Prima lectio: Genua, genua ad lacum appropinquent
Už ani neviem, kde ako som narazil na informáciu o rieke Ybbs, ktorá v rovnomennom mestečku ústi do Dunaja po približne 130 km od horského jazera, ktoré je považované za zdroj. Ako to už v Rakúsku býva, kde je rieka, je aj cyklotrasa separovaná od áut, pokrytá asfaltom a obsluhovaná vlakom alebo autobusom, ktorý berie aj bicykle. Zato v Tatrách majú stromy iné, strašne vzácne korene, preto je cyklotrasa z Kotliny do Lomnice len vysypaná štrkom, asfalt je zlý, aj keď by bol päť metrov od hlavnej cesty. Ako sa nedávno ukázalo, štrk mal byť postupne hutnený od najhrubšej po najjemnejšiu frakciu. Reálne je tam len najhrubšia frakcia, čo vyzerá na škodu 300 000 na eurofondoch.
Vzhľadom na dĺžku trasy, horské bicykle a jednotvárny charakter dolného úseku ideme pre Grétku vyrobiť CO2 od Ybbsu po Waidhofen, kde parkujeme zadarmo na zastrešenom P+R vedľa autobusovej a železničnej stanice. Mimo sezónu v máji chodí bus len cez víkend a vo sviatok, sužujú nás obavy, či nebude príves preplnený. Cestou autom bus aj stretáme, ako sa vracia od jazera. Čakáme na stanici, príde jeden vlak, druhý vlak, čosi ako električka, dva autobusy, ale nič s prívesom. Konečne sa s 20 minútovým meškaním bus objaví úplne prázdny vrátane prívesu. Chválim Satana. Nejako sa dohodneme so šoférom, že ak odpadne reflexný pásik zo sedlovky, vadiť nám to nebude. Šofér vyzerá rovnako ako u nás na dedinskej linke, vek 55+, plešina, brucho, akurát je úslužný a nevrieska. Po vyše hodine, keď povymetáme všetky dedinky a statky po trase dlhej okolo 60 km, nás vyloží pri jazere a uteká uľaviť hypertrofickej prostate do servisnej budovy. Incontinentiu ako vždy na úvod motivujem kávou zo stánku pri jazere, ktoré je mixom Úhornej s požičovňou lodiek a Popradského plesa, čo do veľkosti. Pri bufete zavadzia nejaké auto, parkuje ako bratislavčan, hoci značky má rakúske. Nesklamal, je to pravý bratislavčan, ktorý tu ryžuje na stánku. Prihovorím sa mu šumiackym dialektom, akému na naučili stará mať. Kavá je hnusná. Zlaté Taliansko, cena polovičná, kvalita vždy super.
Po káve vyrážame, najprv obídeme asi polovicu jazera, ďalej to už nejde, cestička končí. Na malom móle má Červený kríž skúšky, ako zachraňovat utopencov. Sanitkár sa tvári dôležito a boduje každú aktivitu. Otáčame sa a začína príjemný zjazd, míňame aj pár metrov koľajníc, ktoré tu zostali po úzkorozchodnej železnici, zvyšok je prerobený na našu cyklotrasu. Okolo farmy, kopce, v riečke chytajú pstruhy a verný pes stojí pri paničke, aby mu niečo neušlo. Včielky na lúčke opeľujú kvietky, pýtam sa Incontinentie, či čítala Ovídia a či vidí kvietky. Trasa sa vyrovná, aj na najťažšom prevode to ide super. Stretávame reštauráciu, kde parkuje motorka - veterán aj s poľnou lopatkou na pajácov a medvede. Zachytím známu reč a Incontinentia v pohode objednáva leves, kávé a sütemény. Pred nami je druhá polovica, rovnako pekná ako prvá. Prechádzame aj malým tunelom a na jednom úseku je trasa vedená v strmom svahu so zábradlím, riečka je hlboko dole.
Mestečko Waidhofen má pekné historické centrum, domčeky okolo rieky a Rotschildovský zámoček s parkom, na rýchlo to pojazdíme a presúvame sa k autu, začína sa stmievať. Na stanici po sebe deti pokrikujú po rusky a striekajú sa s vodnými pišťoľami. Skrotnú, keď ich po rusky požiadam, aby ma pustili na WC.
Odporúčam pre každého, nenáročné a pekné, dajú to aj väčšie deti alebo Nožnice, aj na bežnom bajku.
Záver: latinčinu využije už len skladník stredná trieda v skrutkárni, všade inde vám stačí maďarčina, ruština a slovenčina. Napriek tomu už pripravujem druhú lekciu, v ktorej sa vyberieme na nepokojnú severnú hranicu impéria.
Ave Caesar!
