Kormidlom, ako ináč. No ale bez vetra sa ani lístok nepohne, tobôž plachetnica. Lenže ten musí fúkať do chrbta, nie? A čo keď fúka ináč? No, nejako to už len ide, keďže sa nám nekopia windsurfisti na jednej strane Zemplínskej Šíravy. Ale ako teda?
Určite ste už niekedy pozorovali plachetničky, či windsurfistov na hladine jazera, či mora počas dovoleniek. Ako dieťa ste si mysleli, že to funguje tak, že vietor vám fúka od chrbta do plachty a tým ženie vás, či vlastne plavidlo vpred. Niekomu táto vedomosť ostala do dospelosti, niekto sa možno aj zamyslel, že sa nejako musia vedieť vrátiť späť, keďže sa vrátil aj taký Kryštof a zemeguľu sa mu oboplávať nepodarilo. A ani vetru nevedel rozkázať. Človek je tvor hĺbavý a silu vetra využíval skôr, ako dokázal matematicky popísať, prečo to funguje. Veď na čo? Funguje to? Tak do toho nešťúraj. Čary, mágia. Skúsim vám to trochu priblížiť tak, aby ste z toho niečo mali a pritom sme nemuseli do posledného ráhna, sťažňa a čeleňa rozobrať takeláž na Vase.
Začneme tým, čo je pre každého najjednoduchšie a najpochopiteľnejšie. Vietor nám fúka od chrbta, odborne sa tomu povie zadný vietor. Vtedy záleží na veľkosti plachty, rýchlosť plachetnice je menšia ako rýchlosť vetra, pretože tu máme ešte váhu plachetnice a odpor vody, ktorá sa snaží plachetnicu zastaviť. Takéto plachtenie je nič moc a síce by sme došli ďaleko, ale naspäť už vôbec. Pre zjednodušenie je zobrazená len jedna plachta. Obrázky sú požičané z Abecedy jachtaře jechetního kroužku UO Brno.
A teraz začína pravá zábava, trochu teórie a veľa rýchlosti. Kupodivu, plachetnica sa plaví rýchlejšie, keď využíva bočný vietor. Prečo? No lebo tu už riadne funguje aerodynamika s hydrodynamikou, prúdenie vzduchu okolo telies a bla bla. Nebojte sa, žiadne diferenciálne rovnice, dáme to maximálne polopatisticky. Pre jednoduchosť uvažujme plachetničku s jednou plachtou, nech si to nekomplikujeme. Vietor nám fúka zboku. A teraz to príde. Plachta nie je len kus napnutého prestieradla. Je ušitá a tvarovaná tak, aby sa vyformovala do profilu krídla. A krídlo robí čo? Dokáže dostať do luftu teleso ťažšie ako vzduch. Keďže loď nechceme dostať do luftu, použijeme krídlo na pohon dopredu. Princíp krídla je taký, že vzduch obteká pod určitým uhlom zakrivenú plochu krídla s definovaným profilom. Po hornej strane krídla musí vzduch prejsť dlhšiu vzdialenosť a teda musí obtekať rýchlejšie, ako po spodnej strane. To spôsobí, že na hornej strane krídla sa vytvára podtlak a na spodnej pretlak voči okolitému vzduchu. Spolu dávajú výslednú silu, ktorú voláme vztlaková sila. Vedia to vtáky, už to viete aj vy. Na obrázku je to písmenko F. Vhodným tvarovaním plachty a uhlom plachty voči vetru vieme regulovať veľkosť vztlakovej sily na plachte. No a aby nám to celé plávalo želaným smerom, musí mať plachetnica kormidlo a hlavne plutvu, ktorá stabilizuje loď a vyrovnáva aj sily od plachty, prenášané do sťažňa. Spolu s kormidlom sa správajú tiež ako krídlo, kde pri určitom uhle obtekania vodou generujú vztlak na jednej, alebo druhej strane. Ľahké, nie? Keďže sme kormidlom nasmerovali plachetnicu želaným smerom, veľkosť doprednej sily je označená Fd a ešte tam ostala šarapatiť stranová sila Fs, ktorá tlačí plachetnicu do boku a túto odchýlku je nutné kompenzovať zmenou kurzu.
A čo keď fúka oproti? Nič, začnete cúvať. Samozrejme, plaviť sa presne proti vetru je nemožné, lebo nevygenerujete takú silu, ktorá by vás potiahla proti vetru. Vtedy sa musí plaviť cik-cak, takzvane ostro proti vetru. Síce je to trochu zdĺhavejšie, ale nakoniec prídete tam, kam chcete.
Ak je vám už všetko jasné, môžete si začať veci komplikovať pridávaním plachiet. Použite kosatku ku hlavnej plachte, či spinaker na zadný vietor. Alebo rovno pridajte sťažne a kosatky dajte tri za sebou. Viac krídel fungovalo na trojplošníku, funguje to rovnako, ba aj lepšie na veľkých plachetniciach. Nezabudnite si pribaliť bedničku s rumom a vlajku s lebkou a skríženými hnátmi.
Jo hooo hoooo!
