Toto je recenzia básnickej zbierky slovenského autora. Nezľaknite sa.

 

Aké sú Slony v čerešňovom sade, pýtate sa? Iste, je to jedna z najpálčivejších otázok dneška. Prvotina Mateja Vlašiča, ktorú ste si už určite všimli na stoloch kníhkupectiev (biela obálka so slonom, haló), je poetická. Skutočne, ide o zbierku básní, ktoré autor písal už od trinástich. Teraz je to už veľký chlap, všeličo ho po ceste inšpirovalo a neváha sa s tým podeliť. V zbierke teda okrem básní nájdete aj vetičky a úryvky z diel, ktoré ho formovali, plus krásne, ale že ozaj fantastické kresby. Klobúk dole pred ilustrátorkou. Napríklad ja by som to takto určite nevedela. Jednoducho - talent.

 

Aké sú teda tie básne? Dlhé? Krátke? Zábavné? Hlboké? Aj, aj, aj, aj. A niekedy aj naraz. Skvelým príkladom je táto moja obľúbená strofa:

 

Okolo Teba...

Keby som bol plotom

obohnaným drôtom,

čo nezmôže sa viac,

iba byť

pre Teba

ochrancom

a nikdy nekončiacim svetom.

 

Druhý a tretí verš, veď to je taký rým, že mi je ľúto, že som ho nevymyslela ja! A zároveň sa čudujem, ako je možné, že ešte neskončil v nejakej slovenskej populárnej piesni? Igor Timko, Adam Ďurica, haló! Máte sa ešte čo učiť. Zároveň tu vidno, ako vážne sa autor dokáže zamilovať a pretaviť tento pocit do slov. Milé, nie?

 

Pokračujeme ďalej:

 

Detský plač a smiech

rozčarovaný na tvojej tvári,

pripomína prvý sneh,

tak jemný a pritom páli.

 

Tu vidno, že básne sú z dlhšieho časového rozpätia. Autor, teraz už skúsený, má zažitý detský plač aj smiech, trúfam si povedať, že možno aj z prvej ruky. Nie je mu cudzie ani prirovnanie a oxymoron. Opäť sme tematicky pri romantickom cite, vyznaní, láske nebeskej. Nemusíte sa však obávať, žeby šlo o monotematickú zbierku. Veď aha, ďalšia ukážka:

 

Keď sa duša tvári ako strach,

keď sa prezlečie do hábitu menom vrah,

keď do šťastia nepretlačí misy váh,

zadusí sa, je cítiť jednej smrti pach.

Keď sa duša tvári ako strach,

odvaha žiť je len jemný prach,

smradľavá handra, čo visí na dverách.

 

No a sme doma. Ktorý umelec nikdy netrpel pochmúrnymi myšlienkami, nech hodí kameňom. Dotyk s dnom vlastných možností nemá vždy dobrý koniec, v tomto prípade obohacuje poetickú zbierku. Veď ako napísala určite nejaká charizmatická, bystrá a krásna osoba v anotácii - ide o ucelené dielo o láske, vášni, podstate bytia, či aspoň snahe ho pochopiť (okej, ja som to bola, spokojní?!).

 

Nájdete tu verše na zamyslenie aj myšlienky na zveršovanie. Kto chce hľadať humor, nájde ho. Kto sa rád kochá v kresbičkách, pokochá sa. Kúpite si knihu, ktorá vynikne rovnako na uteráku na pláži, ako aj doma vo vašej knižnici. Opakujem - krásne kresby, básne, úryvky... ja by som neváhala.

 

Stretla som slona v čerešňovom sade a neľutujem.