Už je to raz tak, že som fanúšikom rôznych obskúrnych a gýčových záležitostí. Rád si ozdobím tašku odznakom s plastickým vyobrazením hlavy ručiaceho jeleňa, mám rád plus 1 deň aj Nový čas a v nich tie najpokútnejšie články tipu Rihanna má účes ako Saxana a podobne. Rád si pustím Repete a zanôtim Čardáš dvoch sŕdc s Peťom Stašákom, či si prečítam zvláštnu poéziu na blogu sme v sekcii, do ktorej asi nikto okrem mňa a prispievateľov nechodí.

 

Okrem toho mám rád aj erotické poviedky. Teraz nemyslím Millera, de Sadeho či Sachera-Masocha. Mám na mysli internetovú produkciu z pera rôznych domácich majstrov (či majsteriek). Zbožňujem tie nevšedné názvy ako Šéfkuchár lásky, nemotorné prirovnania ako Stiahol zo mňa šikovne nohavičky, akoby šúpal cibuľu či Dokázal so mnou pohnúť viac ako vrták s panelom. Jedného dňa sa u mňa objavila potreba, či skôr túžba prispieť malou erotickou kvapkou do tohto digitálneho mora vášne. Tu je teda môj príspevok do fóra.

 

- - -

 

Na prázdnom odpočívadle pre kamióny sedela na lavičke len Lucia a fajčila. Bol podvečer a ona už druhú hodinu márne čakala na človeka, ktorý by ju zobral aspoň za slovenské hranice, odtiaľ by to už zvládla domov aj vlakom. Stopovania mala za svoj letný výlet po Európe akurát dosť. Teraz bola v Rakúsku, možno hodinku jazdy od hraníc, no stále nikde nikto.

 

Milan bol kamionista, renegát, osamelý vlk. Jazdil zásadne bez závozníka. Mal rád samotu. V priehradke mal pripravenú nabitú zbraň. Za tých pár rokov, čo jazdil s kamiónom, už zažil všeličo, preto si jedného dňa povedal, že mať zbraň nebude na škodu. Cesta bola takmer prázdna a Milan spomínal, ako mu raz chceli ukradnúť náves plný chovnej hydiny. Vtedy prvýkrát vytiahol zbraň a vystrelil. Našťastie, všetko dobre dopadlo a Milan uchránil svoj náves s hydinou. Dobre si to pamätal. „Každému asi utkvie v pamäti jeho prvýkrát,“ rozmýšľal. Z rozjímania ho vytrhol plný mechúr. Tabuľa hlásila odpočívadlo o 500 metrov.

 

Lucia si v hlave premietala zážitky zo svojho výletu. Myslela na Španielsko, svojich spolužiakov, ktorí tam boli na Erasme, na stretnutie s nimi a párty na pláži. Horela vatra, empétrojka revala do okolia, pilo sa víno a všetci veselo tancovali. Mali medzi sebou aj pár domácich a niekoľko ďalších zahraničných študentov. Zapozerala sa tam do štíhleho snedého chalana. Vyzeral ako Španiel. Verila, že to bude úlovok, koruna celého výletu. Nakoniec zistila, že sa volá Fatmir a nie je Španiel, ale Albánec. „Nevadí,“ mávla rukou. Odrazu ležali sami, vzdialení od bujarej tancovačky, ona si potichu opakuje jeho meno, ktoré jej pripomína výkriky amerických pornoherečiek povzbudzujúcich svojich partnerov k ešte lepšiemu výkonu. Páčilo sa jej to. Obaja ležali s rukami za hlavou a všimla si jeho kratučké rašiace chlpy pod pazuchami. Keď sa už po chvíli konečne k niečomu schyľovalo, dovalila sa kamoška, oboch schmatla za ruky, dotiahla ich k ohňu a zapojila do skupinového tancovania na pesničku Asereje. Bolo po romantike a za celý večer sa už k sebe nedostali. Už sa vlastne za celý výlet nedostala k ničomu. Bola z toho smutná. Chýbala jej tá pikantná čerešnička na letnej torte cestovania. Spomienky prerušilo neúprosné syčanie a vrčanie prichádzajúceho kamiónu.

 

Kamión s povzdychnutím zastavil a Milan sa behom presunul k neďalekým kríkom, aby uľahčil svojej malej telesnej cisterne. Od úľavy ho až striaslo. Spokojne sa vybral naspäť ku svojmu pojazdnému domovu. Majestátny ťahač mal vyzdobený airbrushovou postavičkou štíhlej baby v sporom indiánskom oblečení. V pozadí sa črtal Grand Canyon a zazerajúci bizón. Celý výtvor bol korunovaný vlajkou konfederácie. Otvoril dvere a... ostal zaskočený.

