Keď sa začneme baviť o záhadných zmiznutiach na oceánoch, asi málokomu nepríde na um oblasť Bermudského trojuholníka – územie vytýčené floridským Miami, Bermudami a hlavným mestom Portorika, San Juan. Táto oblasť je neslávne známa početnými zmiznutiami nielen lodí, ale z mladších čias aj lietadiel. Zanietení fanúšikovia Bermudského trojuholníka tvrdia, že toto miesto prekvitá paranormálnou, či dokonca mimozemskou aktivitou.

 

Bermudský trojuholník bol rôznymi bádateľmi a vedcami nespočetne veľakrát dôkladne preskúmaný a žiadne dôkazy o nadprirodzených úkazoch či mimozemských aktivitách sa nenašli. Naopak, pre početné nešťastia v tejto oblasti existujú omnoho prirodzenejšie vysvetlenia. Jedným z nich je fakt, že táto oblasť bohatá na ostrovy a ostrovčeky je mimoriadne príťažlivá nielen pre turistov, ktorých sem láka jemný biely piesok a tyrkysové more, ale aj pre hurikány. Prvou oficiálne zaznamenanou katastrofou v tejto oblasti, pripísanou na vrub hurikánu, bolo potopenie celej španielskej flotily už v roku 1502. Druhý prírodný úkaz, s ktorým treba v tejto oblasti rátať, je silný Golfský prúd, a ten má na svedomí ďalšie „zmiznutia“ – menšie lode zachytené prúdom sa môžu ľahko odchýliť veľmi ďaleko od vytýčeného kurzu. Spomenúť treba aj „anomálie“ pri navigácii magnetickým kompasom, ktoré sú ale námorníkom známe už po stáročia. V Bermudskom trojuholníku sa totiž nachádza jedna z mála oblastí, kde kompas ukazuje presne na geografický pól zeme napriek tomu, že magnetický a geografický pól neležia na tom istom mieste. Samozrejme v Bermudskom trojuholníku nejde o žiadnu anomáliu, ale skrátka len o fakt, že pri pohľade z tejto oblasti ležia oba póly „na jednej priamke“. Vedcom sa žiadne skutočné magnetické výchylky od normálu odhaliť nepodarilo . No a na záver by som pridala aj početné metánové ložiská v tejto oblasti, ktoré podľa vzdelaných hláv môžu spôsobovať metánové erupcie pod hladinou mora. Tie teoreticky dokážu krátkodobo výrazne znížiť hustotu vody, kvôli čomu sa nešťastné plavidlo prudko a bez varovania prepadne do hlbín oceánu. Teoreticky. Takéto niečo sa zatiaľ podarilo dokázať len v laboratórnych podmienkach, v reáli ide o špekuláciu.

Priaznivci nie veľmi prirodzených vysvetlení javov v Bermudskom trojuholníku častokrát zmieňujú aj úkaz „záhadných“ svetiel, ktoré boli pozorované na oceáne stovky kilometrov od pobrežia, a to kúsok pod vodnou hladinou či na priamo na hladine. Dokonca už v roku 1492 sa o nich zmienili námorníci na Santa Marii, jednej z lodí Krištofa Kolumba. Popísali ich ako ohnivé plamene, ktoré sa ponorili do oceánu. Mne osobne by sa aj páčila myšlienka, že tieto svetlá nejakým spôsobom a z mne neznámych príčin zapaľujú mimozemšťania, ale vysvetlenie priniesla v roku 2012 NASA. Tá tieto svetlá zachytila na satelitoch a podrobnejšie skúmanie ukázalo priam až stupídnu príčinu tohto „záhadného“ javu. Šlo o rybárov, ktorí pod rúškom noci ďaleko na otvorenom mori zapaľujú silné svetlá (v minulosti ohne), aby k hladine prilákali planktón. Ten zase priláka kalamáre a práve tie sem už po stáročia lákajú rybárov stvárať fígle so svetlami, pretože vraj sú veľkou pochúťkou. Nuž proti gustu...

Napriek tomu, že vedci dokázali vysvetliť „záhadné“ javy, vyskytujúce sa v Bermudskom trojuholníku a v dnešnej dobe sa touto oblasťou ročne plavia stovky lodí vrátane obrovských výletných kolosov (áno, aj ja som na jednom z nich pred pár rokmi dovolenkovala v Bermudskom trojuholníku a pokiaľ mi je známe, žiadni mimozemšťania sa na mňa neulakomili a nerobili na mne pokusy), nedá mi nespomenúť dve dodnes neobjasnené záhady, ktoré sa v tejto oblasti skutočne stali.

USS Cyclops (AC-4) bola mohutná nákladná loď, ktorú si americké námorníctvo objednalo pár rokov pred vypuknutím prvej svetovej vojny do série s ďalšími troma obdobnými loďami. Počas prvej svetovej vojny ju využívalo na transport rudy z Brazílie do Spojených štátov. Tak tomu bolo aj počas jej poslednej plavby. Loď opustila Rio de Janeiro 16. februára 1918, ale 20. februára zakotvila v Salvadore. Tam dôstojník lode hlásil poruchu motora na pravoboku, avšak po prehliadke lode bola táto uznaná schopnou plavby. O dva dni preto vyplávala. Neočakávanú zastávku si spravila aj na Barbadose, pretože vodná hladina vraj počas plavby presiahla čiaru ponoru a indikovala preťaženie lode. Vyšetrovatelia v Rio de Janeiru ale preukázali, že loď bola naložená správne a rozhodne nemohla byť preťažená. Dňa 4. marca 1918 preto Cyclop s viac ako tristo námorníkmi učinil tretí pokus, ktorého cieľom bol prístav v Baltimore. Jediná správa odoslaná z Cyclopa v deň vyplávania hovorila, že loď opustila prístav bez problémov a za dobrého počasia a nenaznačovala žiadne potenciálne problémy. Skrátka, vyzeralo to na nudnú plavbu, teda až na to, že od odoslania spomenutej správy sa po Cyclopovi zľahla zem. Teda oceán.

