Amatérsky preklad do slovenčiny zo zdrojov vo verejnej doméne, voľne dostupných online. Ako profesionálny preklad odporúčam české vydanie s názvom Rukojeť / Rozpravy zo série Antická knihovna z roku 1972, ktorá obsahuje ako Príručku, tak aj Rozpravy s obsiahlymi poznámkami a vysvetlivkami.

I.

Niektoré veci sú v našej moci, iné nie. Veci, ktoré sú v našej moci, sú: názor, úsilie, túžba, odpor a, jedným slovom, všetko, čo sú naše vlastné činy. Veci, ktoré nie sú v našej moci, sú: telo, majetok, povesť, postavenie a, jedným slovom, všetko, čo nie sú naše vlastné činy. To, čo je v našej moci, je prirodzene slobodné, nespútané a neprekáža. To, čo v našej moci nie je, je slabé, otrocké, závislé a patrí druhým. Pamätaj teda: ak si budeš myslieť, že to, čo je prirodzene závislé a otrocké, je aj slobodné, a že to, čo patrí druhým, je tvoje, budeš narážať na prekážky. Budeš sa trápiť, nariekať, budeš zmätený a budeš obviňovať bohov aj ľudí. Ale ak si budeš myslieť, že jediné, čo je tvoje, je to, čo skutočne závisí od teba, a že to, čo patrí druhým im aj patrí – tak, ako to naozaj je –– potom ťa nikto nikdy nebude môcť nútiť ani obmedzovať. Nebudeš sa na nikoho sťažovať, nikoho obviňovať. Nič neurobíš proti svojej vôli. Nikto ti neublíži. Nebudeš mať nepriateľov. A nikto ti nijako neuškodí. Preto, ak túžiš po takýchto veľkých veciach, pamätaj, že sa nesmieš nechať uniesť ani len trošku bezvýznamnými cieľmi. Niektorých sa musíš úplne vzdať, iné musíš odložiť na neskôr. Ak by si však chcel získať tieto veľké veci, ale aj bohatstvo a moc, nedosiahneš to druhé, pretože súčasne mieriš aj na to prvé. A určite stratíš to prvé, ktoré je jediné, čo prináša skutočné šťastie a slobodu. Preto si zvykaj hovoriť každej ťažkej predstave: „Si len zdaním, nie nevyhnutne tým, čím sa zdáš byť.“ Potom ju preskúmaj podľa zásad, ktoré si sa naučil – a predovšetkým podľa tejto: Týka sa to niečoho, čo je v mojej moci, alebo nie? Ak sa to týka niečoho mimo tvojej moci, buď pripravený povedať: „Nie je to pre mňa dôležité.“

II.

Pamätaj, že túžba sľubuje dosiahnutie toho, po čom túžiš, a odpor sľubuje vyhnutie sa tomu, čo odmietaš. Avšak ten, kto nedosiahne predmet svojej túžby, je sklamaný, a ten, kto zakúsi to, voči čomu má odpor, je nešťastný. Ak teda svoj odpor obmedzíš len na veci, ktoré sú v rozpore s prirodzeným použitím tvojich schopností – teda veci, ktoré máš pod kontrolou – nikdy nezažiješ nič, voči čomu by si mal odpor. Ale ak budeš mať odpor voči chorobe, smrti alebo chudobe, budeš nešťastný. Preto odstráň odpor voči všetkému, čo nie je v tvojej moci, a nasmeruj ho na to, čo je v rozpore s prirodzenosťou tvojich vlastných schopností. No pokiaľ ide o túžbu, úplne ju potlač – aspoň na teraz. Lebo ak zatúžiš po niečom, čo nie je v tvojej moci, nevyhnutne zažiješ sklamanie. A z tých vecí, ktoré v tvojej moci sú a bolo by chvályhodné po nich túžiť, zatiaľ nič nevlastníš. Používaj teda len primerané činy usilovania sa a vyhýbania sa – aj to len mierne, jemne a s rozvahou.