 

V kabíne sedela Lucia. „Ahoj, som Lucia. Videla som slovenskú značku, tak som nasadla. Čakám tu už dve hodiny a nechcela som prísť o dobrého stopa. Dúfam, že sa nehneváš,“ odovzdane a s prosbou v hlase prehovorila Lucia. Milan vystúpil na prvý schodík a v sekunde si ju premeral pohľadom. Z rozstrapkaných rifľových šortiek vyliezali nie dlhé, no zato štíhle a opálené nohy. Pod obtiahnutým tričkom sa črtal pár mladých sviežich študentských pŕs, ktoré sa len tak slobodne dvíhali a klesali ako dýchala. Na hlave trošku požmolený slamený klobúk. „Ako pravá texasanka,“ pomyslel si Milan. „Ja som nejaký Milan, pre kamošov Miňo,“ usmial sa, nasadol a podal jej ruku. „Idem do Bratislavy zložiť tovar, tam ťa môžem zobrať,“ dodal. „Super, som ti vďačná,“ koketne odpovedala Lucia a uvelebila sa na veľkej sedačke. Milan naštartoval a vydali sa na cestu.

 

Lucia si nenápadne, no so záujmom prezerala interiér tohto cestného korábu. Aj napriek tomu, že prestopovala Európu od Slovenska po Francúzsko a naspäť, v kamióne sa neviezla. Maximálne tak v dodávke. Fascinovalo ju množstvo vlajočiek rôznych dedinských futbalových klubov na čelnom skle, v prostriedku zavesené dve voňavky s holými ženami. Také fotky sa dali nájsť v starých vydaniach Tabu. Pri spodku čelného skla mal Milan tiež  porozkladané rôzne artefakty – plyšové kocky, nejaká lampa, z ktorej trčalo množstvo farebne svietiacich tenkých vlákien a kotúče. Očami skĺzla na Milana. Nemal síce postavu ako antická socha, no mocné ruky trčiace z trička bez rukávov dávali tušiť skrytú silu. Pod nosom mal upravené fúzy. Mohol mať najviac tak 35. Odrazu Milanova ruka vyletela k páke a Milan preradil. Lucia sledovala, ako pracujú kamionistove svaly. Kamión spokojne zabručal. Slnko už zašlo, z rádia hral rakúsky pop s dominantnými akordeónmi a Lucii sa v útulnej kabíne páčilo. Okrem toho bola pod ochrannými krídlami novodobého rytiera, ktorý vymenil koňa za kamión a ťažké brnenie za tričko bez rukávov, sieťovanú šiltovku s orlom a rifle. Prišlo jej to romantické.

 

Keďže už nejaký čas nejedla, požiadala Milana o zastavenie na najbližšej pumpe. Milan jej galantne vyhovel. Cítil, že by v sebe mal na chvíľku oprášiť toho zabudnutého džentlmena. „Ostaň tu, ja zbehnem kúpiť nejaké bagety,“ povedal Milan a odišiel. Lucia sa započúvala do rakúskych šlágrov, keď sa zrazu nečakane otvorili dvere na jej strane. Zdola na ňu pozeral akýsi Turek, niečo jej po turecky hovoril, schmatol ju za ruku a pokúšal sa ju vytiahnuť z kabíny. Popritom sa zalizoval. V tom vyšiel Milan z predajne a keď uvidel, čo sa deje, od prekvapenia mu z rúk vypadli kávy aj bagety. Rozbehol sa ku kamiónu, otvoril svoje dvere, naskočil, pohotovo vytiahol z priehradky zbraň a namieril na Turka. Preľaknutý Turek pustil Luciinu ruku a ušiel. „Sviňa jedna. Títo Turci si myslia, že všetky baby v kamiónoch sú prostitútky,“ nasrdene povedal Milan, pozrel ešte raz smerom von a keď videl, že je pokoj, odložil pištoľ naspäť.

