Nie je ľahké dozvedieť sa, že ste vlastne akýsi Startup svojho otca.
Ten môj potreboval oživiť spoločnosť, ktorú vo svojich začiatkoch vybudoval s hŕstkou Hebrejov. Od otváračky v podobe gardenparty pod Big Apple sa javili ako mimoriadne plodní, snaživí a podnikaví obchodní cestujúci, potom sa však pričasto dostávali do nepríjemností s konkurenčnými spoločnosťami, bolo ich treba neustále vyťahovať z nepríjemností, čo bolo náročné na prírodné zdroje a energie, do toho sa pridružili problémy s morálkou, ktoré už prinútili otca použiť chemické zbrane. Jednoducho to takto ďalej nešlo.
Musel vsadiť na novú tvár. Poslal svojho námestníka za mladou ženou, ktorá sem-tam vo firme upratovala a okrem fyzickej krásy bola vždy tichá, slušná a čistotná. Že by potreboval potomka, pokračovateľa jeho začatého diela, syna s čistým štítom, ktorý nebude spájaný s jeho zakopnutiami a ktorý bude vychovaný v ústraní až do momentu, kedy bude schopný nastúpiť do úradu. Vraj to nebude zadarmo. Ona bola taká vyplašená, že mu šepla len „FIAT“ a námestník potom povedal otcovi, že si vybral veľmi skromnú matku pre svoje dieťa. Predpokladám, že sa potom párkrát stretli, kým otehotnela a potom, čo zistila, že tento neviazaný vzťah s top manažmentom ju ničí, podala výpoveď a už nikdy FIAT nevyslovila.
Jej bývalý priateľ, operátor píly v drevospracujúcom podniku ju vzal na milosť, inak by sme skončili obaja v azylovom dome, ale na jeho obranu môžem povedať, že to bol kľuďas a pracant, ktorý nemlátil zbytočne prázdnu slamu a hlas zdvihol iba raz v živote, pri mojom narodení. Boli práve s mamou na road tripe a keď to na ňu prišlo, stihli sa presunúť už len do opusteného hostinca / motorestu, kde mama porodila a on pri pohľade na mňa skríkol len „Ježiši Kriste“! Odvtedy mi už nikdy nikto inak nepovedal.
Kým sa stihli odtiaľ aj so mnou pozbierať, prišli na obhliadku opusteného objektu dvaja somráci a pes a vidiac zúboženú ženu, prvý jej dal lopnutú deku, druhý chlipnúť zo zmesi ovocných vín a tretí ma oňuchával a olizoval mi nohy. Po krátkom rozhovore s otčimom, ktorý ostentatívne ledabolo malíčkom vyťahoval klince stovky z pohodenej laty nás nechali samých a keď sa už mama mohla ako-tak hýbať, pokračovali sme v trojici ďalej. Usúdili, že do hladovej doliny sa vracať nebudú, tak sme spravili z road tripu svoju životnú filozofiu a žili sme z toho, čo nám výmenou za našu pracovnú angažovanosť ponúkli tí, čo ju momentálne potrebovali. Mama vždy vravela, že z hľadiska duševnej hygieny je to veľmi oslobodzujúce. Človek nezhromažďuje, lebo vie, že všetko bude musieť uniesť len na svojich pleciach, analogicky k tomu si nevytvára ani putá k miestam a hmotným statkom a k ľuďom len do tej miery, do ktorej ich potrebuje, teda dočasne. Automaticky to bolo prevzaté, akoby môj autor povedal, do mojej agendy. Eliminovanie stresu zo straty nadobudnutého, teda že nadobličky netvoria neustále stresový hormón, je výhodou. Ďalším ziskom je dobrá kondička z neustáleho presúvania sa, čo je v súvislosti s očakávaním predsmrtného cross walku dobrá devíza, ale nepredbiehajme. Tiež je to príležitosť k pozorovaniu rôznych ľudí, s ich povahami, starosťami, radosťami a reakciami. Núti vás to premýšľať, ak ste hĺbavý typ, ako ja. A ľudia sú: 1. zvedaví, 2. klebetní. Dáte popri stružlikaní z dreva pár krátkych postrehov a ono si to začne žiť svojím životom. Razom ste baba Vanga atrakcia.
Ako dieťa chcete aspoň čiastočne zapadnúť medzi ostatné deti, tak sa naučíte zopár trikov, aby sa prelomili ľady. No, vlastne v jednom prípade sa ani veľmi neprelomili a odvtedy ľudia skúšajú chodiť po vode. Potom prevrhnete fľašu so skysnutou šťavou z granátových jabĺk do kade s vodou a kdekto to zrazu považuje za víno. Urobíte kamošovi Lazarovi v poslednej jeho chvíli Heimlichov chvat a zrazu je z vás bytosť, navracajúca život.
Chcete sa osamostatniť, chodíte po okolí a hľadáte bývanie, ale vaša povesť vás predchádza a všade vás len ťahajú dnu, hostia, čakajú, čo poviete, aby aj oni mohli raz susede povedať – čo táraš, to bolo myslené inak...Viem, veď som to počula na vlastné uši. No a potom sa zapletiete do protestnej akcie proti násiliu voči ženám, konkrétne jednej žene, naštve vás proste, že ľudia, ktorí robia dennodenné svinstvá, dvíhajú ruku voči jednej, ktorá sa od nich v ničom nelíši. Výtržníctvo v chráme, kde vás odrbú škrupinkári. A už to s vami ide. Poburovanie, šírenie poplašnej správy, ohováranie, všeobecné ohrozenie. Zbalia vás, idete pred prokurátora, ten nevidí dôvod na vaše stíhanie, popri tom si do úst pchá drobné tmavé a zjavne trpké ovocie, ale hlas ľudu vás predsa len žiada potrestať, lebo máte také čudné oči.
Cítite koniec, lebo so strhnutím šiat bude odhalené vaše najväčšie tajomstvo, pre ktoré mamin frajer ziapal pri vašom narodení. Nechovali pre dohodnutý Startup syna. Chovali babu.
Nebe je temný
a mnohem výš je vlků dávnej chorál z hor
a já tu marně hledám skrýš, když cesta rovná se nám strácí,
Lidi jsou andělé anebo draci
A každej dobrej skutek sílu vrací
Prekliata a vydedená sa uchýlite do jaskyne a napíšete knihu o paleo diéte.
Netušíte, že to bude najčítanejšia kniha ever.
