Ako je napísané v príručke mladého rusofila aj ja som dostál tradíciám, lebo na rozdiel od dekadentného západu ich máme a rozhodol som sa navštíviť alma mater demokracie, blahobytu a v každom ohľade raj na zemi - Moskvu.

 

Na stránke jednej nemenovanej leteckej spoločnosti sa mi naskytla možnosť kúpiť si letenku za skvelú cenu. Vravím si - paráda. Ešte mi nejaký rubeľ čo som zarobil trollovaním ostal, tak nebolo o čom.

Letenku som kúpil a až potom mi napadlo, čo všetko na to potrebujem.

 

Najprv treba víza, lenže na víza treba pozývací list (kto už len mňa by pozval) a na pozývací list treba poistenie.

 

Okej, neni prablem, šicko vybavím a už som sa videl pri Leninovej mršine. Napísal som do agentúry, aby mi poslali pozývací list. Ten mi poslali za pár hodín, kamoška vybavila poistenie, na mobil som si odfotil moju ľúbeznú hlávku a hybaj ho na konzulát. Lenže na konzuláte robia asi 20 minút týždenne. Asi majú moc roboty trollovať na sme.sk a aktualitách. Našťastie, hneď potom ako nás so slovami NET vypoklonkoval pán za oknom, nám v aute zastavil rusák (sám od seba) a poslal nás na Dunajskú do vízového centra.

 

Tak sme ešte rýchlo utekali do vízového centra, že hádam sa to podarí. Sympatická zjavne Ruska za okienkom na nás ani nepozrela, chytila lajstrá do paprče a povedala, že to sa nedá. "Čo, čo sa nedá? Ísť do Ruska? Jebe ti?"

 

No a teraz to príde. Ešte musím dodať, že existuje agentúra, čo to všetko spraví za Vás, ale ako v civilnom aj sexuálnom živote razím zásadu urob si sám.

 

Aby ste dostali víza, potrebujete pozývací list platný na mesiac. Okej, poistenie som mal na 5 dní, čiže toľko som tam chcel ostať. Lenže Krupská si asi práve vymyslela, že to musí sedieť presne na dni. Takže buď bude pozývací list ohraničený na 5 dní, (si predstavte, že Vám zostrelia samolet a ostanete tam trčať) alebo sa poistíte na mesiac (zas toľko mi Kremeľ za propagandu neplatí). Rýchlo do baru a vybavovať (veď načo by mali internet, takú kapitalistickú blbosť), snáď to ešte dneska stihneme (dosť to urgovalo). Tak som nejako vyšeroval ohraničenie toho listu. Prídeme tam a Vladimírovna mi zajebe, že sú tri hodiny a robia iba do troch. Automaty, guľomety a tak sme tých boľševikov bili! Tak holt smola, nič sa nepodarilo, tak smer Novopacká, nech si aspoň trošku tej ruskej kultúry doprajem.

 

Potom som sa ožral! Koniec príbehu!

 

Ale nie, pokračovanie nabudúce.