 

Lucia sa od preľaknutia celá chvela. Až po chvíli jej došlo, čo sa vlastne udialo. „Bože, čo to... Zachránil si ma, Miňo. Ďakujem,“ a od strachu aj od úľavy ho pevne objala. S malým zmätením objatie opätoval. Cítil, ako sa trasie, tak ju začal upokojovať a svojimi statnými, trochu od oleja zájdenými dlaňami hladiť po chrbte. Odtiahla sa od neho a pozrela mu priamo do očí. Ich oriešková farba ju prekvapila. Na fúzoch sa skveli kvapôčky vody, ktorú Milan narýchlo vypil na pumpe. Pobozkala ho. Najskôr len krátko a znovu si pozreli do očí. Milan jej prešiel dlaňou na temeno hlavy a pritlačil si Luciine pery k svojim. Fúzy ju pošteklili pod nosom. Chcela sa skúsiť odtiahnuť, no podvolila sa. Sila Milanovej paže bola nezdolná. Ich jazyky sa splietli v hriešnom tanci a Milan ju hltal, bol nenásytný. Horel túžbou po žene, horel ako Moskva v 1812. Druhou rukou zašiel pod tričko a zacítil jemnú pokožku na Luciinom chrbte. Hladkal ju, ale nezdržal sa dlho a majestátna ruka si razila cestu k hrudníku. Keď tam dorazila, chopila sa mladého vystrašeného pahorku na vrchole ktorého sa týčila bradavka pevná ako slovo chlapa. V sekunde Milan otočil Luciu chrbtom k sebe a žiadostivo z nej stiahol tú biednu handričku, ktorú volala tričko. Lačne sa vrhol po jej krku ako vlkolak túžby a dlaňami sa nekompromisne zmocnil oboch rozhorúčených ostrovných sopiek, ktoré keby mohli, chrlia lávu. Lávu však začala chrliť podmorská sopka, skrytá pred Milanovým zrakom. Ten to svojimi zmyslami vybičovanými na maximum dlhším nechceným celibátom okamžite vycítil a jednou rukou sa začal spúšťať z hornatých výšin Afrodity až ku skrytému Mons Veneris. Lucia sa trošku Miňovej prudkosti zľakla, ale potom ochotne prijala túto horolezeckú hru a oddala sa jeho dotykom. Krátke nohavice chvatne rozopol a vkĺzol za nohavičky. Luciino oholené tajomstvo ocenil krátkym hlbokým „mmm“.

 

Keď bola Lucia úplne nahá, Milan ju mocnými pažami premiestnil do zadnej časti kabíny, kde mal lôžko na ktorom spával. Lucia sa uložila na chrbát a Milan sa začal vyslobodzovať z nohavíc a trička. Lucia uvidela pod trenkami črty majestátneho leva, ktorý bil o látkové mreže a dral sa na slobodu. Keď sa mu to konečne podarilo, zapružil ako skokanský mostík, z ktorého sa práve niekto odrazil. Lucia ležala odovzdane na chrbte, jej nohy opisovali veľké tlačené vé. Bola pripravená obetovať na oltári mocnej Afrodity.

 

Milanova kopija si bez okolkov prerazila cestu do Luciinho centra lásky. „Ach, Miňo,“ vzdychla Lucia a jej prsty sa mu zaryli do chrbta. Začal sa v nej pohybovať s ľahkosťou pierka, no čím ďalej, tým viac zrýchľoval. Kŕčovito prirážal, bojoval dravo a nemilosrdne ako posledný Sparťan v priesmyku pri Termopylách, svojím baranidlom bol v tej chvíli odhodlaný rozraziť aj tú najposlednejšiu bránu rozkoše. Lucia ležala, zvíjala sa, kričala vášňou, uzavrela Milana v nerozbitných zátvorkách svojich nôh. Bolo to divoké a nespútané milovanie pripomínajúce súboj tézy s antitézou, kde obaja vedeli, že na konci môže byť len syntéza šialeného vyvrcholenia. Z Milanovho čela a fúzov kvapkali kropaje potu, Lucia sa ohýbala ako slastné sloveso až nakoniec prišiel túžobný okamih orgazmickej explózie. Lucia sa vypäla ako tetiva a Milan v nej ustrnul, no nevyvrcholil. Keď Luciin kŕč povolil, vytiahol z nej svoj obuch a pri pohľade na jej sladkú buchtičku bol rozhodnutý zaliať ju vanilkovým krémom. Tak aj spravil. Pripomenulo mu to dukátové buchty, a tie mal rád. Pri tom pohľade dostal na sekundu hlad. Vzápätí sa vyčerpaním zvalil vedľa Lucie a vzal ju do náručia. „Milovanie je ako kamión, dostaneš sa vďaka nemu aj do tých najvzdialenejších kútov,“ vydal zo seba posledné slová Milan a obaja zaspali v zaslúženom objatí.

 

Len opodiaľ stál opustený Turek a s cigaretou v ruke sledoval ako sa vyzdobená kabína pomaly prestáva otriasať. Zahasil cigaretu, nasadol do svojej dodávky a rezignovane opustil parkovisko rakúskej pumpy.

 

Pic by MvMNL