Disclaimer: V tomto článku boli použité slová, slovné spojenia, vety, súvetia, a občas aj odstavce. Predpokladaným výsledkom je súvislý text. Autor negarantuje pravdivosť opisu produktu.

Vedeli ste, že text, ktorý býva väčšinou pod nadpisom článku a tvári sa ako podnadpis, avšak je príliš dlhý na to, aby to bol podnadpis, sa nazýva perex? Že ste to vedeli? Tak možno nabudúce...

Už nás nenaťahuj, choď k veci.

Čas na historické okienko: Varenie ma akosi vždy lákalo, pravdepodobne preto, lebo som väčsinu času na chalupe trávil s maminou v kuchyni. Ak som nekosil záhradu alebo nenosil drevo na kúrenie, tak som pomáhal piecť koláč. Najradšej mám taký ten kakaový z kyslého mlieka, ktorý je ešte natretý lekvárom a poliaty čokoládou. Neostala ani kvapka polevy nazmar, o to som sa zaručil použitím čajovej lyžičky.

Zlatý si, takto pomáhať maminke. Pokračuj.

Bol som na víkend sám doma. Musel som sa učiť na maturity, a aby som sa udržal nažive, tak som sa rozhodol si niečo navariť. Plánoval som do toho zapojiť vtedy ešte priateľku, dnes už len občasnú spomienku, avšak nemala na mňa čas, lebo bola s rodinou v zahraničí. Nevadí, aspoň mi do toho nikto nekafral a ja som sa mohol plne venovať môjmu výtvoru.

Lasagne.

Peter. Lasagne. Prečo? Mohol si spraviť niečo úplne jednoduché, napríklad omeletu, alebo len nejaké kuracie mäso, ale ty si sa rovno pustil do niečoho takého?

Omeletu? Toto nie je brunch! Toto je chlapská vec, a ako správny chlap sa najprv ženiem do vecí hlavou vpred, plán vymyslím neskôr! Som chlap. Hnghhh. Bijem sa do pŕs teleskopickou tyčou!

Nechal som sa uniesť.

Mám škaredý zvyk si nabrať na seba priveľa vecí a potom ich nestíhať. Väčšinou sa to na mne podpíše tým, že som rozpačitý, mrzutý, a hlavne neviem ako komunikovať po ľudsky, takže zvyknem byť v pohode tak deň-dva, a potom dva mesiace sa so mnou ťahajú išjúsky. Ale konečne aspoň dokážem spať, a to sa oplatí.

Síce sa každé ráno zobudím vyčerpaný; týmto sa chcem poďakovať mojej paranoji a strachu z meškania – vďaka vám vždy vstanem aspoň polhodinku pred budíkom a preklínam všetky zvuky v okolí, ktoré ma nenechajú dospávať posledné momenty.

Nechceš sa vrátiť späť k veci?

Lasagne sú celkom jednoduchá vec v princípe, je to len vrstvený cestovinový koláč. Taliansky mille-feuilles, ale vrstiev je tam podstatne menej a celé je to také lenivé.

Luigi sa zobudil, pobozkal manželku, nakričal na bambini, nedal smerovku na kruhovom objazde a dorazil do práce pri Parme. Štikol si kartičku v továrni Barilla, zapol miešačku na cesto, a dal si obed. V ten deň bol obed naozaj výdatný, veď boli Luigiho obľúbené gnocchi s gorgonzolou, a Giovanni, údržbár, zabudol rezač-o-pasti nainštalovať do tvarovača a vyšli z neho veľké pláty, ktoré zoschli, lebo už o tretej boli všetci doma a užívali si čas s rodinou alebo čo. Mamma mia!

Luigi prišiel na druhý deň do práce, videl prevesené špagety s nevídanou šírkou, a keďže sa už blížil čas obeda, tak to len nabalil do krabíc a nazval „lasagne“. Šéf to videl, poškrabkal sa na brade, opýtal sa sám seba: „Čo by urobili v Lancii?“ a poslal to na trh. Len tak, tu vivi solo una volta.

Prečo to tak nazvali? Dajte mi vedieť v diskusii, lebo som si všetko vymyslel bez toho, aby som si naštudoval etymológiu slova.

Volám sa Alžbeta a nepáči sa mi, ako stále odbáčaš od témy...

