"I don't want a lot for Christmas There's just one thing I need..."

Mariah Carey     


Nastal posledný víkend predvianočného šialenstva. Ľudia prepadli strachu z toho, že nestihnú zohnať darčeky a kupovali doslova všetko. V nákupnom centre za mestom mizli z regálov ešte aj tie veci, ktoré po celý rok inak nikto nechcel kúpiť. Nálepky "Hit Vianoc" a "Akcia", z nich však urobili žiadaný tovar. Každý chcel byť na Vianoce zásobený. Dva dni zavretých obchodov ľudí nútili nakupovať potraviny, akoby mala vypuknúť vojna.  Neskoro večer mestom chodili procesie opitých kolegov, hľadajúcich po skončení firemných vianočných večierkov priestor na afterparty, prípadne tmavý kútik na rýchlovku, kým majú dosť alkoholu v krvi. Centrum mesta bolo vyúdené dymom z grilov na cigánsku a vo vzduchu bolo cítiť pančované varené víno. Hlavné námestie zdobila zhorená budova, ako pamiatka na minuloročný pokus o Guinnessov rekord v pečení zemiakových placiek na propán-butáne. Staromestské prostitútky si na peroxidové hlavy nasadili blikajúce červené čertovské rohy a obsluhovali zákazníkov priamo v toi toi búdkach na okraji trhov. Medzi davmi ľudí sa predierali vreckári, počerné Rumunky v kvietkovaných zásterách ponúkali za pár drobných veštenie budúcnosti. Nejedna Bratislavčanka tak šla z trhov domov s dobrým pocitom, že ju v budúcom roku čaká finančná stabilita a nečakaná láska. To všetko pod dohľadom znudených a vymrznutých policajtov, doplnených vojakmi v maskáčoch a so samopalmi v rukách. Predvolebné heslo „Bezpečné Slovensko“ bolo obľúbeným oxymoronom politikov, aby obyčajný ľud zabudol, že najväčšou hrozbou je sám sebe. Nad mraveniskom predvianočného chaosu a stresu ležala sivastá hmla. Inverzia ako každý rok pred sviatkami prikryla hlavné mesto poklopom z nízkej oblačnosti, akoby na tomto svete prestalo existovať slnko a ostalo iba mrazivé šero...  


Inge vystúpila z vykúreného vlaku do mrznúcej hmly. Pred ňou ošarpaný perón, nad ním tabuľa s nápisom Bratislava hlavná stanica, na ktorej ktosi sprejom dopísal mäkčeň nad "s" a "t", v slove stanica. Do Bratislavy prišla po prvý raz, na odporúčanie svojho kolegu Murata z Bosny, ktorý hovoril, že sú tam najlepšie štetky. Inge dúfala, že nájde nielen štetky, ale aj nejakých dobrých mužských prostitútov. Dlho nemala sex, a po poslednom katastrofickom rande z Tinderu sa rozhodla, že keď bude príliš zúfalá, tak si rada za sex aj zaplatí. Pod rúškom anonymity v cudzom meste si užije ona a zároveň takto finančne podporí nejakého chudobného študenta lokálnej univerzity. Čas strávený cestovaním na trase Viedeň – Bratislava využila na krátku rešerš. V Bratislave na tento druh služieb vraj najlepšie poslúži mobilná appka BAngels, ktorá ponúka aj sekciu luxusných mužských spoločníkov. Inge si takmer hneď vybrala. Plavovlasý dvadsaťjedenročný adonis s umeleckým menom André je vraj verný poslucháč, náruživý a nápaditý milenec, s božským telom a obrou mierou. André nebol na dnes večer zabookovaný, preto si ho ihneď mohla objednať. Tri hodiny luxusnej vášne za 240 EUR, sa jej javili ako rozumná cena. 

