Výletná loď. Pre niekoho je predstava, že by na nej mal tráviť dovolenku synonymom Danteho pekla. Pre iných je to naopak ideálny spôsob, ako relaxovať a míňať zarobené peniaze. No a pre niektorých ľudí je to miesto, kde bola posledný raz zaznamenaná ich existencia.

Pri písaní tohto článku som venovala veľa času zisťovaniu, koľko ľudí každoročne nevysvetliteľne zmizne z paluby výletnej lode, ale ako sa ukázalo, rôzne zdroje uvádzajú veľmi odlišné údaje. Nakoniec som sa uspokojila s tým, že v priemere dvadsať ľudí každý rok zavŕši svoj osud, teda aspoň tú jeho známu časť, na palube výletnej lode. Niektoré zdroje uvádzajú až päťdesiat obetí ročne, do tejto štatistiky však zahŕňajú všetkých ľudí, ktorých pozostatky sa nenašli, hoci je známe, ako a prečo sa títo nešťastníci dostali cez palubu. Mňa však skôr zaujímajú tí ľudia, ktorí sa jednoducho stratili a nikto nedokázal uspokojivo vysvetliť kde, akým spôsobom či prečo k tomu došlo.

Pasažieri výletných lodí samozrejme končia v oceáne z rôznych dôvodov. Časť z nich si skok cez zábradlie zvolí ako spôsob, akým svoj život ukončiť dobrovoľne. Iní sa chcú zbaviť svojho už nie pohodlného životného partnera a vsádzajú na to, že ak sa im to podarí urobiť dostatočne nenápadne, tmavomodrá hlbina telo nebožtíka pohltí bez stopy. Pre niektorých ľudí môže „záhadné zmiznutie“ z výletnej lode byť šanca svoj starý život hodiť za hlavu a začať niekde inde úplne odznova. Nemalú úlohu v pádoch cez palubu pochopiteľne zohráva aj alkohol či obyčajná ľudská hlúposť. No a nakoniec tu máme ľudí, ktorí z výletnej lode jednoducho zmiznú. Bez stopy a bez dôvodu, prípadne aj bez toho, aby sa to vôbec zdalo byť možné.

John Halford sa v roku 2011 ocitol v nezávideniahodnej životnej situácii. Vzťah s manželkou, s ktorou boli zosobášení dvadsaťpäť rokov a vychovali spolu tri deti, sa ocitol v kríze. Aby toho nebolo málo, Halfordov zamestnávateľ Johnovi výrazne oklieštil pracovný úväzok, čím sa rodinné financie scvrkli. A v tejto situácii sa John rozhodol urobiť niečo, čo nikto z jeho rodiny celkom nechápal – za šesťtisíc libier si kúpil týždennú plavbu na luxusnej výletnej lodi. Nie pre celú rodinu, túto sumičku zaplatil len za výlet pre seba a dňa 31. marca 2011 nastúpil na loď Thomson Spirit s cieľom užiť si plavbu pozdĺž Egypta. O takomto zážitku vraj sníval celý život, ale výlet pre päťčlennú rodinu im jednoducho ich finančná situácia nikdy neumožnila.

V posledný deň plavby Halford napísal svojej manželke správu, aby ho nezabudla na druhý deň vyzdvihnúť na letisku. Večer pred vystúpením z lode sa John pobalil a batožinu nechal pred dverami kajuty, čo je bežný postup v súlade s vyloďovacími procedúrami. Halford následne zamieril do baru, kde si objednal dva koktaily. Potom sa vrátil do svojej kajuty a zmizol.

Halfordovu manželku na druhý deň kontaktovalo egyptské letisko s tým, že John nenastúpil do lietadla. Ako potom veľmi rýchlo zistila, lodná spoločnosť neevidovala to, že by sa Halford vylodil v Sharm-el-Sheikhu, v prístave, kde sa plavba končila. Vystúpiť z lode na pevninu bez povšimnutia je však prakticky nemožné, takže keď dotyčného nenašli ani na lodi, začali ho evidovať ako osobu, ktorá počas poslednej noci plavby nejakým spôsobom skončila v mori. Lodná spoločnosť aj miestna polícia samozrejme podnikli rozsiahle pátranie, avšak po zmiznutom pasažierovi nenašli žiadnu stopu.

Prvým a vlastne jediným predpokladom vyšetrovateľov bolo to, že Halford si luxusnú plavbu kúpil ako príjemnú rozlúčku so životom. Odporuje tomu ale viac vecí, a to v prvom rade správa, ktorú krátko pred zmiznutím napísal svojej manželke. Neskôr sa zistilo, že John mal v kufri, pripravenom na vylodenie, zabalené značné množstvo suvenírov pre svoju rodinu. Minimálne do posledného večera svojej cesty teda mal v pláne vrátiť sa domov a dovolenku zjavne nekupoval s cieľom spáchať samovraždu. Pasažieri lode aj členovia lodného personálu, ktorí s ním počas plavby prišli do styku potvrdili, že Halford nikdy nebol opitý a počas celej plavby bol dobre naladený a bez známok depresie. Samozrejme, pod tlakom životnej situácie u neho mohlo prísť k nejakému mentálnemu skratu, čomu by zodpovedal aj fakt, že si dal v tú osudnú noc v bare dva koktaily, pričom ako jeho rodina, tak aj lodné záznamy potvrdili, že niečo také u neho bolo naozaj nezvyčajné – ak John vôbec niečo pil, bol to nanajvýš pohár piva. Avšak nijako sa tým nevysvetľuje, ako by sa John mohol dostať cez palubu. Podľa obsluhy baru totiž po spomenutých dvoch kokteiloch odišiel v podstate triezvy a lodné záznamy potvrdzujú, že sa vrátil do svojej kajuty. Táto kajuta ale nemala balkón a okno na nej sa nedalo otvoriť. Halford ju teda musel opäť opustiť, pričom v nej zanechal všetku príručnú batožinu a mobilný telefón. Čo sa s ním však následne udialo sa dodnes nezistilo. Halforda nezachytila žiadna bezpečnostná kamera a nespomína si na neho nikto z pasažierov ani z posádky lode. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Za mŕtveho bol v súlade s platnou legislatívou vyhlásený po siedmich rokoch.

