Je tomu už niekoľko dní, čo som sa rozhodol, že využijem jedinú možnosť sa ako-tak kultúrne vyžiť v Trebišove a tak som si to pred pol 6 večer namieril smer zimný štadión. Ešte skôr než sa vôbec rozpíšem o tom, aké to vlastne na takom druholigovom hokeji vyzerá musím poznamenať len jednu vec. Trebišovský hokej je ako shemale porno. Nedá sa na to pozerať, ale asi je dobré, že niečo také existuje.
Atmosféru takéhoto hokeja by si mal vyskúšať každý. Trebišovčan aj netrebišovčan. Ide totiž o skutočne unikátny emočný zážitok so všetkým, čo k tomu patrí. Pokúsim sa vám vysvetliť v niekoľkých bodoch, prečo je tomu tak.
-
Štadión
Náš štadión je asi v takom stave, ako celé mesto. Keď nemusíš, tak tam nejdeš. Ale aby som nebol úplný hejter musím povedať, že je to v zásade úplne v pohode štadión a môžeme byť vôbec radi, že máme aspoň niečo také. Vstupné na zápas je 2 eurá, čo je úplne v pohode cena a viac peňazí necháte v miestnom “bufete”. Bufet som dal naschvál v úvodzovkách, keďže nejde o žiaden bufet ale 2 stoly a jednu poličku za predávajúcimi. Kúpiť si môžete takmer čokoľvek. Pokiaľ ide o produkty s obsahom alkoholu. Taktiež si pri vstupe môžete kúpiť legendárne pukance, alebo fanúšikovské predmety. ALebo môžete investovať 3 eurá do tomboly a vyhrať darčekový koš, alebo dres niektoréo z chlapcov. Ale pozor. Vyberajte opatrne lebo keď získate dres hráča, potom bude hrať asi mesiac holý, kým mu vyrobia ďalší. Kapacita štadiónu je, vlastne ani neviem, ale na hokej chodí približne 150 ľudí, aj to som možno prehnal. Nechýbajú ani automaty s pochutinami a teplými (nealko) nápojmi, ale posledné asi tri roky je na jednom z nich pokazený rotačný valec. To len pre info.
2. Fanúšikovia a atmosféra
Dostávame sa k tej časti, prečo všetci na tento náš hokej chodia. Strategicky sedím vždy za lavičkou našich chlapcov. Nie žeby tam bol najlepší výhľad, ale tam sedia skutoční štamgasti - postarší páni, ktorí to jednoducho vedia roztočiť. Vďaka nim sa z hokeja stáva nie príliš child-friendly udalosť. Vyberám niekoľko najpoužívanejších fráz, ktoré počuť na celý štadión:
Ty buzerant!
Ujeb ho!
Zabi ho tam ch*ja jednoho!
Ty ši še ešte len narodzil a už ši bul debil! (na rozhodcu)
Tebe už iba napojic na pristroje! (na postarších reprezentantov nášho mesta)
Skurvení …. (doplňte obyvateľov akéhokoľvek iného mesta)
A takto by sme mohli pokračovať, ale bolo by to nadlho. Aj vďaka takýmto momentom má trebišovský hokej všetko, čo má mať. Úplne bežne sa stáva, že rozhodca má okrem práce rozhodcovania aj iné veci na starosti, napríklad uhýbanie sa rôznym predmetom letiacich na neho, alebo expresné odkorčuľovanie do šatne po skončení zápasu. Hokej v Trebišove je aj o tom, že hráči ešte nie sú ani na hracej ploche a polovica štadióna už má v ruke poldeci domácej. Pred začiatkom tretej tretiny je na hracej ploche dvojnásobok hráčov. Rád by som tu napísal o časoch, keď sme hrali v jednej lige s Michalovcami, ale o týchto derby by mal byť samostatný článok o sebe.
3. Hráči
Tuto budem skutočne seriózny. Musím všetkým chlapcom vzdať jednú veľkú poklonu za to, že reprezentujú naše mesto aj napriek tomu, že z toho nemajú ani euro a robia to popri svojej práci. Zápasy, tréningy a to všetko. Brutál. Druhú poklonu musím vzdať za to, že väčšinu z nich poznám, či už osobne, alebo z videnia. A zároveň že drvivú väčšinu z nich spája jedna vec a to pálenka. Keď si predstavím, ako vyzerám ja a moje telo po prepitej noci, že neviem ani klipkať očami, je priam nepredstaviteľné že títo chlapci sa dokážu postaviť na ľad a odohrať zápas, alebo ísť na tréning. Nesmiem zabudnúť ani na legendy trebišovského hokeja. Napríklad jedného veterána, ktorého tu nebudem menovať, iba poviem, že jeho meno sa veľmi podobá na univerzálne zeleninové jedlo. No tak tento pán to už má kariéru za sebou a vidieť ho môžete útočiť na bary a šmýkať poldecá do úst. Aj taká je sláva.
Na záver vám dám iba niekoľko odporúčaní, ak by ste sa chceli vybrať na trebišovský hokej:
Nezabudnite si teplé oblečenie! Je tam neskutočná zima, kto by to bol povedal. Sedieť 2 hodiny na drevených doskách, ktoré boli podľa mňa použité na stavbu lode Márie Terézie, nie je nič príjemné.
Doneste si palenku. Nechcem podporovať alkoholizmus, ale skutočne to pomôže. Pohľad na hokej bude znesiteľnejší a nebude vám až taká zima.
Pripravte si hlasivky, lebo si ich určite vykričíte. Najpoužívanejšie pokriky som vám už napísal vyššie, ale akceptovateľné sú akékoľvek iné. Povolené je všetko!
Tak čo, vidíme sa po novom roku na domácom štadióne? Dúfam že áno! Pre viac zo života v Trebišove nezabudni hodiť like na Debylka, diki!
