Niekoľko mesiacov po svadbe je už v umývadle kopa riadu, pretože veď súhlasila s manželskou zmluvou. Len si asi neprečítala tie malé písmenká naspodku: umývať riad, zbierať ponožky, nevyrušovať pri futbalovom zápase. On na tablete, ona na mobile. Každý komunikujúc so svojim tajomným pohlavím, hľadajúc vhodného partnera pre večere, ktoré spoločne trávia osamote. Udržiavajú ďalej tlejúcu domácnosť, kedy on v šľapkách nakupuje mulčovaciu kôru pred ich hypotékový dom a ona vešia v obývačke znova tie hnusné záclony. V posteli pri sexe spomenú všetky samohlásky a sem tam dokonca aj ô. Urobia sa s myšlienkou na lýtka v lakovaných lodičkách z firemného bufetu a na novú umývačku riadu so šiestym zmyslom. Ona zdobí mlčky vianočný stromček, zatiaľ čo on mlčky kontroluje športové výsledky.

Ešte stále medzi nimi prebieha sex, v ktorom sú zastúpené pohyby a slová bežného lacného porna. Čokoláda v nej vyvoláva viac emócií a keby ona nespala s otvorenými ústami, tak by nemal orál už asi do konca života. Po čase ona konečne prezerá detskevecicky.eu a on len otrávene akceptuje farbu kočíka. On hľadá odpovede v chladničke, ona na bielom strope ich hypotekárnej spálne.

A na svedomí to má znesvätenie tej... Spálne. Keď v nej nebudeme robiť to, na čo bola určená, vráti nám to presne tak, ako návšteva ktorú pohostíme na záchode. Každá miestnosť v dome má svoju funkciu. Tak ako neserieme v kuchyni ku chladničke, tak v spálni nebudeme preberať napríklad to, ako je možné, že v rodinnom rozpočte chýba tých pár stoviek, keď som míňala tak, aby mu na milenky neostalo. V posteli s partnerom by nám mala napadnúť len taká aktivita, ktorá sa nedá vyvinúť počas dňa. Malo a mohlo by to byť niečo výnimočné. Asi tak výnimočné, ako náš partner. Spálňa je naše útočisko, posledný vzdor svetu. Introvertne zabudnutý kus nezdanených emócií... Kde sa kvôli množstvu myšlienok jedného na druhého nevôjde ani wi-fi signál. Keď do nej vchádzame, mali by sme zakaždým počuť veľký rachot. Ako z nás pred dverami opadajú všetky masky, pretvárky, povinnosti, stresy, hnev, frustrácia, práca. Do spálne by sme mali vchádzať emočne a pocitovo nahí, zresetovaní. Pretože už v druhom kroku nás atmosféra oboch oblečie do dresu rovnakého tímu. Dva monológy splynú v jeden dialóg, ktorý budeme vytrvalo dusiť bozkami.

Ak v posteli robíme to čo v bežný deň, tak je to už len úplne bežný vzťah. Kedy už necítime v podbrušku žiadny sťah. Začalo to v sobotu svadobným vytrubovaním v okresnom meste na požičaných autách a skončilo v nedeľu klepaním bravčových rezňov... Veď počkaj na neho so zhasnutým svetlom. Keď sa vráti, odkry perinu a pouličný neón odhalí tvoje nahé telo. V jeho očiach vyčíta to, čo by práve teraz tak nenásytne chcelo. Mesiac bude svedkom tvojej vztýčenej brad(avk)y a privretých očí. Kedy sa svet okolo vás v sexkunde točí. A keď sa pokúsiš znova otvoriť viečka, citov a pocitov bude pri posteli stáť plná vlečka. Spadneš plná dohasínajúcej eufórie vedľa neho. On ťa bude ešte niekoľko zabliknutí pouličného osvetlenia zahŕňať nehou. Bude opakovane dlaňou prechádzať tvojou spotenou tvárou a zlepenými vlasmi. Vašimi telami budú stále prechádzať postorgazmické spazmy. Dooobre, dobre, no tak som si poeticky odpľul. Alebo tak nejak to bolo v svadobnú noc, keď si on dal konečne dole zarezané trenky a ona tú blbú podpiru.

Láska a dôvera. Pre mnohých povera. Nepoznali a možno ani nespoznajú. A keby aj spoznali, tak sa snáď nebudú tváriť že sa milujú a že sa teraz budeme kvôli takej malichernosti ženiť. Láska a dôvera je pre pubertiakov a existuje len v rozprávkach starých materí. My dospelí poznáme ozajstné hodnoty! Vrznúť si zadara, opraté, navarené, zaplatené inkaso, pivo, pokosená záhrada, deti na školskom zájazde. A stále môžeme mať milenku/milenca. Sa tu snáď nebudem kvôli tomu trápne túliť k starej. A ona zase nebude držať nohy od seba celú noc. Hlavne rýchlo….

Spálňa začne byť hodinový bordel, viecha, miesto kde neprší na hlavu keď spíme. Kde si žena nechá sem tam prekurviť pohlavné orgány, aby krámy nemeškali. A prítomnosť muža ju poteší hlavne preto, lebo je posteľ správne vyvážená a nebude krivý matrac, prípadne nohy postele budú v koberci otlačené rovnomerne. Počúva či už práčka doprala a spomína, kedy s jej telom naposledy poumýval kachličky v sprchovom kúte. My zatiaľ celé dni vytrvalo pracujeme na našom tričku, ktoré sa vďaka fľakom od horčice a piva stáva neodhaliteľnou kamuflážou na gauči pred televízorom. Spálňa zomrela.


Životnú idylku vhodne dopĺňajú víkendové rezne a dovolenka v Bulharsku. Raz za čas potešia bonusy ako smrť svokry, či zaučovanie mladého telocvikára. V spálni sa predbiehajú myšlienky, ako že ešte mám nedošité v obývačke a že ju trebalo už pred rokom vymaľovať. Jaj už sa zrobil? Ani som to nestihla zahrať. Ale tak už chrápe, tak si to zrejme znova nevšimol. Päťnásť minútový skorší odchod z práce bude znamenať plus tri pivá do denného kalorického príjmu. Ešteže máme takú veľkú záhradu, že sa mám kde pred tou kravou zašiť. Pratať, sťahovať, nakupovať. Čo málo driem cez týždeň? Ona ho samozrejme spoza okna vyčíha, ako zase chodí s tým fúrikom po záhrade sprava doľava a tvári sa že robí. Hlavne že treba vymaľovať tú obývačku a presťahovať detské izby. A skočiť do Poľska po mäso a topánky deťom. Jeden dom, dva domy, tri domy, ulica, dedina, mesto. Väčšina…