Teórií okolo jeho zmiznutia bolo niekoľko. Tou na prvý pohľad najpravdepodobnejšou bola silná búrka, ktorá sa 10. apríla vyskytovala presne v oblasti, kadiaľ sa Cyclop mal plaviť. Trošku mätúce ale bolo, že v tom čase loď už niekoľko dní nekomunikovala, takže je vysoko pravdepodobné, že nešťastie, nech už bolo akékoľvek, sa prihodilo skôr. Keďže k zmiznutiu Cyclopa došlo počas vojny, Američania samozrejme podozrievali Nemcov, že loď potopili námornými mínami, pretože bola vrchovato naložená rudou používanou na výrobu munície. Nemci ale potopenie Cyclopa nikdy nepriznali. Špekulovalo sa aj o tom, že k strate lode prispela súhra niekoľkých okolností, a to zlého počasia, poruchy motora a konštrukcie lode, ktorá nezvládla prepravu tak ťažkého nákladu v kritickom počasí a jej trup sa jednoducho rozpadol. Konštrukčnej príčine katastrofy by nahrávalo aj zmiznutie ďalších dvoch sesterských lodí Cyclopa, a to Proteusa a Nereusa, ktoré sa stratili rovnako počas prvej svetovej vojny a za obdobných podmienok, za akých sa plavil Cyclop, totiž všetky boli naložené rudou. A áno, všetky tri zmizni práve v oblasti Bermudského trojuholníka. Zvláštne, nie? Tak či onak, napriek rozsiahlemu pátraniu sa vrak Cyclopa dodnes nájsť nepodarilo a americké námorníctvo ho eviduje ako loď stratenú z neznámych príčin, pretože žiadne vysvetlenie nepovažovalo za dostačujúce na to, aby si trúflo osud lode určiť presnejšie. Ide o najväčšiu katastrofu amerického námorníctva (s výnimkou lodí priamo nasadených do boja, samozrejme) za celú jeho históriu.

Výpočet strát, ktoré americké námorníctvo utrpelo v súvislosti s Bermudským trojuholníkom, rozhodne nekončí stratou troch sesterských nákladných lodí počas prvej svetovej vojny. Tých strát bolo omnoho viac, ale jednou z nich, nad ktorou si námorníci škrabkajú hlavy už od roku 1945, bola strata celej letky bombardérov, konkrétne piatich lietadiel. Tie sa dňa 5. decembra vybrali o druhej popoludní na cvičný let, ktorého účelom bolo zlepšiť navigačné a bojové schopnosti letky. Spočiatku všetko vyzeralo ideálne, lietadlá leteli tam, kam mali a dokonca sa im podarilo zhodiť nálož na vytýčený cieľ. Problémy nastali až nad územím Bermudského trojuholníka. Základňa začala od jednotlivých lietadiel prijímať trochu desivé správy, ktoré sa zhodovali v jednej veci: kompasy prestali fungovať, respektíve fungovali akosi divne. Mohli sa kompasy v Bermudskom trojuholníku zblázniť? No podľa pilotov letky očividne áno. Poletovali si s bombardérmi hore – dole ponad Bermudský trojuholník bez toho, aby tušili, kde sa vlastne nachádzajú a snažili sa nájsť nejaké známe oporné body a zároveň sa nestratiť navzájom z dohľadu. K tomu sa pridalo zhoršujúce sa počasie, takže komunikácia so základňou začala mať čoraz väčšie trhliny. Letke sa však nejakým zázrakom podarilo zostať pokope až do západu slnka, kedy im začalo dochádzať palivo. Posledná správa z letky hovorila o tom, že lietadlá sa pokúsia pristáť na vode a budú sa snažiť zostať pokope. Či sa im na vode pristáť podarilo sa však už asi nikdy nedozvieme. Od tejto poslednej správy už o nich nikto viac nepočul a žiadne z piatich lietadiel sa dodnes nenašlo. A ako bonus, námorníctvo po strate kontaktu s letkou vyslalo na prieskum dve ďalšie lietadlá, ktoré mali zistiť, čo sa vlastne v tom prekliatom Bermudskom trojuholníku stalo. Jedno z nich sa však taktiež bez stopy stratilo – kde inde než v Bermudskom trojuholníku.

Spomínam si na jednu poviedku, ktorú som čítala ešte niekedy na vysokej škole. Matne si vybavujem, že hlavnou postavou bol chlapík, ktorému záhada Bermudského trojuholníka nedala spávať a vybral sa teda loďou osobne zistiť, či v tej oblasti natrafí na nejakú záhadu. Čeliť musel niekoľkým zvláštnym úkazom, ale najviac vo mne rezonuje moment, keď sa mu nielen voda, ale aj obloha začala zdať nejaká divná. Vzal preto pušku a vystrelil do neba. Guľka sa od oblohy odrazila a čľupla do mora. Prečo to sem píšem? No preto, že si nepamätám názov poviedky a ani jej autora. Ak to niekomu z vás niečo hovorí, napíšte mi to do diskusie, budem veľmi vďačná. Rada by som si tú poviedku ešte raz prečítala.