Posledných trtisícosemsto kôl, pomyslel si ako bežal po rovinke a Droplick Murphys dohrávali svoju Going out in style. Behať na ováli je najväčšia otrava ale aspoň naň vidno zo všetkých kancelárií, hádam niekoho aspoň naserie. Na cieľovej rovinke aj napriek tunelovému videniu a pachuti krvi v ústach zreteľne videl siluetu ženskej postavy v kancelárii s presklenou stenou na piatom poschodí. Pani právnice. Túžil po nej tri roky od momentu keď sa prvý raz stretli. Jej nedostupnosť to celé len umocňovala. Hodinky pod termotričkom začali vibrovať mimo medzičasu. “Čo zas dopiče, behám kurva”, pomyslel si. Ďalšie dve kolá, trocha predýchať, preliezť cez plot na parkovisko v rámci strečingu a pozrieť telefón kto zas čo dojebal.

-Ked dokoncis ten kolesavy beh, dojdi za mnou, treba doriesit tu zmluvu s Nemcami

“Rozkaz madam”, pomyslel si a zadíval sa na fotku v konverzácii spred dvoch týždňov, na ktorej boli nové lodičky. “Ech, jedničkáři Pepo!”

V šatni si odfotil stehno, jedinú časť ktorú bol ochotný prezentovať a dopísal

-Sprcha a idem hore

-OK, skocim na financne, pockaj pri kancelarii. “Čo si čakal, košík plný hríbov?” nakladal si v duchu za odignorovanú fotku.

Sedel hore na piatom na gauči pri recepcii a čakal, kým skončí na finančnom.

-“Matka Zem”, zamrmlal si keď ju videl kráčať po chodbe smerom k nemu v obtiahnutých sivých šatách a lodičkách z fotky. Tmavé vlasy stiahnuté do copu a okuliare. Homerova opička v hlave sa začínala rozmazávať, sytém spadol do ochranného režimu.

-“Poď” povedala keď otvorila dvere do kancelárie.

-“Keby si len vedela” pomyslel si. Vedela, viac či menej skryté náznaky jej nechával už dlho, no ostávali úplne bez odozvy.

Sadol si na stoličku pre návštevy a čakal. Hlboký nádcyh nosom, vo vzduchu bolo cítiť parfém krásnej ženy tesne po tridsiatke s postavou bohyne a jej nedávno zlomené srdce.

-“Zase si bol behať v pracovnej dobe, aby pani z HR mala čo robiť?”

-“Ako si vedela?”

-“Už by si fakt mohol dostať rozum a sustrédiť sa na robotu”, prešmykol sa na moment východniarsky prízvuk

-“Do piči nespiévaj” zavrčal s úsmevom, na čo len prevrátila oči a prešla tesne okolo neho ku skrinke so šanónmi za jeho chrbtom. Vôňa zosilnela a v odraze v okne videl že sa tesne za nim predklonila a hlavné slovo mal zadok. Neodolal a otočil sa. Obrátky opičky začínali atakovať druhú kozmickú rýchlosť.

-“Chovaj sa” povedala a bolo jasné že dobre vedela kam sa pozeral.

“Kokot, to sa mi muselo len zdať, to neni možné” hovoril si v duchu kým sa snažil odtrhnúť zrak od jej prekrížených nôh, keď si sadla za stôl ani nie meter od neho a otočila sa ku klávesnici. Nezdalo sa mu to, cez obtiahnuté šaty na stehne bolo jasne vidieť obrys patentu podväzkového pásu. Opička práve dala výpoveď a spolu s mozgom opustila miestnosť.

-“Môžeme ís na tú zmluvu?” spýtala sa

-“Ty ma chceš zabiť.” skonštatoval s pohľadom stále upretým na obrys. Začínal vidieť aj zvyšok, dokonca sa mu zdalo že je tam aj náznak čipky.

-“Je to len jedna zmluva a treba ju dokončiť” povedala akoby nič a zasunula sa na stoličke pod stôl, s nohou opretou o opätok a špičkou vo vzduchu. Spodný lem šiat sa tým posunul vyššie a odhalil zosilnený vrch pančuchy. Posledné zvyšky krvi z mozgu zahájili ústup a preskupenie v nižších partiách.

Silou vôle odtrhol zrak spod stola a pozrel sa jej do očí. Videl v nich že vie kam sa pozeral a že vie čo robí.

-“Mohol by si sa sústrediť? Potrebujem…”

-“…poriadne vyjebať” dokončil za ňu. Erekcia začínala fyzicky bolieť.

Zdvihol ju zo stoličky a posadil na stôl. V úplnom tichu sa jej zahryzol do krku. Tlmene vzdychla a zaryla mu nechty do chrbta. Za sadrokartónovou priečkou v kuchynke niekto pustil kávovar a nahlas sa zasmial. Po vnútornej strane stehna rukou hľadal čipku podväzkového pásu. Keď ju našiel, postavila sa a pritlačila ho k stene za stolom. Chytil ju za zadok a pritiahol si k sebe. Keď zacítila, kam sa mu naliala všetka krv, zavrnela a prisala sa mu na ústa. Vytiahol hore šaty a po zadku sledoval líniu nohavičiek až dole. Teplo, mokro a jej hlboký nádych. Tentokrát pritlačil on ju, čelom o presklenú stenu s výhľadom na ovál a ihrisko. Zo stola zobral nožnice a dvoma ťahmi vyriešil nohavičky. Podľa toho ako na moment stuhla asi neboli úplne lacné. Alebo sa jej nepáčil výhľad. Chcela protestovať, ale chytil ju za vlasy a ústa jej zapchal nohavičkami. Klišé, ale účinné. Vedľa cinkali šálky a šumela voda. Vyhrnul jej šaty a ešte raz prešiel rukou po zadku smerom dole. Nohy v lodičkách sa napli, línia opätku poračovala cez lýtko až hore k pančuchám, pásu a šatám skrčeným na chrbte nad zadkom. Pohľad pre bohov. Nebolo mu treba viac, vrazil ho tam držiac ju za vlasy a začal prirážať. Na výhľade, hlasoch a všetkom ostatnom okamžite prestalo záležať. Začala dýchať rychlejšie a cez nohavičky sa predral tlmený vzdych. Vo finále začala skôr a držalo ju to kým neskončil aj on. Až vtedy si uvedomil že ju stále drží za vlasy a za šaty. Prvý vedomý nádcyh, obaja sa uvoľnili z kŕča a po vnútornej strane stehna stiekol pramienok ktorý sa zastavil na leme pančúch.

 

Kamarát hovoril. Že sa mu snívalo.