Pretrpela chôdzu staničnou halou, v ktorej dvojčlenná ľudová kapela vyhrávala clivé vianočné piesne na rozladených husliach a otlčenej harmonike, pohľadom rýchlo prebehla z opitého bezdomovca, ktorý sa práve obnažoval pred svojím mladším parťákom, smerom k východu z haly. Konečne vyšla pred stanicu, kde na ňu čakalo obrovské čierne SUV s logom BAngels. Appka cinkla, zahlásila, že jej eskort je pripravený a ako na povel sa otvorili dvere obrieho auta. André ju pomocou GPS lokalizoval a ihneď oskenoval očami, určujúc tak výšku prepitného, ktoré mu od tej rakúskej piče kvapne. Vábne vystúpil z auta, napriek zime iba v lesklom saku a pod ním sieťkovanom čiernom tričku, odhaľujúcom jeho mohutnú vypracovanú hruď. Na chudobného študenta nevyzeral. Uklonil sa, náznakom jej pobozkal ruku, ako to kedysi videl v Titanicu a namýšľal si, že pôsobí ako Leonardo di Caprio, drmoliac niečo angličtinou s novozámockým prízvukom. Nasadli do auta a André sa spýtal, či by Inge rada išla do "very gút fensy baru“, alebo rovno do hotelovej izby. Inge nechcela strácať čas a kázala ísť do hotelu. André na ňu vášnivo žmurkol, opálenou dlaňou jej hnietol stehno a pritom sebavedomo rečnil: „Wí ár dze best lukšurius salún in dze sity. Jú órderd e komplít set, sou aj will masáž jour houl body, potom oné..., wí wil have spoločne a bád wis lot of šampejn end after a grejt sex“, opisoval slasti, ktoré na ňu v hoteli čakajú. Z hotelu sa vykľul bordel na okraji Petržalky. Vstup do bývalej robotníckej ubytovne, nízkeho paneláku ružovej farby, zdobili motívy so sumerskými vzormi.

Dvojmetrový bulo najprv každého hosťa vo dverách skontroloval detektorom kovov. Vo vnútri sa Inge dočkala osobného privítania od vyzývavej Madame Sofie L'Amour, podľa jej vlastných slov „majiteľky salónu“, ktorá ju ponúkla miestnym bublinkovým sektom, Schubert, alebo niečím podobne znejúcim. André ju potom zaviedol do VIP Suite na prvom poschodí. Malej izbe dominuje vodná posteľ a obliečky s delfíniou potlačou. Inge sekt veľmi rýchlo stúpa do hlavy, nie je zvyknutá piť. André zmizne do kúpeľne s odôvodnením, že sa potrebuje pripraviť. Vráti sa asi po piatich minútach iba v kožených tangáčoch a s bielym nosom. Bol sa prepúdrovať, ironicky blysne Inge hlavou. André sa zvodne usmieva a vyleje pritom do seba ďalší pohár sektu. Vlní bokmi, blíži sa k Inge takmer tanečným krokom a vrtí plným rozkrokom. Nabáda Inge, aby mu tangáče rozšnurovala ústami. Inge moc nechce, tak sa ich André mocným šklbnutím ruky zbavuje sám. Razom sa tak uvoľňuje ôsmy div sveta, Novozámocký kolos, ktorý okamžite stojí ako soľný stĺp. Inge padá sánka a oči sa jej rozšíria. Takéto rozmery nikdy nevidela. Inge sa zdá, že Vianoce tento rok prišli predčasne. Nasleduje skutočne jemná a uvoľňujúca masáž a spoločný kúpeľ vo veľkej vírivke. Následne André pristúpi k pohlavnému styku a prepne obrátky. Inge prestáva vnímať tento svet, pomaly sa prepadá do inej dimenzie pocitov, keď tu zrazu... Bum! André sa bezvládne zrútil priamo na ňu. Pridusená vykríkne a snaží sa zo seba horu svalov odsunúť. Nič nechápe, iba sa snaží uvoľniť svoje telo z pod tej obrovskej masy, ktorá ju pritlačila k vlniacej sa vodnej posteli. Uvoľní si hlavu a postupne obe ruky, až sa spod neho dokáže vytiahnuť. Skúsi do neho štuchnúť rukou, ale reakcie sa nedočká. Začína ju chytať zlá predtucha. Kokaín, alkohol a pri pohľade na jeho telo aj množstvo steroidov, pravdepodobne jeho organizmus nezniesol. Inge mu nevie nahmatať pulz a začína jej byť jasné, že musí rýchlo zmiznúť. Tento prúser, by doma v Rakúsku tak ľahko nevysvetlila. Rýchlo sa oblieka a odchádza z izby. Pri východe stojí za recepčným pultom prekvapená Madame Sofie L'Amour, ktorá jej naznačuje, že ešte má čas, nemusí tak skoro odchádzať. Inge anglicky rázne odpovie, že sa ponáhľa a rada by zaplatila. Bez mihnutia oka zacáluje za celé tri hodiny a bez slova odchádza.

