Predošlé časti:
VIII.
Nežiadaj, aby sa veci diali tak, ako si praješ ty, ale želaj si, aby sa diali tak, ako sa dejú — a bude sa ti dariť.
IX.
Choroba je prekážkou pre telo, ale nie pre tvoju vôľu — pokiaľ si to tak sám nezvolíš. Chromosť je prekážkou pre nohu, ale nie pre tvoju vôľu. Hovor si toto pri všetkom, čo sa stane, a potom budeš vidieť prekážky ako zábrany pre niečo iné, nie pre seba.
X.
Pri každej nepríjemnosti sa spýtaj sám seba, akú schopnosť máš na to, aby si ju správne využil. Ak uvidíš príťažlivú osobu, zistíš, že proti túžbe máš schopnosť sebaovládania. Ak trpíš bolesťou, nájdeš v sebe statočnosť. Ak počuješ nepríjemné slová, nájdeš trpezlivosť. A keď si na to zvykneš, zdanlivý výzor vecí ťa už nebude strhávať so sebou.
XI.
Nikdy nehovor o ničom: „Prišiel som o som to,“ ale: „Vrátil som to.“ Zomrelo ti dieťa? Bolo vrátené. Zomrela ti žena? Bola vrátená. Zobrali ti majetok? Nuž, aj ten bol vrátený. „Ale ten, kto mi ho vzal, je zlý človek.“ Aký je v tom rozdiel pre teba, komu darca prikázal, aby si to vzal späť? Kým ti to dáva na užívanie, staraj sa o to; ale nepovažuj to za svoje — tak, ako cestovateľ nepovažuje hostinec za svoj domov.
XII.
Ak sa chceš zlepšiť, odmietni takéto úvahy: „Ak zanedbám svoje záležitosti, nebudem mať príjem; ak nenapravím svojho otroka, bude zlý.“ Lebo je lepšie zomrieť od hladu bez žiaľu a strachu, než žiť v hojnosti s nepokojom; a je lepšie, aby bol tvoj otrok zlý, než aby si bol ty nešťastný. Začni teda od malých vecí. Vylial sa trochu olej? Ukradli trochu vína? Povedz si: „Toto je cena za pokoj mysle, za vyrovnanosť — a nič nie je zadarmo.“ Keď zavoláš svojho otroka, môže sa stať, že nepríde; alebo, ak príde, neurobí to, čo chceš. Ale nie je natoľko dôležitý, aby mal moc ťa tým vyviesť z miery.
XIII.
Ak sa chceš zlepšiť, buď spokojný s tým, že ťa budú považovať za hlúpeho a nechápavého v záležitostiach vonkajšieho sveta. Neži si, aby si pôsobil ako niekto, kto niečo vie; a aj keď sa iným budeš javiť ako dôležitý, nedôveruj si. Je totiž ťažké udržať svoju myseľ v súlade s prírodou a zároveň získavať vonkajšie veci. Keď sa sústredíš na jedno, nevyhnutne musíš zanedbať to druhé.
XIV.
Ak si želáš, aby tvoje deti, tvoja žena a tvoji priatelia žili večne, si hlúpy; pretože si želáš mať kontrolu nad vecami, ktoré nemôžeš ovládať, želáš si, aby veci, ktoré patria iným, boli tvoje. Podobne, ak si želáš, aby tvoj otrok bol bezchybný, si blázon; pretože si želáš, aby neresť nebola neresťou, ale niečím iným. Ak si však želáš, aby sa tvoje túžby nesklamali, toto je vo tvojej vlastnej moci. Využívaj teda to, čo je vo tvojej moci. Pánom každej inej osoby je ten, kto je schopný udeliť alebo odobrať čokoľvek, čo si táto osoba želá mať alebo sa čomu vyhnúť. Ktokoľvek teda chce byť slobodný, nech si nič neželá, nech nič neodmieta, pretože to závisí od iných, inak musí byť nevyhnutne otrokom.
XV.
Pamätaj, že sa v živote musíš správať ako na hostine. Priniesli ti niečo? Natiahni ruku a naber si s mierou. Obchádzajú ťa? Nezastavuj ich. Ešte ti nič nepriniesli? Netúž po tom, ale počkaj, kým to príde k tebe. Rob to tak vo vzťahu k deťom, manželke, verejným úradom, bohatstvu — a nakoniec sa staneš dôstojným spoločníkom na hostinách bohov. A ak nevezmeš veci, ktoré sú ti ponúkané, ale ich dokážeš dokonca aj odmietnuť, potom nebudeš len spoločníkom na hostinách bohov, ale aj ich ríše. Takto sa Diogenes, Herakleitos a iní im podobní zaslúžene stali a boli nazývaní božskými.
XVI.
Keď uvidíš niekoho plakať od zármutku, pretože jeho syn odišiel do cudziny, alebo zomrel, alebo preto, že trpel, daj si pozor, aby ťa zdanie nezmiatlo. Namiesto toho rozlišuj vo svojej mysli a buď pripravený povedať si: „Nepríjemnosťou pre túto osobu nie je samotná udalosť, pretože iného to nemusí trápiť; je to jeho vlastný úsudok o tom.“ Čo sa týka slov, neopovrhuj však tým, že sa mu prispôsobíš, a ak treba, aj si s ním povzdychneš. Ale vo svojom vnútri nemrhaj energiou na nariekanie.
XVII.
Pamätaj, že si herec v divadelnej hre, akejkoľvek, akú si autor želá vytvoriť. Ak je krátka, hráš v krátkej; ak dlhá, v dlhšej. Ak chce, aby si stvárnil chudobného, chromého, vládcu alebo bežného človeka, snaž sa hrať svoju úlohu prirodzene. Tvojou úlohou je dobre zahrať pridelenú postavu; výber postavy je na niekom inom.
XVIII.
Keď havran zlovestne zakráka, nenechaj sa odradiť týmto výjavom, ale okamžite si uvedom a povedz si: „Žiadne z týchto znamení nie sú predpoveďou pre mňa, ale pre moje bezvýznamné telo, majetok, povesť, deti alebo manželku. Ale pre mňa sú všetky predzvesti priaznivé, ak chcem. Pretože čokoľvek z toho sa stane, v mojej moci je z toho vyťažiť úžitok.“
