Davy konzumentov nielen v čase Vianoc bezducho a bezhlavo nakupujú. Blúdia po hyper a super, bez fantázie či zaujatia siahajú do políc riadiac sa, rovnako ako elektronické trhovisko, len najnižšou cenou.
Ale nájdu sa aj fanjšmekri, ktorí si skutočné očumovanie a následné nakupovanie intenzívne a senzitívne užívajú.
Niektorí ľudia/muži sa preto chodia kochať do obchodov s rôznymi vŕtačkami, rozbrusovačkami, drážkovačkami a tak pod. Rovnaké vraj platí aj pre železiarstva a šróbikárne.
Ženské to majú podobne s textilnými galantériami a grafomani s papiernictvami.
Ja sa chodievam kochať do mäsiarstva. Nie je to celkom tradičné, ale je to veľmi inšpiratívne. Musí to, samozrejme, byť mäsiarstvo tak trochu staromódne, rodinne vedené a vnemovo rôznorodé. V každom prípade v ňom nesmú mať balené mäso na papierových táckach.
Ja svoje kusisko mäsiska potrebujem pre kuchársku inšpiráciu vidieť pokiaľ možno vcelku, takpovediac, en bloc. A najlepšie v kopách. Navŕšené jedno na druhom. Paprčky, kožky, kostičky.
A nielen také obyčajné, bežné druhy mäsa – ako roštenka, pliecko, alebo karé bez kosti. Ten echt pravý mäsiarsky predajný pult by mal obsahovať minimálne dva druhy hydiny (kurence, morky) rozdrobenej do detailov a tri druhy tých iných (hovädské kravské, svinsky prasačie a jahňacinu/kozacinu), bonusom je zverina a zajace.
A najmä, malo by sa tam rozvaľovať aj široké spektrum vnútorností.
Ja viem, súčasné televízne kulinárske umenie, s prihliadnutím k nefotogenickosti ľadviniek alebo náročnosti prípravy hovädzieho jazyka, opomína tento nesporne chutný, fascinujúci a trochu old fashion typ živočíšneho materiálu.
Mňa osobne nadchýnajú mäsiari, ktorí ešte stále dokážu zásobiť pulty svojich predajní týmto sortimentom. A zároveň so znepokojením evidujem rastúce davy konzumentov, ktorí pri spomenutí niečoho z vnútra zvieraťa nasadzujú na vysoké znechutené Blééééh alebo dunivo odmietavé Fúúúj.
Veď koľko krásnych a chutných jedál skrývajú kuchárske knihy našich predkov. Naši zadkovia (opak predkov) už tieto časti nebudú vedieť ani vizuálne identifikovať, nieto ešte chutne pripravovať.
Napríklad také pľúcka na smotane. Áno, ja viem, školská jedáleň. Ale tu si treba uvedomiť, že tety kuchárky pracovali podľa návodu, ktorého výsledok je na pohľad odpudivý a nebojme sa použiť silné slovo, nechutný. Celý dýchací komplex varili hodiny v zeleninovej polievke, potom celú tú vyvarenú utierku sivej farby trtli do mlynčeka s veľkými dierkami (lebo sa to nedalo inak pokrájať) a potom zarobili v hrnčisku omáčku neurčitej farby, chuti a konzistencie.
Ja, naopak, celý dýchací komplex – samotné pľúca, dýchacie trubice a také tie spojovacie materiály – taktilne rozmaznávam. Strčím to celé do mrazničky, tak na dve hodiny. Výsledkom je masa, s ktorou sa dá pracovať. Ostrým nožom odstránim všetky potrubia, hadice a rozbočky – to môžete rovno vyhodiť do odpadkov, to ani čierna sviňa prezlečená za psa nezožerie (aj keď neviem prečo). Zvyšný pľúcny parenchým pokrájam na rovnaké kúsky, veľkosti tak na vidličku. Na oleji opražím cibuľu do sklovita a prsknem na ňu tú pokrájanú pľúcnu špongiu. Pridám zo 3 bobkové listy. Nesolím, nekorením. Podlievam vodou a dusím, kým sa cibuľa úplne nerozvarí. Tento krok možno považovať za trochu čuchovo výraznejší, ale dá sa to bez problémov vydržať. Keď sú kúsky pľúcok mäkké a cibuľa neviditeľná, do hrnca vylejem min. 1 kelímok (môžeme aj 2) šľahačky. Poctivej na šľahanie, nie tie tukovo nedomrlé na varenie. Osolím a okorením. Miešam, odváram, redukujem, až kým omáčka sama od seba nezhustne. Odstavím, pridám trochu citrónovej šťavy a oriešok masla na vylepšenie chuti.
Podávame s knedľou. Od toho istého mäsiara. (Áno, Lochness, toho! mäsiara)
Inak, je veľmi dôležité mať neformálny vzťah so svojim mäsiarom. Odporúča sa žartovať, viesť vtipné dialógy:
a)
C: „ Máte také tie pekné psie kosti?“
M: „Nie! My predávame len hovädzie.“
b)
C: „ Máte hovädzie kosti?“
M: „Áno, ale ešte nie sú popílené.“
C: „To nevadí, vzala by som aj vcelku. Veď to je pre psa.“
M: „Milá pani, to by ste teda nevzala. Jedna má päť kíl!“
Uznáte, že po niekoľkých takýchto anekdotických výstupoch sa váš mäsiar zoširoka usmieva, keď vstupujete do dverí.
