Áno, Áno je to tak. Aj na moje počudovanie a lenivosť prispievam ďalším dielom k svetovej literárnej próze. Tento raz v duchu starej bondovky, lebo k služobnej ceste úradníka niet lepšieho prirovnania. Samozrejme so všetkým, čo k tomu patrí, okrem nebezpečenstva. Tým je pre nás len strach z ubytovania v trojhviedičkovom hoteli namiesto štvor alebo tradične 5 hviezdičkového. Nemyslite si, že na zahraničnú služobku pustia hocijaké hovado v štátnom pomere. Celé to má systém. Pome na to.

Kolo 1

Svoju cestu si musíte zaslúžiť. Po organizačných zmenách (o ktorých som už písal v predchádzajúcich článkoch) riaditeľské miesta obsadzujú vysoko kvalifikovaní odborníci. Tento sarkazmus sa nebudem snažiť ani dávať do úvodzoviek. Keďže sme už členovia tohto židovsko - amerického spoločenstva zvaného EÚ, zväčša musíme mať niekde svojich zástupcov. Stále miesta sa obsadzujú nejakým tým švagrom alebo známym (link). Pre bežnú zberbu sú tu buď pravidelné výbory alebo odborné komisie. Zvyčajne sa takéhoto zasadania zúčastní nový riaditeľ. Tí odvážnejší vyrážajú sami a tí bojazlivejší s nejakým tým poradcom, čo absolvoval takúto seansu. V druhom prípade výdatne strašíme nového šéfa, ako sa bude musieť odborne vyjadrovať v angličtine, prípadne nemčine a francúzštine. Vo väčšine prípadov sa naozaj nejedná o veľkých odborníkov ani lingvistov a jazykové znalosti sa pohybujú v niekoľkých vetách (zväčša v angličtine). Dokážu pozdraviť a viesť neformálny rozhovor o počasí a autách. Čo sa týka nemčiny, tak celá slovná zásoba sa zvrháva na Ja und Nein. Francúzsky jazyk je obohatený o slovo navyše a okrem slov oui a non pozná ešte slovo Putin putain. Škodoradostne potom pozorujeme jeho bledú tvár a kropaje potu. Ich radosť z cesty opadá a naša rastie. Ak sme teda boli dostatočne odstrašujúci, vysielajú nás na tieto výbory a stretnutia samých, prípadne s iným kolegom. Nemyslite si, že dostať sa do Bruselu je také jednoduché. Prvú fázu máme za sebou, ale čaká nás ešte niekoľko kôl.

Kolo 2

V tomto kole vás čaká kolotoč byrokracie. Áno, nenávidíme nielen občana a strpčujeme mu jeho život ako sa dá, ale aj svojich kolegov. V prvom kroku musíte vyplniť príkaz na zahraničnú cestu s odôvodnením Vašej nevyhnutnosti na danom stretnutí, bez ktorého by došlo k národnej kríze.  Tento lajster však ešte musí podpísať minimálne 6 ľudí. Vy, váš šéf, jeho šéf, šéf hospodárskej správy, šéf rozpočtu a najdôležitejší je podpis pani pokladníčky, ktorá Vás s nenávistným pohľadom a s kopou pripomienok vyrozumie s komplikovanosťou celého procesu. Jej poznámku na čo sa tam jebete s úsmevom ignorujete a požiadate o zálohu na cestu, najlepšie v hotovosti. Vtedy vás bude nenávidieť ešte viac, lebo bude musieť zdvihnúť pekne nakysnutý zadok a ísť do banky pre euričká. Pán minister financií potreboval zrejme získať peniažky navyše pre nejaký projekt svojho kamoša a tak nás obral o tzv. vreckové. Okrem diét dostával pán štátny Šváb aj tzv. vreckové, aby si mohol vyhodiť z kopýtka. O tento luxus sme teda prišli a musíme sa uspokojiť so sumou 45 € na deň. Mimochodom, plat nám stále ide, ale to len na okraj, nech viac závidíte. Po absolvovaní tejto tortúry vám musia zabezpečiť letenku do tejto nehostinnej destinácie. Robí sa to procesom, ktorý sa honosne nazýva verejné obstarávanie. Všetko sa transparentne dá na web, kde vám chodia ponuky. Iste ste si domysleli, že aj tu to máme podchytené. Volá sa to rámcová zmluva (o nej niekedy tiež niečo napíšem). Nelietame nikdy nejakou podradnou flotilou za päťdesiat éčiek, ba ani za 200. Zásadne vzdušným Hanzom alebo obdobnou flotilou. Cena letenky je okolo 400-500 éčiek. Šetríme samozrejme aj my a áno, lietame ekonomickou triedou, aj keď sa stalo, ale o tom v ďalšom pokračovaní... :) Tak dúfam, že ste patrične nasratí a tlak vám vybehol aspoň na 180/200.