Asi najznámejšou osobou zmiznutou z výletnej lode je Amy Lynn Bradleyová, ktorá sa ráno dňa 25. marca 1998 stratila z paluby Rhapsody of the Seas spoločnosti Royal Carribean, v tom čase na ceste z Aruby na Curaçao. Dôvodom, pre ktorý je jej prípad tak známy je skutočnosť, že hoci sa to nikdy nepodarilo dokázať, množstvo stôp naznačuje, že Amy Lynn sa prihodilo niečo naozaj veľmi škaredé. V čase zmiznutia mala 23 rokov a na plavbu sa vybrala spolu s rodičmi a bratom. V tú osudnú noc sa do skorých ranných hodín bavila v bare a do spoločnej rodinnej izby, kde spali jej rodičia, sa vrátila krátko pred štvrtou, len niekoľko minút po tom, ako tam dorazil jej brat. Uložila sa na ležadlo na balkóne izby, kde ju spiacu o pol šiestej ráno videl jej práve sa zobudivší otec. Keď ale druhý raz vyšiel na balkón o pol hodinu neskôr, Amy bola preč. Zostali po nej len topánky. Jej doklady a osobné veci sa našli v izbe. Z balkóna okrem Amy zmizli už len jej cigarety a zapaľovač, čo sa jej pravdepodobne stalo osudným. Otec síce okamžite zalarmoval posádku lode a žiadal ich, aby loď nezakotvila v prístave a pasažierom nebolo umožnené vystúpiť na pevninu, kým sa Amy nenájde, avšak jej brat sa zmienil o svojom predpoklade, že si sestra len odskočila kúpiť cigarety. To bol dôvod, prečo sa posádka k celej veci postavila veľmi laxne, loď nechala v prístave zakotviť a pasažierom umožnila vylodiť sa bez toho, aby niekto overil, či a kde na palube sa Bradleyová nachádza. Amy sa však už neobjavila. Samovraždu vyšetrovatelia vylúčili a žiadne dôkazy o tom, že by mohla spadnúť či skočiť cez palubu sa taktiež nenašli.

V priebehu nasledujúcich rokov Bradleyovej rodičia vytrvalo pátrali po svojej stratenej dcére. Ich nádej neustále priživoval fakt, že po spustení rozsiahleho pátrania viacerí ľudia ohlásili, že ju videli. Ako prvý sa už deň po jej zmiznutí ozval taxikár z Curaçao, že žena zodpovedajúca popisu hľadanej sa ho v prístave zúfalo pýtala, kde nájde najbližší telefón, potom však ušla. V tom istom roku nezávisle od seba dvaja kanadskí turisti a Američan David Carmichael ohlásili, že Amy videli na jednej z pláží ostrova, pričom Carmichael veľmi presne popísal tetovania, ktoré zodpovedali tým, čo mala na tele Amy. Podľa jeho výpovede ju na pláži sprevádzali dvaja mohutní muži, čo vyvolalo špekulácie, že Amy bola z lode unesená a následne zneužívaná ako sexuálna otrokyňa. Toto potvrdil aj americký námorník, ktorý o rok neskôr v miestnom nevestinci natrafil na ženu zodpovedajúcu Bradleyovej popisu tvrdiacu, že je Amy Lynn, ktorá ho zúfalo prosila, aby jej pomohol. Dotyčný bol ale zbabelec, ktorý jej nielen že nepomohol, ale celú vec ani neohlásil, pretože sa bál dôsledkov svojej návštevy nevestinca. Až o niekoľko rokov, po svojom odchode do dôchodku, kontaktoval jej rodinu, ale predmetný nevestinec medzitým vyhorel do tla. V roku 2005 rodine niekto poslal anonymný email s fotografiami ženy v sporých šatách, ktorá vyzerala ako Amy a v tom istom roku istá žena ohlásila, že ju videla na verejných toaletách na ostrove Barbados. Vypátrať svoju stratenú dcéru sa Bradleyovcom ale nikdy nepodarilo.

Predpoklad, že sa Amy Lynn stala obeťou obchodu s „bielym mäsom“ sa nikdy oficiálne nepotvrdil, avšak všetky indície naznačujú, že presne toto sa jej stalo. Najväčšou záhadou ale zostáva, akým spôsobom mohli únoscovia dostať Amy z lode, navyše z balkóna kajuty, v ktorej sa v tom čase nachádzali ďalší traja členovia jej rodiny. Amy Lynn Bradleyová bola za mŕtvu vyhlásená v roku 2010. Jej rodina to však dodnes nevzdala a za akúkoľvek stopu, ktorá by viedla k nájdeniu Amy, je vypísaná odmena vo výške 250 tisíc dolárov.