Prológ

Jeden kamarát mal staré auto, okrídlený šíp, Škoda Favorit, no a akosi ho prestalo baviť jazdiť bez klimatizácie, auto bolo rozhegané, hrdzavé, nepohodlné a celkovo sa blížil jeho koniec. Začal teda hľadať iného tátoša a kritériá mal jednoduché: benzín, klimatizácia, napríklad niečo ako Fabia. Našiel auto na niektorom spoľahlivom webe, dačo ako malojazdeneautapodochodcoch.sk a zavolal predávajúcemu. Dohodli sa a išli do Nitry, tam sa stretli a ďalej to išlo ako v zlom filme. Nákupca bol totiž dokonalý prototyp naivného neskúseného chuja, ako z atlasu polodementných slabomyseľných kupujúcich, ktorí si neopatrným prístupom doslova pýtajú, aby ich niekto škaredo ojebal.

Zápletka

Stretnutie sa uskutočnilo kdesi na parkovisku v okolí Nitry a prvé dojmy z auta (Fabia hatchback, 1.4 mpi, 55 kW, benzín, mit Klimaanlage) boli vcelku dobré, záujemca bol však doslova slepý a hluchý voči malým ale dôležitým detailom. Zase však, chápeme, že skok z Favorita k Fabii…. proste je tam istý kvalitatívny posun. Takže spolujazdcove dvere akosi nedoliehali, zatvoriť sa dali až keď s nimi silnejšie treskol, klimatizácia sa neskúšala (bol koniec februára), kľúčik bol len jeden, najazdené cca 20000 km. Predvádzač auta nebol predávajúci, ale len majiteľov kamarát z horného konca, strýkovho nevlastného koňa bratranec. Kupujúci o papieroch od auta vedel veľké hovno, malý a veľký techničák od predvádzaného auta nevidel. O administratívnych úkonoch pri predaji tiež nevedel skoro nič, proste číra katastrofa. Auto však išlo dobre, skúšobná jazda bola v poriadku, tak slepý záujemca povedal, dobre bratku, ideme nato, zaplatíme a auto berieme. Dôveru vzbudzujúci predvádzač zahlásil, výborne a teraz by sa hodila nejaká záloha, lebo už ste deväťdesiaty siedmy záujemca dnes, stačí prašivých 30000,- korún, čo poviete? Ale samozrejme! Záujemca vytasil natrieskanú peňaženku a odovzdal požadovaný obnos, výmenou za papierik s predvádzačovým podpisom (Ja čestný predávajúci, prevzal som zálohu na kúpu… suma, meno, podpis). Bystrý čitateľ pochopil, že kupujúci nebol syn uhlobarona, ani Elonov Muskov blízky príbuzný (veď len totálna socka by kupovala jazdenú Fabiu). Osobitné čaro teda tomuto nákupu dodal aj fakt, že budúci majiteľ Fóbie si na kúpu vzal bohapustý spotrebný úver z banky, toho času 200k slovenských dukátov. Za príjemných 12% p.a. O pár dní sa v istom nemenovanom nákupnom centre Centro v Nitre mala uskutočniť platba. Naivný kupujúci však predsa, konečne, zapol modzog lebo si uvedomil, že doterajšia bilancia je mínus 30000,- a auto je kdesi v riti Nitre, papierik s podpisom má cenu asi, hmmm, asi ako papierik s podpisom. Začal loviť v pamäti a cez komplikovanú reťaz niekoľkých známych ľudí sa dostal až k policajtovi, ktorý zistil, že auto s daným VIN malo poistnú udalosť. Totálna škoda. Náhle pojal jakési podezření. Tak teda to už bolo dosť aj pre idiota a chcel vycúvať z tohto, zrazu nie až tak výhodného obchodu. Telefonoval predávajúcemu, ale keďže už investoval 30k, jeho vyjednávacia pozícia bola, ehm, nie celkom ideálna. V snahe zachrániť ešte aspoň čo sa dá navrhol, že auto preverí firma, ktorá kontroluje autá, firma, ktorej náplňou a zmyslom existencie je pomáhať idiotom a vydať tzv. certifikát, že auto je v poriadku. Machri vo firme povedia: idiot, môžeš ho kúpiť, auto je v poriadku, alebo, nie, auto bolo rozbité na sračky, idiot, nekupuj ho (autor pozdravuje pánov z trojpísmenkovej overovacej firmy pri Nitre). Predávajúci hral zľahka urazeného a firma vydala osvedčenie, že auto je v poriadku. Síce boli niektoré, nepodstatné diely vymenené (napríklad všetky dvere a strecha), ale certifikát je certifikát a auto je teda dobré, smelo do toho, kupuj to! Kupujúceho dôvera už bola nahlodaná, ale tak zvážil možnosti a na ďalší deň auto vyplatil. Keď púšťal z rúk 200000,- korún, mal celkom na chuja zmiešané pocity. Partia okolo predávajúceho povedala, že papiere od auta a druhý kľúč dodá čoskoro, že prepis treba vybaviť na DI v okresnom meste medzi BA a TT, začínajúcom na S a končiacim na c.