Do chrbta sa jej zarýva trochu zaskočený a trochu podozrievavý pohľad obstarožnej bordelmamy, ktorá posunkom hlavy naznačuje svalnatému bulovi od dverí, aby skočil hore a omrkol, či je tam všetko v poriadku. Toto už Inge nevidí a len čo sa za ňou zabuchne hrubá vstupná brána bordelu, zapína v mobile Uber, aby sa čo najrýchlejšie odtiaľ dostala. Taxík prišiel po necelých troch minútach a až keď za sebou zatvorila dvere auta a uvelebila sa na zadnom sedadle, si dokáže trochu vydýchnuť. Jej mozog pracuje na plné obrátky a plánuje ďalšie kroky, ako sa dostať domov do Viedne a striasť zo seba tento otrasný zážitok. Ako prvé si ruší konto na BAngels a maže appku z telefónu. Taxík ju vezie tmavým mestom na Hlavnú stanicu. Až po vystúpení z taxíka zisťuje, že vlak do Viedne jej práve utiekol pred nosom, pričom ďalší ide až za dve hodiny. Pochytí ju strach. Nesmie zostať na jednom mieste, najlepšie sa niekam zamiešať do davu, našepkáva jej mozog, nastavený v móde na prežitie. Vianočný trh! blysne jej hlavou. Beží k najbližšiemu taxíku a anglicky sa snaží vysvetliť kam sa chce nechať odviesť. Taxikár v športovej teplákovej súprave anglicky nevie, ale slovo christmas už pozná a dovtípil sa, že mladá chce ísť nakupovať niečo na Vianoce. Zavezie ju do mesta k Starej tržnici a zahlási "fiftín juro". Číslovky mu vždy išli anglicky najlepšie! Inge vidí, že je to primoc, ale nemá chuť sa sním hádať, tak mu zaplatí a následne vystúpi z bielej Dacie Logan.

Mladej dvojice na električkovej zastávke sa spýta na vianočné trhy a oni ju navigujú smerom kam sa tiahnu davy ľudí. Je sobota večer pred Vianocami, trhy sú úplne plné. Inge nemá rada masu ľudí, ale teraz je za ňu vďačná. Trochu sa uvoľní a zrazu si uvedomí, aká je hladná. Pri najbližšom stánku s jedlom sa postaví do fronty a keď na ňu asi za desať minút príde rada, objedná si to čo videla u ľudí pred sebou - lokšu a varené víno. Postaví sa pod vianočný strom, ktorého vzhľad naznačuje, že v prírode by už aj tak dlho neprežil a vyrúbali by ho kvôli nejakej hubovej chorobe. Pozoruje námestie pred sebou a pochutnáva si pritom na lokši. Všíma si pripitých domácich, na ktorých badať úľavu, že toto predvianočné šialenstvo sa čochvíľa skončí. Zostáva ešte takmer hodina a pol do odchodu vlaku. Inge nechce zostávať dlho na jednom mieste, preto sa necháva unášať prúdom ľudí preč z námestia. Prechádza okolo zvláštnej sochy chlapíka trčiaceho z kanálu, pred ktorým sa fotia turisti z Ázie. Po krajoch Korza na striedačku postávajú predavači pouličného časopisu, kľačia žobráci, exhibujú zvláštni pouliční umelci a ako soľný stĺp stojí živá socha v kostýme Batmana. Inge prechádza okolo mekáča, k impozantnej starej budove divadla. Tu natrafí na ďalší vianočný trh. Medzi množstvom vysvietených stánkov Inge upúta jeden zelený pultík s partiou hromotĺkov v škaredých oblekoch, s veľkými krížmi na klopách saka. Inge sa nazdáva, že ide o akúsi kresťanskú sektu, vábiacu nových členov do svojich radov. V partii vytŕča chlapík v zelenom obleku s holou hlavou, fúzikmi a pod nimi šibalským úškrnom. Mladým musí byť sympatický, lebo sa okolo neho  grupujú najmä školáčky, ktoré si nechávajú podpisovať predlaktia a okraje gatiek. Mužovi je blízkosť dievčat príjemná, zatiaľ čo jeho kolegovia sa snažia oslovovať staršie ročníky. Kúsok vedľa žehná davy naokolo seba akýsi potulný kazateľ. „Koniec je blízko“ reve, až mu sliny z opitej papule lietajú. Inge pre tieto východné apokalyptické náboženstvá nemá pochopenie. Rýchlo sa postaví do fronty na neurčitý teplý alkoholický nápoj, z ktorého sa vykľuje varený ríbezľák s pridanou energetickou hodnotou, teda cukrom. Inge pookreje a zabáva sa na nablýskaných blondínach s kačacími ústami, ktoré tu robia livestream z ochutnávky pečených klobások pre svoje instagramové profily. Prechádza okolo malého klziska, kde korčuľujúcim do rytmu vyhráva akási balkánska muzika. Do odchodu vlaku do Viedne stále zostáva trištvrte hodina...  


