V časoch keď bolo legálne brigádovať aj pod 18, som sa ja, 17 ročný nádejný mladík pokúšal nájsť si brigádu. V meste, kde je úplné hovno a nezamestnanosť v tom čase bola vyššia ako dnes, išlo o nadľudský výkon. Nakoniec sa otcovi nakoniec cez komplikovanú sieť známych - cez akú sa dnes odhaľujú sprisahania podvody v zdravotníctve podarilo vybaviť mi brigádu v priľahlej obci kúpeľného charakteru.

Nastúpiť som mal do nemenovaného spotrebného družstva, ktorého predajňa bola v letných mesiacoch kvôli náporu turistov extrémne vyťažená a tak potrebovali výpomoc. Je tu prvý deň a ja čakám čo bude náplňou mojej práce. Čakali ma dve kolegyne - brigádničky a oznámili, že ešte príde tretia. Dievčina neprichádzala a tak sme dostali rannú úlohu v podobe vyloženia pečiva. S jednou z kolegýň som sa mal následne vrátiť do skladu a čakať na brigádničku číslo 3.

Počas čakania som sa snažil prelomiť ľady otázkou, čo si teda plánuje kúpiť za peniaze z brigády. Na nevinnú otázku som dostal odpoveď, že mňa do toho absolútne nič nie je. Tak teda dúfam, že si za zarobené peniaze pozinkovala vagínu a neminula to na šminky. V tom však prišla tretia kolegyňa a predo mnou sa začal objavovať romantický film. Písal som s ňou totiž na pokeci (áno, v tom čase tu Facebook ešte nebol populárny a 99 % populácie Pokecu neboli naťahovači kyklopov), bol som do nej zaľúbený a dennodenne sme si písali - takže som bol zaseknutý v úplnom friendzone a ako bonus nikdy nevidela moju fotku. Pre potreby príbehu ju nazveme Ivana.

Od vedúcej predajne som sa dozvedel, že mojou úlohou bude dokladanie tovaru - okrem alkoholu - to mala na starosť pozinkovaná staršia kolegyňa. Zeleninu a ovocie mala naopak na starosť Ivana. Prvý deň je za nami. Na druhý deň ráno sa blížim k predajni a som tu len ja a Ivana. Ideálna príležitosť priznať sa ku svojmu menu na internetovej zoznamke. Jej reakciu si už nepamätám, čo si pamätám je ako ma poprosila aby som jej pomohol odniesť vrece so zemiakmi.

Chcem zapôsobiť, že to odnesiem aj sám, ona že chce aby bolo vidieť, že to dokladá ona. Ako sa trepeme s vrecom zo skladu narazí na svojho strýka, bratranca bohvie koho s jeho malým synom. Prikáže mi čakať na mieste a ju sledujem ako sa zabáva a hrá s tým malým deckom. V tej chvíli som však obarený, predstavujem si ju ako matku našich detí a ako sa rovnako hrá aj s našim synom. Z letargie ma vytrhol krik predavačky, že prečo stojím s tým vrecom ako ďalšie vrece zemiakov a mám ho priniesť. Ivana sa okamžite vyparila.

Je tu tretí deň a ja som dostal špeciálnu úlohu. Žiadna vratná fľaška nesmie prejsť. Turisti totiž nahlasovali vratné fľaše až pri pokladni, čo zdržovalo už beztak dlhé rady. Stojím pri vchode s perom a kopčekom papierikov, obkolesený prázdnymi prepravkami. Začína sa tradičný večerný nával do obchodu. Okrem zapisovania robím aj poradcu tovaru, najčastejšia otázka je po poľsky a týka sa kondómov.



Plán vedúcej ale nefunguje, kým počítam a zapisujem fľašky a dopĺňam ich do prepraviek, občas niekto prekĺzne, alebo ma má úplne v piči. Predavačka za pokladňou, približne pri treťom dobrákovi, na mňa kričí cez celú predajňu aký som slepý a neschopný a ak nezvládam túto prácu načo tu som. Čaká ma môj posledný deň.


Ráno začína ako vždy doložením pečiva a prichádza vedúca. Dáva mi za úlohu naložiť do košíka všetky čipsy zo skladu a doložiť ich do regálov. Dokladám čipsy a polovicu košíka vraciam do skladu. Vedúca mi hovorí, že ich tam musím doložiť všetky. Dokladám ich zľava, sprava, ukladám ich nahor, čipsy praskajú a padajú z regálu a mne aj tak ostáva 1/4 košíka. Vedúca prechádza okolo a hovorím, že zvyšné čipsy vrátim a doložím ich keď sa uvoľní miesto.

Ona mi oznamuje, že to musí ísť, a ja zúfalo pozerám na stenu čipsov, ktorá najbližšiemu zákazníkovi spadne na hlavu. Vedúca oznamuje, že ak to tam nedoložím, mám výpoveď. Pýtala sa na mňa aj dievčat a vraj som zbytočný. Ivana jej povedala, že som nevedel odniesť ani vrece zemiakov. Zrada od Ivany a pubertálna tvrdohlavosť sa pretaví do jediného slova: jebem. Vedúca sa zhrozene pýta, čo som povedal. Opakujem: jebem to tu. Kým v sklade čakám na výpoveď a peniaze, zjem z debničky polovicu hrozna.

Časť výplaty miniem na tričko Korn a zvyšok si odložím. Napriek tomu, že som dostal výpoveď, domov odchádzam šťastný. Moja matka to tak športovo neberie, vraj som ich strašne zahanbil a aj desať rokov potom mi pri nástupe do každej práce a brigády povie len sa nenechaj vyhodiť.

A čo moja láska z pokecu? Keď som jej napísal, len mi oznámila niečo v zmysle, že sa vedúcej nečuduje. Tak to skončilo. O približne 6 rokov som ju náhodou stretol vo vlaku s kamarátkou. Prisadli si ku mne do kupé a vyzeralo to, že ma nepozná. Buď moja brada skryla moju identitu, ale skôr verím tomu, že na mňa zabudla už po 5 dňoch. Každopádne prebrali všetky spôsoby ako fajčia marihuanu a prišlo mi, že sa predo mnou predvádzajú. A výpoveď som nakoniec dostal ešte jednu. Ale o tom nabudúce…