Intermezzo

Náš tragéd - majiteľ staronového auta, sa viezol domov v parádnej Fabii, auto išlo oproti Favoritu pekne a ticho, dokonca sa zrazu na diaľnici aj dali predbiehať iné autá (toto na Favorite veľmi vôbec nešlo). O pár dní, bez techničákov išiel na spomínaný DI a čakal, podľa autíčkárových inštrukcií. A čakal, čakal, čakal… A ešte čakal. Bilancia bola žalostná: auto s pochybným pôvodom a stavom, mínus 200000,- v peňaženke, kúpno-predajná zmluva vo vrecku, doklady od auta na neznámom mieste. Celé zle. Po chodbách DI kmitali zelení fešáci a pár minút pred koncom úradných hodín si tragéda zavolal jeden opicajt tam kdesi von, k bráne kde parkovali autá na prepis. Podal mu tak akosi opatrne doklady od auta. Technické preukazy, malý a veľký. Hotovo.

Nasledovalo prihlásenie auta v mieste tragédovho trvalého bydliska. Šlo to ako po masle. Kolky, nové značky. V lete keď prvý raz zapol klimatizáciu, zistil že nefunguje. V Škodovke vypočítali cenu opravy na nepatrných 35000,- Sk. Áno. Vzal auto teda ku Gejzovi z Hornej Úvrate a ten tú klímu opravil za 2500,- Sk. Medzi rečou keď Gejza kukol pod auto povedal, že to auto je tak strašne dojebané, že už nikdy nemalo jazdiť a byť znova prihlásené do premávky. Napriek tomu že oprava bola spravená v rámci možností a že sa na tom dá jazdiť (Gejza je starší pánko a naozaj dobrý automechanik). Opravil aj nedoliehajúce dvere na strane spolujazdca.

Epilóg

Auto nakoniec poslúžilo dobre. Druhý kľúč nikdy nevidel. Najazdilo nejakých 100000 km, raz bolo aj v Chorvátsku. Nekazilo sa. Úver sa podarilo vyplatiť skôr. Keď sa naskytla prvá šanca zbaviť sa tejto zakliatej Fabie, kamarát neváhal ani sekundu. Kúpil nové auto, síce tiež na úver, ale oplatilo sa.

Ponaučenie

Nikdy, nikdy, nikdy viac. NIKDY nekupovať ojazdené auto. Jedine (možno), ak ste profesionál automechanik. V tomto príbehu, hlúpeho kupujúceho ojebal každý jeden zúčastnený, od predávajúceho, cez matriku v Šedivom Paznechte (kde sa overovalo splnomocnenie na prepis), cez overovaciu firmu neďaleko Nitry, po príslušníkov PZ na DI v nemenovanom meste. Pravda je, že svojím diletantským postupom si za problémy z veľkej časti môže sám, pretože sa správal ako nesvojprávny debil. Otras Mozgu neodporúča kupovať dopravný prostriedok takýmto spôsobom.