Keď som bol malý, moja prvá originálka bol Ronnie James Dio – Holy Diver. Nemám poňatia, ako sa ku mne dostala a aj keď pri prehrávaní vo fotrovom aute strašne vŕzgala, bol som na ňu nesmierne pyšný.
Keďže v tej dobe ešte neboli double-deck kazeťáky a nahrávky sme si medzi sebou šírili tak, že sme z jedného kazeťáku nahrávali na druhý a boli 45 minút ticho, stávalo sa, že napríklad uprostred skladby Metal Invaders od Helloweenu ste počuli, ako do izby práve vošla kamošova mamka a spýtala sa, či nie sme hladní.
Moja prvá originálka, bola teda vďaka svojmu piskotu nekopírovateľná. No a keďže som nemal kazeťák, pretočil som kazetu versatilkou na začiatok a s trasúcou sa rukou som so skrutkovačom (šrobovák) rozobral ten technický zázrak. Osky malých kotúčikov slúžiace na napnutie pásky som namazal olejom na pečenie a piskot bol na istú dobu minulosťou.
Čo sa rozoberania kaziet týka, časom som sa vypracoval na naozaj zručného odborníka (že aký rým?). Problém mi nerobilo ani vyrovnávanie pokrčených pások a ak ju kazeťák zožral do tej miery, že sa nedala vyrovnať, riešenie bolo jednoduché. Poškodená časť sa jednoducho odstrihla a zvyšné konce som zlepil pomocou laku na nechty. Síce to pri Ace of Spades od Motörheadu asi v strede skladby spravilo žbdlbd, ale inak tej skladbe nič nechýbalo. Aj dnes, keď niekde počujem túto vecičku, čakám, kedy v nej zaznie táto moja obľúbená časť.
No a prečo to vlastne všetko spomínam? Na Flickri sa totiž vlani objavila séria Ghost in the Machine, kde máte možnosť si pozrieť, čo všetko sa dá z takýchto pásiek vyrobiť. Asi si skočím po nejaké moje do pivnice.
