Rozmýšľam čím ohúriť hneď v úvode článku a nič lepšie ako pochváliť sa,  že okrem neobmedzenej konzumácie v MK (Malokarpatských) bufetoch som po uverejnení predchádzajúceho dielu dostala nový testovací bike a súkromného servismana, mi nenapadá. Tí ktorí ste ešte nepukli odzávisti a čítate ďalej sa dozviete že cenu Grammarnazzi vyhráva Egreš. 

Dnes budeme dupať do pedálov od skorého rána a vyberieme sa trochu ďalej ako minule. Začneme na Železnej Studničke, prefičíme Bielym Krížom, chvíľu posedíme na Pezinskej Babe. Pod vplyvom masochizmu sa vyberiem až na Zochovu chatu a celú cestu naspäť si budem nadávať že načo sa trepem tak ďaleko. Z Baby zbehnem ešte dole do Limbachu a následne sa motivovaná chladenou limonádou vo Včelíne vytrepem opäť hore na BK.    

1. Bufet Kúpalisko
Dnešný výjazd začíname prejazdom Železnou Studničkou. Po niekoľkých desiatkach metrov za otočkou MHD sa nachádza prvý dnešný bufet v areáli bývalého kúpaliska. Ostnatý drôt nad bránou do areálu a pohľad na vypustený ošarpaný bazén nepôsobí síce lákavo, no po vstupe dnu ma premôže nostalgia a čaro miesta. V bufete nájdeme klasiku - pivo, kofola, pochutiny všehodruhu. Posedieť môžeme hore na terase, dole pri bazéne alebo dokonca na prízemí na toaletách. Samozrejme žiadny záchodový luxus nečakajte. V bufete sa dlho nezdržím, v ešte príjemne chladnom rannom vzduchu upaľujem na BK, odkiaľ bez prestávky pokračujem na Pezinskú Babu. 

Pár kilometrov za BK je smerovníková tabuľa "Salaš", ktorá už iste zmiatla nejedného nekarpatského bikera. Pred pár rokmi som na halušky a korbáčiky namotala kamošov, ktorí cestou na BK niekoľkokrát prežili vlastný exitus a moje meno prekliali do štvrtého pokolenia. Ako 
bolestné potešilo aspoň pivo a kofola vo Včelíne.

Cesta na Babu je rozmanitá, väčšia časť sa ide lesom po hrebeni. Pod vplyvom práce lesníkov a návalových dažďov sa terén z roka na rok mení, čo ne/teší bikerov ani turistov. Prejazd kopca Somár nesmie chýbať, zopár hore/dole kopcov a okolo 11-tej doobeda prichádzam na Babu.

2. Korenný vrch
Na terase pred chatou na Korennom vrchu už vysedáva pri pive niekoľko bikerov, vysúšajúc si svoje prepotené dresy na slnku. Bike opieram o stĺp pod terasou a popri zvuku klepotania kufrov o kovové schody vybieham do chaty. Výčapník na mňa od dverí kričí, či to bude malá kofola ako vždy, zatiaľ čo ja mierim rovno na toalety. K vychladenej kofole ponúkajú toasty, hranolky a smažáčik, alebo pirohy. Bufet je podobne pokrokový ako Včelín a okrem čapovaných potešení ponúka aj iontové a energy nápoje. Chata je rodinný podnik, pred pár rokmi prešla rekonštrukciou, ponúka dokonca ubytovanie. Býva otvorená aj cez týždeň, no skôr poobede, takže pondelok - piatok sa sem netreba ponáhľať, pokiaľ je to cieľ cesty.

Krížom cez asfaltovú cestu vstupujem na lesnícku cestu, vysypanú hrubým štrkom, kde prvé minúty nestíham ani bohovať a ani kristovať keďže mám čo robiť aby som sa nenašla čochvíľa na zemi. Nasleduje mierna rovina kde dobieham zameškané. Niektoré úseky cesty sú už utlačené a vcelku jazditeľné. Nasleduje prejazd sedlom Javorina, kde obchádzam Skalnatú, čo mi ušetrí kopec síl a nadávok. Hrubý štrk na ceste sa strieda s jemnejším až nakoniec vchádzam príjemnou lesnou cestou na Čermák. Toto miesto je magnet na hipisákov, detské tábory a nadšencov opekania. Dokonca aj v upršanom počasí sa tu vždy niekto nachádza. Zelenou značkou pokračujem chvíľu po lese dole kopcom a napojím sa na červenú značku, smerujúcu z výhľadne na Velkej Homoli.

