Ak máte deda, ktorý počas nežnej revolúcie pohotovo trepal kľúčami a ukazoval “V” ako na Woodstocku v zmysle “peace”, mali by ste prehrabať jeho hudobnú zbierku. Váš dedko pro-demokrat-kapitalista-antikomunista v nej má pravdepodobne aj západnú hudbu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a dosť pravdepodobne si stráži vinyly Beatles alebo Pink Floyd, čo mu poslal brat Laco, ktorý v 68-om nezaváhal.
Práve z hudobnej psychedélie a rocku rokov šesťdesiatych, sa zrodila nahrávka umožňujúca beztrestne vytiahnúť batikované tričká a zaspomínať si na časy voľnej lásky a psychotropných látok, no popri tom sa stále cítiť súčasne (čiže ako pred tým, len bez batikovania a s prezervatívom).
Velociraptor! poteší starších vplyvmi, z ktorých čerpá a mladších svojou rytmickou naliehavosťou. Tá nedosahuje elektronickej surovosti kultového debutu Kasabian z roku 2004, ale skladby ako Switchblade Smiles dokazujú, že album nechce lipnúť iba na bohapustej snahe o akýsi revival kvetinových časov. Minulosť a súčasnosť si tu navzájom kontrujú. Vitajte v časovej slučke.
Quentin Tarantino plus Beatles plus Mexiko. Aj tak sa dá zhrnúť aktuálny album Kasabian. Ťahavé sláčiky, trúbka cez bicie a gitarové rify ako z bondovky (Days Are Forgotten, Man of Simple Pleasures), to všetko je Velociraptor!. Produkčne si zaň sadol Daniel Nakamura (Dan the Automator), zároveň asociovaný s úplne odlišnými svetmi, ako napríklad Gorillaz alebo Mike Patton z Faith No More.
Kasabian - Man of Simple Pleasures:
Kasabian – Days Are Forgotten:
album cover obrázok: Sony Music Entertainment UK Limited
foto: supralismo.deviantart.com
