Toto je jedna z otázok, ktoré mnohých ľudí odkjakživa fascinovali a ja niesom výnimkou. Osobne ma zaujíma určite viac, ako napríklad, či existuje Boh. Toho som nikdy veľmi neriešil a jeho existencia je mi v podstate ukradnutá. Keby sa tu teraz predo mnou zjavil v celej svojej nadpozemskej kráse, žiariac neskonalou múdrosťou a dobrotivosťou, asi by som mu povedal: „Starý, tak ty fakt existuješ? Ok a nevieš, či sú tu aj nejakí mimozemštania?“  

Lebo mimozemšťania, to je iná káva. Už od detstva mi myšlienka mimozemského života prišla strašne zaujímavá. Ťažko povedať, čo na tom niektorých ľudí tak láka. Asi je to nejaká prorodzená túžba v nás objavovať nepoznané a zároveň podvedomá úzkosť z toho, že by sme mali byť v celom tom obrovskom vesmíre sami. Možno preto táto otázka zaujíma aj tých, ktorí inak o vesmír a vedu nejavia žiadny záujem. Je to taká až bulvárna téma. Niekedy sa už cítim fakt trápne, keď čítam rozhovor s dákym astrofyzikom a hneď druhú otázku od novinára dostane o mimozemšťanoch. To však neznamená, že by sa vedecká komunita touto otázkou nezaoberala. Spomeňme napríklad program na zachytávanie mimozemských signálov SETI. Po stopách niekdajšieho života pátra napríklad aj najnovši marťanský rover Perseverance. Možno to bude práve veda, ktorá nám jedného dňa dá definitívnu odpoveď.

Dovtedy môžeme na túto tému aspoň vášnivo diskutovať. Z mojej skúsenosti sa dajú ľudia na základe ich postoja k mimozemšťanom rozdeliť do štyroch skupín:

  1. Neviem, či nejakí sú a je mi to jedno.

„A vôbec, čo majú tí vedci čo skúmať takéto hovadiny? Bude vďaka tomu lacnejší chleba, ha? Tam nech robia niečo užitočné, alebo nech idu k lopate!“ Legitímny postoj, pre ktorý mám pochopenie, veď ani mňa nezaujíma všetko. Akurát, že s týmito ľuďmi si o tom veľmi nepokecáme, takže poďme ďalej.

  1. Žiadni niesú, vo vesmíre sme sami.

Keď som bol mladší, táto možnosť sa mi nezdala pravdepodobná. Veď vesmír je taký strašne veľký, to je nemožné, aby tu bol exkluzívne pre nás. Toto je skutočne jeden z najsilnejších argumentov v prospech existencie mimozemského života – veď sa len pozrite na oblohu. Len jedna priemerná galaxia má cca sto miliárd hviezd a vieme už o miliardách galaxií. Navyše, výskum exoplanét v posledných rokoch ukázal, že vačšina hviezd má planéty a niektoré aj v tzv. obyvateľnej zóne. To

znamená, že vo vesmíre je nespočet planét s podmienkami pre život, ako ho poznáme.

Tu ale nastáva problém. Podmienky pre život sú fajn, ale nikde nie je napísané, že keď sú podmienky, tak tam ten život aj automaticky vzniká. Pravda je, že nevieme, ako život vzniká a tým pádom nevieme, aká veľká náhoda je to, že vznikol u nás. Je kľudne možné, že vznik života je taká nenormálne obrovská náhoda, že ani ďalších sto miliárd rokov by nestačilo na to, aby sa zopakovala. V takom prípade sa môžete cítiť šťastne. Podávate si Lotto? Zasa ste hovno vyhrali,čo? Možno vás aspoň poteší vedomie, že váš život je výhra v tej najväčšej lotérii, akú ste kedy hrali.

Pýtate sa, ako je možné, že práve my máme také štastie, že existujeme napriek takej veľkej nepravdepodobnosti? Hm, neviem, či na toto niekto má rozumnejšiu odpoveď ako to, že to tak proste je, lebo keby to tak nebolo, nebol by tu nikto, kto by si kládol takéto otázky.

Významná časť vedcov sa prikláňa práve k tejto prvej, asi najnudnejšej variante.

Základný argument tzv. neveriacich predniesol svojho času vedec Enrico Fermi svojim známym výrokom: „Tak kde doboha všetci sú?“ Ako to myslel? Uvažujme takto. Zem má 4.6 miliardy rokov. Ľudia vo viac menej dnešnej podobe tu pobehujú dákych 200 000 rokov. Toľko nám trvalo, kým sme sa posunuli od používania primitívnych nástrojov k lietadlám a smartfónom. A vývoj sa zrýchľuje. Predstavte si iba, ako veľmi sa svet zmení za ďalších 200 rokov. Ale vesmír má cca 13.8 miliárd rokov. Ak je pre život bežné, že vzniká a vyvíja sa aj inde, má pred nami niekoľko miliárd rokov náskok. Za ten čas museli vzniknúť civilizácie natoľko technologicky vyspelé, že by sme o nich dávno vedeli. Ak by vznikla len jediná takáto civilizácia, vesmír by jej bol plný. Bez problémov by kolonizovala každú hviezdu každej galaxie vesmíru. Ak by sme im aj nestáli za osobnú návštevu (čomu by som sa nedivil), stopy po nich by sa vo vesmíre nedali prehliadnuť. Ale nevidíme nič. Alebo vidíme? Členovia našej tretej skupiny by vám zrejme tvrdili, že áno.

  1. Mimozemšťania sú/boli všade okolo nás.

Zástancovia tejto línie bývajú spravidla tí najzanietenejší. Je to dosť široká a nehomogénna skupina, zahrnujúca celú škálu teórii. S niektorými ste sa už určite stretli.