Na konci námestia pri morovom stĺpe Inge rozmýšľa, či si už zavolá Uber a nechá sa odviezť na stanicu. Vtom začuje škripot pneumatík a na neveľké námestie sa vrúti tank! Teda tank, Inge sa v autách moc nevyzná, ale obrovský Hummer v maskovacej farbe ho skutočne trochu pripomína. Dvere auta sa rozletia a vybehnú z neho holohlaví chlapíci v čiernych kožených bundách, z ktorých jeden podrží dvere akejsi nápadnej žene na vysokých opätkoch, s príliš dlhými mihalnicami a červenými nechtami. Madame Sofie L'Amour osobne! Inge sa podlomia nohy. Nejak ju museli vystopovať. Zrejme tú appku nebolo možné tak ľahko odinštalovať a sledovala jej polohu aj naďalej. Chlapi s tvárami vrahov ju rýchlo obkolesia a do úzkeho kruhu dovolia vstúpiť iba nablýskanej bordelmame. Tá sa na Inge nahnevane mračí a anglicko - slovensky povie: „Zabila si mi môjho plemenného samca, ktorý znášal najviac evri. Obávam sa, že mi budeš musieť nahradiť škodu zlatko“. Inge sa snaží situáciu vysvetliť a obhájiť sa. „Je mi to skutočne ľúto. Entschuldigung! Stala sa nehoda a André odpadol a bolo po ňom. Nemohla som nič robiť. Proste som spanikárila a utiekla. Ešte raz sa ospravedlňujem. Prosím pustite ma, ponáhľam sa na vlak“, povedala Inge plná naivity. Madame Sofie L'Amour pomaly kývne na najdrsnejšieho chlapa zo svojej bandy, ktorý s výrazom zlosyna z juhoslávskej kriminálky pomaly rozopína svoju koženú bundu, aby ukázal, že v nej má zbraň. Inge svojou reakciou prekvapí samú seba. Nevie, kde sa v nej našlo toľko duchaprítomnosti a vynaliezavosti, ale z plných pľúc zareve „Help!, terrorist with a bomb!!“

