Keďže môj predchádzajúci článok mal viac ako tri komentáre a viac ako SDKÚ hlasov vo voľbách, rozhodol som sa napísať ďalší motivačný nábor do štátneho aparátu.

Voľby dopadli ako dopadli a naše skromné analýzy, kto obsadí aké ministerstvo sa vôbec nepotvrdili. Z toho nám vyplynulo jediné: sme napiču prognostici a análnici analytici ergo na správnych miestach. Nepoučiteľní z volebných odhadov sme sa pustili do ďalších prognostických úvah, kerá zapredaná sviňa obsadí náš rezortný válov. Opäť vás nesklamem, odhad bol taký, ako keď malý Jurko vyšle do vesmíru škrečka na podomácky vyrobenej rakete a dúfa v šťastný návrat tohto chlpatého monštra. Pred dvoma dňami sme čakali na vyjadrenie nášho neomylného, vševedúceho a neúspešného kandidáta na el presidenté a dočkali sme sa. Bolo to síce s prekvapením, ale predsa. Konštatujem, život je sviňa a smeje sa nám všetkým do ksichtu.

Druhým krokom, keď už poznáme nášho panovníka, je rozosievať ďalšie dezinformácie. Väčšinou každý začne tvrdiť, že je s príslušným papalášom nejako spriaznený a očakáva, že mu toto úbohé klamstvo nikto neprekukne. Aj ten najväčší chudák bude hľadať v genealogickom strome nejakú spojitosť s budúcim pánom nad našimi životmi (napr. náš nový šéf je sused otca mojej kamošky tety z tretieho kolena).

Prvý týždeň po nástupe nového papaláša všetci muži vyťahujú svoje obleky, vyhadzujú z vačkov zvyšky naftalínu a hľadajú na Internete ako si zaviazať kravatu. Dievčatá volia liberálnejší odev vo forme sukne alebo šiat predpisovo siahajúcich tesne za veľké pysky. Dekolt je často zdobený vypučeným prsníkom v podprsenke o tri čísla menšou ako výrobňa kolostra. Ak by v tomto momente prišiel do našej budovy občan, stane sa nevídaný jav. Bude ho zdraviť takmer 90% švábov netušiacich, že sa nejedná o nového šéfa, ale o dážďovku, čo si prišla podať nejaké to lajstro na podateľňu. V deň, keď identifikujeme nášho nového vodcu, snažíme sa votrieť do jeho priazne klasickými metódami:

  • úsmevom

  • šviháckym oblečením

  • s ponukou, že ak bude mať problém, my mu to tu poukazujeme a usmerníme ho

  • poukázaním, že len ja som ten pravý odborník a ostatní sú len brzdy a degeši

Metód je väčšie množstvo a nechce sa mi ich tu vypisovať. Samozrejme, neznalému začiatočníkovi poradím v diskusii alebo komentároch, či ako sa to tu na DM vlastne volá. A dokonca grátis!

Za zmienku stojí snáď prvá porada s novým šéfom.

Všetci si donesieme nejaké bloky, voláke to pero (najlepšie plniace alebo voláke fajné od toho výrobcu Spidermana). Tí technologicky zdatnejší, čo dokážu stlačiť tlačidlo on/off, si donesú notebook a neodmysliteľný smátfón, aby sme mohli hrať karty, prípadne aktualizovať profil na FB. Prvá porada sa obvykle nesie v takomto duchu: Nový šéf: doteraz ste to tu robili napiču. Ja to tu napravím (zvyčajne odvolajúc sa na svoju prax v súkromnom sektore + je hrdým držiteľom polročného neakreditovaného titulu EmBíEj z nejakej lokálnej viesky). My prítomní (jednotlivo): My sme chceli robiť, ale tí kokoti, čo to tu viedli, nás brzdili (poväčšine sme to tí istí, ale to si žiaden chumaj doteraz nepreveril). Samozrejme novému šéfovi chválime jeho nápady a znalosti. Dôležite si čosi zapisujeme, uznanlivo prikyvujeme a usmievame sa. Niektorí odvážlivci na konci porady nahlas zhodnotia príchod nového šéfa ako prínos, ktorý katapultuje našu organizáciu medzi špičky medzinárodných firiem. Obvykle však čakáme na katapultovanie našich platov smerom hore. Nič iné ma ďalej nenapadá, navyše píšem tento článok mimo stránkových hodín, takže gúten nacht, idem pozerať tisícu reprízu Majora Zemana a dumať, čo zbúcham nabudúce.