj veci po „malom slniečku“ a podobne. Suma sumárum – pridať sa a hneď aj vypnúť notifikácie.