Nemám vo zvyku písať dvakrát o tom istom probléme, ale držím sa zásady, že ak ma trápia vetry, nenechám si nimi bok vyraziť. Tobôž, ak sú ich príčinou ľudia, ktorí sa násilne vtierajú do môjho súkromia. Minimálne svojimi nariadeniami z pozície moci.

Áno, presne dvanásť rokov bezbrehých rabovačiek stačilo úplne na to, aby sa v našej gubernii vytvorila supertrieda prosperujúca z poklonkovania vládnej strane.

Dvanásť (!) rokov sa v tejto gubernii šafárilo tak, že ak si dnes tvoje decko rozbije hubu na zdemolovanom chodníku cestou do škôlky, stopercentne za to môže nálepka Smer - sociálna kleptokracia. 

Lenže toto je obohraná pesnička.

Všetci, ktorí sa jej derniéry zúčastnili, majú dnes ešte v podstate na výber. Stáť si za svojím a spolu s kapitánom (ergo precedom) sa nechať obrásť mušľami na dne politickej stoky, alebo sa tváriť, že ich HLAS je niečím úplne novým a nesprofanovaným. Áno, aj takí sú, čo tomu slepo veria.

V prvom rade je dôležité si uvedomiť základný fakt. A ním je, že:

Matovič je predovšetkým Ficov produkt.

Ak by za dvanásť rokov (čas, za ktorý nemluvňa vyrastie do puberty) štátne rabovanie nedosiahlo výšin, z ktorých sa prevracajú oči nejedného diktátora juhoamerickej krajiny, bol by Igor aj naďalej  bezvýznamným provinčným krikľúňom, ktorého by do vysielania pozývali maximálne regionálne rádio stanice, ktoré akútne potrebujú zvýšiť počúvanosť hrania pre jubilantov.  

Nanešťastie, má tento zmätok dnes poruke sociálne siete, ktorých pravidlá síce stopercentne neovláda, zato mu pomáhajú pohodlne budovať armádu indoktrinovaných klikačov lajkov, pomocou ktorých si masíruje svoje nabubrené ego.

Epidemiológ, virológ, akademický vedec a prezident zemegule v jednom, tak môže naďalej rozdávať sociálne karafiáty svojim prívrženkyniam, po vzore súdruha Blahu.

Touto cestou sa ospravedlňujem za príspevok, v ktorom som poukázal na neskutočnú ľudskosť nášho vodcu, ktorý sa nedokáže zaobísť bez patetických výrazov typu „po tom ako milióny ľudí pridali ruku k spoločnému dielu“, „vieme znížiť z týždňa na týždeň“ a „preto som sa rozhodol“. Vďaka nim si totiž pripadám ako zaostávajúci syn, ktorého vyhrešia, ale v kútiku duše niekde cíti, že ho majú stále radi. Dal mi síce za to ban už na dvoch profiloch, tak nech pokojne umrie sprostý.

ON je ten, kto tu zaviedol harakiri ohľadom zodpovednosti. Kto nie je s nami, je proti nám, je tak stará fráza, že si ju aj Studenková hľadá v zahnutom rohu stránky svojho pamätníčka. Napriek tomu ju nechutne zneužil. Tú frázu.

Samotný akt testovania bol u nás determinovaný výrazmi typu zodpovednosť. Preto akákoľvek oponencia bola vopred klasifikovaná ako záškodnícka.

Kritická masa musela od začiatku štartovať s absolútnym hendikepom, na ktorý sa nabaľoval status podporovania súčasnej opozície, ergo reálneho politického zla.

Máme tu, žiaľ, do činenia s novodobým fenoménom, ktorý svoju unfér propagandu schováva za autenticitu, čo je za hranicou doterajších skúseností.

Boj s touto formou nadvlády je nový všetkým, vrátane critical mass v našich geopolitických končinách. Presne toho ste sa stali svedkami 17. novembra.

Som každopádne rád, že čoraz väčší počet ľudí chápe, že problémom nie je "forma", ale "obsah". Teraz sa už len prikloniť k tej správnej nepopulistickej alternatíve. A zbaviť sa tým aj novodobých babiek demokratiek.