Všetci sme v to dúfali a ono sa to fakt stalo - Myrtille opäť recenzuje Sokola. Ha! Nieee, všetci sme predsa dúfali, že vyjde sequel bestselleru Ako som vozil Nórov a on teda naozaj vyšiel. Ešte pred Vianocami. A teraz si prečítate, či vôbec stojí za to.

Nebudem si brať servítky: úvod knihy vás trocha vydesí. Začína sa totiž niekde pri Mordore. A vy nechápete - kúpil som si knihu o vození Nórov? Odkedy sa Nóri vozia vo východniarskej SADke? Našťastie čoskoro Ondrejovi príde ponuka, ktorá sa neodmieta:

Krajina, ktorej som mal pri odchode plné zuby. Zamestnávateľ, ktorého by v súťaži obľúbenosti porazil aj bacil pľúcneho moru, v meste tak ďaleko na severe, že v zime je tam dva mesiace tma. Sneh od novembra do mája v takých množstvách, že reťaze na autobus musíte nasadzovať takmer denne. A nielen v zapadákovoch, kam chodia polárne líšky dávať dobrú noc vo dvojici, lebo samotné sa boja, ale priamo v centre mesta. Čo som už len na toto mohol odpovedať?
„Áno, pravdaže mám ešte záujem.“

Takto vám poviem, mám pocit, že čím viac ide Ondrej na sever, tým je to väčšia sranda. Nechápte ma zle, jeho prvotina ma skutočne plnohodnotne zabavila, ako si môžete prečítať tu, ale zjavne ešte tuhšie a dlhšie zimy prospievajú Ondrejovmu humoru. S politickou korektnosťou sa (našťastie) nikdy nesr..., a tak tu opäť nájdeme množstvo vtipných prirovnaní a sarkastických konštatovaní.

Davy híkali a jasali, malé deti mávali nórskymi vlajočkami, slabšie povahy plakali a politici sa pred novinármi rozplývali nad tým, ako sa Tromsø stalo lídrom v ekologickej verejnej doprave, aké sú nové autobusy „miljovenlig“, zelené, tiché a šetria pohonné hmoty a tulenie mláďatá. Bola to radosť veľká.
Potom napadol sneh.

Čo z toho vyplýva? Že ekologické hybridy v nehostinných podmienkach sú zdrojom veľkej zábavy. Pre nás. Cestujúcim a šoférom to teda nezávidím. Čiže už len kvôli tejto časti sa vám investovať do knihy oplatí.

Lenže potom príde časť Ondrej a mačiatko. Ak by vám nestačilo kombo autobusár + vtipne píše, doplňte si ešte do rovnice, že má rád mačky a nehanbí sa za to! Celá táto sekcia je taká ňuňu, že tomu dávam štyri vygrcané chuchvalce chlpov zo štyroch.

Ďalej sa z knihy opäť podozvedáme čo-to o jedinečnostiach národa nórskeho:

Aby som parafrázoval školníka Willieho zo Simpsonovcov, Nóri a Švédi majú medzi sebou historicky istú národnú nevraživosť. Asi ako Slováci a Česi. Alebo Slováci a Maďari. Alebo Slováci a Poliaci. Alebo Slováci a moslimovia. Alebo Slováci a iní Slováci.

A tiež je plná smiešnych postavičiek:

Náš inštruktor, flegmatický vysoký kostnatý päťdesiatnik Yngve, ani nezdvihol obočie. Výraz v jeho tvári naznačuje, že s nováčikmi už zažil situácie, po ktorých by aj Barbar Conan potreboval kakavko a šesť mesiacov terapie.

Najväčší skvost celej knihy a čerešnička na torte pre každého Ondrejovho fanúšika je rozsiahly popis najsevernejšieho WC Európy. Ukážku sem nedám, lebo inak by ste nadobudli pocit, že si tú knihu už snáď ani kupovať nemusíte. Musíte. Jednak sa bude pekne vynímať vo vašej knižnici a okrem toho som za túto recenziu platená. Dostať sa na prvé miesto predajnosti v Martinuse však táto knižka zvládla aj bezo mňa, takže mi môžete veriť, že ľutovať nebudete. Prajem vám príjemné čítanie.