3. Zochova Chata
Konečne prichádzam na parkovisko pred Zochovou chatou. Ten kto to pozná vie, že nejde o žiadnu chatu ale o 4 hviezdičkový hotel. Po 45km jazdy lesom mám už na sebe niekoľko vrstiev prachu, preto do hotela ani nevstupujem a mierim rovno do koliby na parkovisku. Objednávam čokoľvek fľaškové, keďže tu čapujú najväčší kofotinový odpad Jukolu. Moje prvé a aj posledné zbližovanie sa s týmto odpadom trvalo asi jeden dúšok, a ak by som si mala vybrať medzi pitím Jukoly a tromi pichnutiami (pre zvrhlíkov defektami) na jednom výjazde, vyberám radšej defekty.

4. Chata pod lesom
Oskar pripeká a tak sa rozhodnem vyskúšať chatu pod lesom, nachádzajúcu sa v chatovej oblasti. Už na prvý pohľad to nevyzerá na komerčnú záležitosť, ale skôr ako zašíváreň majiteľa na leto, možno celý rok. Bike opieram o stenu a sadám si na terase. Pri vedľajšom stole sedí ospalý sváčko nad novinami, na stoličke a na zemi spí svorka mačiek. Objednávam kofolu, a mám pocit že pánko po ňu zbehol do Pezinka a v pol ceste sa ešte vrátil po klub kartu do Tesca. Nakoniec, sa víťazoslávne objaví spoza korálkového závesu, spolu s rojom múch, s kofolou v ruke. Vypijem ju na tri dúšky, kvalita lepšia, prostredie o to čudnejšie. Nechcem vedieť čo robil vzadu tak dlho (očakávam búrlivú diskusiu).
Nasadám na bike a po žltej vyrážam na Čermák, kde zo studničky dopĺňam vodu do fľaše. Výšľap hore je náročný a zábavný zároveň, no o chvíľu som hore. Na Babu sa vraciam rovnako som išla na Zošku, na experimenty po poslednej chate už nemám náladu. Z Baby pokračujem zjazdom do Limbachu. Najprv lesná, zo začiatku jemne stúpajúca cesta, po krátkej chvíli začína klesať a pokračuje to tak až po príjazd na asfaltku a vjazd do dediny. Teplota je tu výrazne vyššia, jasné že idem do miestnej krčmy na čosi chladené.

5. Limbach
Krčma sa nachádza v strede dediny, v budove spojenej s poštou. Poobede je tu vždy mŕtvo a Holywoodski režiséri by nemali najmenší problém obsadiť čašníčku do filmu o znudených zombíkoch. Jej ochota je na tom podobne. Samozrejme je na mňa nasratá za vyrušenie od  648 dielu mexickej telenovely. Podáva mi chladenú vodu a horalku a grátis pribalí deprimovaný pohľad. Vonku sú našťastie lavičky, dokonca zopár v tieni. Za minútu som opäť v sedle a začínam pidlikať dlhý a ako ranný šušeň ťahavý asfalt na BK. Cestou premýšľam nad mojou úrovňou masochizmu a prečo sa radšej ako iné baby nevyvaľujem niekde pri vode ale drbem sa celý deň po krkahájoch na biku. Pomaly sa blížim k BK a k záveru že bikovanie ma asi ozaj baví. 

6. Včelín musí byť :)
Na lúke pred Včelínom vylihujú oneskorenci, ktorí vyrazili bikovať neskoro poobede, alebo podobne postihnutí celodenní makači vracajúci sa z výjazdu. Za posledné mince kupujem limonádu v plechovke a pagáč. Chvíľu ešte posedím, pokecám s inými bikermi kto kde bol. Pozerajúc na bike premýšľam či špina opadá sama alebo ma čaká aspoň ľahšia údržba. Pomaly vyrážam dole kopcom do Rače na Potočnú.

A záver ? Bol to sakra pekný deň, nech je takých viac :)