... Máme tu ale veľa medzikrokov, s ktorými sa budeme musieť popasovať. Pekne jeden po druhom. Alebo aj druhý po prvom. Určite nie prvý po poslednom, to už by sme nedostali želaný výsledok.

Skočil som si do obchodu, kúpil potrebné veci, plus ešte veci na toasty, na ktoré som mal chuť. Šunka, dijonská horčica, hrušky, camembert. Celkom fajné, nebudeme si klamať.

Prišla sobota. Slnko svietilo, vtáčiky spievali, môj žalúdok spieval, môj Messenger spieval, čo zase kto chce? Jaj, to ona. Povinnosť volá, treba sa starať o vzťah.

Že vzťah... ak sa to dá tak nazvať.

Občas mi chýba. Potom si vybavím zlé spomienky a odíde to.

Už sú to hádam 4 roky, nechceš to konečne hodiť za hlavu? Nevráti sa. Neznáša ťa. Ten follow na Instagrame nič neznamená, chcela ti len ukázať, ako sa má dobre. Nedomýšľaj si blbiny lebo to eš-

Ako prvé si pripravíme mäso.

Vezmeme cibuľu a pokúsime sa ju nakrájať na kocky. Pre niekoho je to veľmi jednoduchá úloha, pre niekoho je to absolútna trivialita. Krájanie cibule mi trvá aspoň 10 minút – oči mi slzia ako kórejcovi na pohrebe jeho milovaného teamlídra, bohujem o dušu, a hnevám sa na tú bielo-zelenú guču, že nevie ostať pokope; nôž vie byť celkom dobrý sekáčik. Doska zažije thajskú masáž, z cibule miestami vytvoríme haché maché caché, a presunieme ju na panvicu s kvapkou oleja. Kvapkou. Kvapkou som povedal!

Bezpečnostná rada OSN bola informovaná o situácii a žiadna intervencia sa nekonala.

Chvíľu cibuľu fritujeme, neskôr ju opečieme do sklovita a pridáme mleté bravčové mäso. Odstránime spodný papier, ktorý nám do panvice neodkladne vletí a opekáme. Nezabudneme na vlašské orechy, soľ, a korenie.

Bešamel.

Jéj, toto bola tak krásna časť celého receptu. V podstate sa nič také zaujímavé nedialo, ale naučil som sa jednu vec – mliečne výrobky nikdy nevaríme na plný plyn. Nikdy. Ale dopne to mladíkovi, ktorý je variaci panic?

V recepte sa píše, že je potrebné nechať variť bešamel za stáleho miešania... easy. Ale akosi mi ide vareška po nestálom povrchu. Taký je poddajnejší, nevyhladený, hrbatý... asi sú to len reziduá z toho, ako mi základ trochu prihorel. Určite to nebude nič vážne...

Ale vážne to bolo, že áno? Nechceš predsa sklamať čitateľov, to by bolo nemiestne.

Lasagne sú v rúre. Áno, chýbajú tam paradajky, ale tak to vraj má byť, navyše som už raz jedol bielu variáciu tohto daru od bohov dobrého jedla – thx Chef Boyardee - a nevedel som si ju vynachváliť. Pravda, sprievodný program v La Boule Rouge v Bruseli už nebol podľa mojich predstáv, ale tú travesti show som prežil, aj to, ako sa po mne sápal chlap prezlečený za ženu, ktorý mal imitovať Cher. To fakt všetci drageri musia imitovať práve Cher? Prečo nie nejakú inú speváčku, ako napríklad Miley Cyrus? Alebo sa prezliecť za Zoey Deschannel? Rozhodne by mi neprekážala, tie hrubé okuliare...

Čo bolo s bešamelom?

Pripálil som ho. Nie veľmi, nie málo. Na spodku hrnca bola vrstva niečoho bieleho čohosi, čo nešlo dať dole ani horúcou vodou, ani čistidlom. Nedalo sa cez to ani poriadne prerezať, malo to hrúbku aspoň dva milimetre. Fungovala len hrubá sila a tlak horúcej vody, a týmto čistením som si krásne vyplnil čakanie na to, kým sa dopečie moje umelecké dielo. Môj prvý výrobok. Prvé ródeo.

Chutilo ti?

Nič moc, 3/10, treba soliť.