  • Mimozemšťania sú tu, ale sa pred nami schovávajú. Lietajú na ufách a robia kruhy v obilí, aby si z nás robili prdel. Nenápadne nás pozorujú a občas niekoho unesú, aby ho skúmali. Potom ho kľudne pustia, lebo vedia, že mu nikto neuverí a tak ostanú v utajení. Vie o nich iba vláda, nie tá naša samozrejme, ale americká, ale tá to tiež pred svetom radšej tají, aby nevyvolala paniku.
  • Mimozemšťania tu boli, niečo tu porobili (napríklad postavili pyramídy), naučili ľudí užitočné veci a potom sa zbalili a odišli, maximálne nás teraz len z diaľky pozorujú.

Súčasťou tohoto prúdu je aj verzia, žestvorili aj nás. Tomuto veria tuším scientológovia, že tých, čo budú dobrí, si potom zoberú naspäť na domovskú planétu.

  • Alebo že sú tu, ale ukážu sa iba tomu, koho uznajú za vhodného. Lebo len ten kto má otvorenú myseľ a srdce a čakry si zaslúži dar poznania a otvorí sa mu brána, ktorá prepája astrálne svety a okamih sa stane nekonečnom a cez svoju auru dokáže prijímať energiu z kozmických sfér, ktorá ho naplní láskou a harmóniou. Táto teória je žiaľ príliš subjektívna na to, aby sme ju vedeli potvrdiť, alebo vyvrátiť. Preto sa povenujme bližšie iba prvým dvom.
Hlavná výhrada, ktorú k týmto teóriam mám, je motivácia mimozemšťanov. Prečo sa schovávajú? Boja sa nás? Kokos, veď sem prileteli z neviemakej diaľky. To musí byť minimálne z inej hviezdnej sústavy. My sme boli maximálne na mesiaci a vyslali sme nejaké sondy do vesmíru a pár roverov na Mars. Neviem si predstaviť, že by sme pre niekoho natoľko vyspelého predstavovali akúkoľvek hrozbu na to, aby sa musel schovávať.  Keby som bol mimozemšťan, tak sa nedrbem niekoľko (stoviek? tisícov?) svetelných rokov ďaleko, aby som sa tam musel potajomky zakrádať. Robil by som si čo chcem a nejakí primitívni domorodci by mi boli v lepšom prípade u riti. Tiež neviem, čo je na nás také zaujímavé, že by nás chcel niekto toľko rokov skúmať. Buď by sa nás rovno všetkých zbavili, alebo, ak sú morálne o trochu lepší ako my, by nám dali jasne najavo, nech sa staráme o seba a nezavadziame im.
 
To isté s tou teóriou, že tu boli a odišli. Páči sa mi predstava mimozemšťanov ako mierumilovných učiteľov, ktorí prišli odovzdať múdrosť a nechali nás ísť vlastnou cestou, ale prečo by to robili? Opäť - to muselo dať strašné úsilie sa sem dotrepať a potom len tak odišli a nenechali tu jednoznačnú stopu, že tu kedy boli?  Prečo by stavali pyramídy a nie rovno mrakodrapy? Prečo nepostavili niečo napríklad aj na mesiaci, alebo na marse? To by sme nemali žiadne pochybnosti. A prečo by vôbec pomáhali takým egoistickým magorom, čo sa zabíjajú ešte aj medzi sebou?
 
Takže čo, zamietneme tieto teórie ako nereálne? Noo, tak veľmi by som sa neponáhľal. Predostrel som tu nejaké svoje výhrady, ale sám uznávam, že majú jeden veľký nedostatok. Ide o tzv. antropocentrický bias. Sú to výhrady formulované človekom. Človek prirodzene predpokladá, že mimozemšťan bude uvažovať podobne ako on. To ale nemôžeme vedieť. Prečo by som sa schovával? Prečo by som pomáhal nejakým idiotom? Prečo by som sa obťažoval navštíviť takú zasvinenú planétu, ako Zem? Ja neviem, ale oni možno svoje dôvody majú. To len človek, ktorého myseľ sa vyvíjala niekde v africkej prérii a jej hlavnou hnacou silou bola potreba za každú cenu prežiť, to nemusí nikdy pochopiť.   
 
Tým sa dostávam aj k otázke, nakoľko vyvinutý je náš mozog, aby sme vôbec dokázali vnímať bytosti, ktoré sú o milióny rokov vyspelejšie, ako my? Vieme si predstaviť malých zelených mužíčkov, ale bytosti, ktorých od nás delí taká obrovská vývojová priepasť, by mohli nadobúdať formy, ktoré sú mimo naše chápanie. Takáto civilizácia by mohla existovať priamo vedľa nás a nemali by sme o tom ani šajnu. Je to ako rozdiel medzi človekom a mravcom. Keď nejaký malý zasran páli mravce lupou, tie mravce vôbec netušia, čo sa deje. Chudák Ferdo sa len bezmocne pozerá, ako jeho kamoši spontánne vzbĺknu a nič nechápe.
 
Z tohto hľadiska sa nedá vylúčiť ani možnosť, že my sami sme boli stvorení mimozemšťanmi. Možno sme ako ľudstvo iba výsledok dákeho školského pokusného projektu jedného mimozemského žiaka. Ako sa tak na nás pozerám, mali by ho nechať prepadnúť.
 
Dáko veľmi som sa rozpísal, takže tu pre dnešok skončím. Ešte by som chcel prebrať jednu kategóriu, ktorou je „mimozemský život existuje, ale z rozličných dôvodov sme sa s ním ešte nestretli.“ Práve týmto možným dôvodom by som sa nabudúce rád bližšie povenoval. Tak zatiaľ.