III.

V súvislosti s akýmikoľvek vecami, ktoré ti prinášajú potešenie, sú užitočné alebo hlboko milované, pamätaj, že si máš pripomenúť, akej sú všeobecnej povahy, a to už od tých najnepatrnejších. Ak máš napríklad rád konkrétny keramický pohár, pripomeň si, že máš rád len keramické poháre ako také. Potom, ak sa rozbije, nebude ťa to znepokojovať. Ak pobozkáš svoje dieťa alebo svoju ženu, povedz si, že bozkávaš len niečo, čo je ľudské, a tak nebudeš znepokojený, ak by niekto z nich zomrel.

IV.

Keď sa púšťaš do akejkoľvek činnosti, pripomeň si, aká je jej povaha. Ak sa chystáš navštíviť kúpele, predstav si vopred, čo sa tam pri kúpaní bežne stáva: niektorí ľudia špliechajú vodu, iní sa strkajú, niektorí používajú hrubé slová a ďalší kradnú. Takto pristúpiš k tejto činnosti bezpečnejšie, ak si povieš: „Idem sa teraz kúpať a zachovám si myseľ v stave, ktorý je v súlade s prírodou.“ A rovnako postupuj aj pri každej inej činnosti. Lebo ak potom pri kúpaní vznikne nejaká prekážka, budeš pripravený povedať: „Nechcel som sa len kúpať, ale aj zachovať svoju myseľ v stave súlade s prírodou; a ten stav si neudržím, ak sa budem rozčuľovať nad tým, čo sa deje.“

V.

Ľudí neznepokojujú veci samotné, ale zásady a predstavy, ktoré si o týchto veciach vytvárajú. Smrť napríklad nie je hrozná sama o sebe, inak by sa tak javila aj Sokratovi. Hrôza spočíva v našej predstave, že smrť je hrozná. Keď nám teda niečo prekáža, sme rozrušení alebo zarmútení, nikdy to nepripisujme iným, ale sebe – teda svojim vlastným predstavám. Nepoučený človek zvaľuje vinu za svoj stav na iných. Ten, kto sa začína učiť, ju kladie na seba. A ten, kto je úplne poučený, neobviňuje ani druhých, ani seba.

VI.

Nebuď pyšný na žiadnu výnimočnosť, ktorá nie je tvoja vlastná. Ak by bol pyšný kôň a povedal: „Som krásny,“ dalo by sa to zniesť. Ale ak si pyšný ty a povieš: „Mám krásneho koňa,“ uvedom si, že si hrdý na niečo, čo je v skutočnosti iba kvalitou toho koňa. Čo je teda tvoje vlastné? Iba tvoja reakcia na to, ako sa ti veci javia. A tak, keď budeš reagovať v súlade s prírodou na to, ako sa veci javia, budeš mať dôvod byť hrdý – lebo budeš hrdý na niečo, čo je skutočne tvoje.

VII.

Uvažuj takto: keď si na plavbe a loď je zakotvená, môžeš ísť na breh po vodu a cestou sa zabaviť tým, že zdvihneš a zoberieš mušľu alebo hľuzovku. No tvoje myšlienky a neustála pozornosť by mali byť zamerané na loď, pripravené na výzvu kapitána, aby si sa vrátil na palubu. V tom okamihu musíš všetko okamžite nechať tak, inak ťa odnesú späť zviazaného za krk a nohy ako ovcu. Tak je to aj so životom. Namiesto hľuzovky alebo mušle ti možno bude daná žena alebo dieťa – to je v poriadku. Ale ak kapitán zavolá, musíš bežať k lodi, nechať ich tam a neobzerať sa za nimi. A ak si už starý, nikdy nechoď ďaleko od lode – aby sa nestalo, že keď ťa zavolajú, nestihneš prísť včas.