Chlapi nechápavo pozrú na svoju madame. Tá sa iba pousmeje, že čo to tej mladej drbe. Nevšimli si rastúci nepokoj v masách ľudí naokolo a podcenili pripravenosť slovenských bezpečnostných zložiek. Toto bol ten vytúžený moment, na ktorý sa už od utečeneckej krízy pripravovali. Konečne príležitosť dostať skutočného teroristu! Policajti s odistenými zbraňami a vojaci so samopalmi v rukách sa blížia zo všetkých smerov a revú „Polícia, všetci na zem!“. Banda holohlavcov práve urobila svoju životnú chybu, lebo tasili zbrane. Púšťajú Inge, ktorá padá na zem, otáčajú sa a v pohybe zameriavajú na mužov zákona. Boli však príliš pomalí. Samopaly ruskej výroby zaštekajú a roky tréningu príslušníkov polície prinášajú svoje plody. Mafiáni – teroristi padajú ako hnilé hrušky s červenými dierami po guľkách na zem. Madame Sofie L'Amour tiež schytá jednu dávku, ktorá ju doslova pripraví o srdce a zaryje sa do morového stĺpa za ňou. Inge sa na zemi dusí plačom a vlastnými zvratkami, ktoré sa na kamennej dlažbe miešajú s krvou a inými tekutinami z bezduchých holohlavých tiel. Priestor sa zapĺňa policajtmi. Ľud naokolo všetko filmuje mobilmi, aby svoje exkluzívne zábery zhodnotil v bulvárnych médiách. Nad námestím po chvíli zakrúži policajný vrtuľník, z ktorého sa spustí mladý akčný predseda vlády, spolu s ministerkou vnútra, aby vykonali kontrolu na mieste činu.  Inge sa dostane opatery a leží v sanitke, napojená na infúzie, aj keď vlastne žiadne zranenia neutrpela. Príde za ňou aj sám predseda vlády v štramáckej leteckej bunde so slovenským znakom na ramene, pekným úsmevom a jamkami v lícach, aby sa spoločne odfotili pre jeho sociálne siete.

Inge potom v sanitke osamie a chytá ju spánok, ale nie je jej dovolené si oddýchnuť. Prichádza policajný vyšetrovateľ, aby zaznamenal jej výpoveď. „Poručík Vincze z Polície Slovenskej republiky“, povie peknou nemčinou s ľahkým slovanským prízvukom a jeho čierne uhrančivé oči sa jej vpíjajú akoby rovno do duše. Nesmelo na neho pozrie a pod silou jeho pohľadu kapituluje. Povie mu celú pravdu, ako do Bratislavy prišla kvôli sexu, ako sa stala tá tragická nehoda v bordeli, ako sa potom dala na útek a zrejme vďaka appke, ktorá sa nedala ľahko odinštalovať ju potom vystopovali a chceli od nej peniaze. Nie, neboli to teroristi, ale nejakí mafiáni, slúžiaci majiteľke penziónu. Ona kričala, že sú to teroristi, aby vzbudila pozornosť, lebo inak by ju odvliekli do auta a ktovie čo by s ňou potom urobili. Vincze ju počúva trpezlivo a s pochopením. Neodsudzuje ju, chápe, čo musela prežívať. Všetko sa vyrieši. Oslovia rakúsku ambasádu, aby jej prípadne pomohli. Na záver sa šibalsky pousmeje. „S Vaším problémom by som Vám možno vedel pomôcť Fräulein Inge. Žiaľ v štádiu vyšetrovania nie je prípustný žiadny osobný styk so svedkom, prípadne obeťou trestného činu.“ Inge sa zatvári prekvapene . „Skutočne? Ehm, to by som rada!“, povie celá začervenaná a pripadá si ako školáčka na prvom rande.  „Ako na Vás pozerám, tak výpoveď ste podali pravdivo, fakty sú jasné a sedia. S vyšetrovaním by nemali byť problémy. Uzavriem to hádam do Vianoc, najneskôr do konca roka. Kontakt na Vás mám, ešte sa ozvem“, povie vyšetrovateľ a pomaly vystupuje zo sanitky, nespúšťajúc znej zrak. „Veselé Vianoce Fräulein Inge“.  „Veselé Vianoce pán poručík a ďakujem veľmi pekne. Budem čakať na Váš telefonát. Teším sa!“. „Pomáhať a chrániť“ povie on a vzdiali sa do vonkajšej žltkastej hmly, z ktorej začnú padať jemné snehové vločky, ktoré postupne zakryjú bratislavskú špinu svojou milosrdnou bielou perinou.