Mnohosrd 2018: Október

Október bol tento rok teplejší ako Rostasove instagramové fotky, a zároveň bohatší na udalosti ako jeho cestovný itinerár. Tém je fakt veľa, takže bez dlhých rečí prejdime rovno na prehľad toho, čo vzniklo, keď sa spojilo nepríjemné s neužitočným.

Z domova

Byť Slovák je úžasné

 

"Čím jednoduchšie je dopátrať sa  k poznaniu, tým sú ľudia jebnutejší."

Anton Hrnko, Dni zelá, 2016

Tento paradox si môžeme overiť na témach, ktorými v uplynulom mesiaci žila Slovač najviac. Tak najprv oddelenie trollingu v Absolutke vytočilo do biela (pointa zámerná) Hejslovákov s odvážnym tvrdením, že Slovenka môže byť aj mulatka a sloganom „Slovenské mamičky, pekné dcéry máte“. To je pre našu stredovekú spoločnosť ešte stále síce ťažko stráviteľný, ale stále fakt. Lebo keď máte slovenských rodičov, narodíte sa na Slovensku a máte slovenské občianstvo, tak ste jednoducho Slovák a tak vám treba. Lebo v takom prípade vám hrozí jedno obrovské riziko, a síce interakcia s inými Slovákmi. Čo, povedzme si úprimne, musí byť v prípade, že váš odtieň pokožky je len o jedno políčko na RGB stupnici tmavší ako caro s mliekom, ktoré si dáva každé ráno s marskou priemerný manipulátor smrekovej guľatiny z Očovej (vo voľnom čase amatérsky internetový etnológ), úplné megapeklo.

To nám potvrdila aj gymnazistka Lívia vo svojej jútubovej analýze, kde melie sračky o neomarxizme*, multikulturalizme, propagande a iných políčkach prakokot binga. Je to také, skoro až politicky korektné, lebo Lívia (resp. jej ghostwriter) tam hovorí o nebezpečenstve miešania kultúr, len nevie povedať, akých kultúr presne, čo sa ani nedá, lebo tá pipka z Absolutky je Slovenka a možno zožerie naraz viac bryndzových halušiek ako Krupa s Magátom a v kostole je častejšie ako Kuffa so Škripekom. Preto je jasné, že celý odkaz je o tom, že fuj je miešanie rás, len nemôžete tak natvrdo povedať, že bieli by nemali jebať s čiernymi a naopak, lebo to by ten rasizmus bolo vidno hneď, nie až v tretej minúte. Niekde ku koncu je samozrejme aj výzva na to, aby sme voči tomu „zasiahli“, lebo inak...! Hm, len ako? Napríklad by sme mohli zakázať vstúpiť na Slovensko všetkým iným rasám. Sexuálny styk s inými rasami by bol trestný. Tých pár čmoudov, čo tu nejakým omylom ešte žijú, by sme registrovali a neskôr by sme ich dali na jedno miesto, aby sme mali o nich lepší prehľad, napríklad niečo ako rezervácia, alebo tábor. Iba tak dokážeme ochrániť čistotu nášho národa a ras... ehm, teda kultúry. Len sa mi zdá, že mi to celé niečo pripomína, len si neviem spomenúť, čo.

V každom prípade, v druhej polovici mesiaca sa z expertov na demografiu a etnológiu stali zase experti na trestné právo, špeciálne nutnú obranu a excesy z nej. Takto pred rokom sme zaznamenali prvý ozbrojený útok islamistov na Slovensku. Teda, neskôr sa zistilo, že nešlo o islamistu, ale o Inda žijúceho na Slovensku, čo bolo úplne jedno, lebo všetci vedia, že Indovia sú len takí tancujúci moslimáci s turbanmi. Ešte neskôr vyšlo najavo, že to nebol ani útok, ale sebaobrana voči trom bielym kresťanom, pre ktorých táto férovka nedopadla podľa predstáv, lebo Ind sa nenechal pekne po slovensky dokopať, ale dovolil si brániť sa, a to dokonca nožom. Vidíte, toto je ten skurvený multikulturalizmus. Nôž nosil dokonca presne pre takéto prípady, lebo ho už viackrát dojebali predtým, lebo veď čo si to dovoľuje len tak chodiť po uliciach a nebyť pri tom biely?

No a súd Inda oslobodil (zatiaľ neprávoplatne), na čo sa stoporili zo svojich internetových poklopcov asi všetci absolventi Právnickej fakulty Vysokej školy života a v súlade s mottom svojej alma mater „hovno o tom viem, ale mám názor“ začali klásť zásadné otázky ako „prečo neutiekol?“, „prečo mal nôž?“, „prečo sa ním bránil?“, „prečo nepoužil slzný plyn?“, „prečo útočil na krk?“, „prečo ma nikto neberie vážne?“. Keďže od klávesnice a monitora sa čelí útoku trochu agresívnych najebancov najlepšie, vytvoril som túto situáciu tak, ako by prebiehala v súlade s internetovými komentármi:

- Dobrý večer, páni, mám dôvodnú obavu, že idete na mňa zaútočiť, môžete prosím potvrdiť váš úmysel? Áno, ďakujem. Vidím, že ste traja, budete útočiť všetci, alebo iba niektorí z vás? Všetci, výborne, chápem. Ešte by som vás požiadal o informáciu, aký bude preferovaný spôsob útoku, najmä s dôrazom na prípadné použitie zbrane. Len päste a kopance? Dobre, v tom prípade budem musieť upraviť primeranosť svojej obrany, mám totiž pri sebe nôž a v tomto prípade ho nemôžem použiť. Dohodnime sa teda takto: vy zaútočte prvý, budem sa brániť holými rukami, vy zostaňte tam, kde ste, len sa otočte, aby som nebol po vetre, plánujem voči vám totiž použiť kaser a vám ako tretiemu útočníkovi sa budem snažiť útok vyhovoriť racionálnymi argumentmi. Tak teda, ak je všetko jasné, ja som pripravený, môžeme ísť na to.

No a to je fajn, lebo sa môžeme vygrcať hneď teraz a na politiku prejdeme už nalačno.

Z domova

Danko vymyslel

Napínavá detektívna séria Kapitán Danko a záhada stratenej rigorózky naďalej pokračuje. Čo je aj dobre, lebo to odpútava pozornosť od jeho vylomením. Ako už dávnejšie vieme, tak kapitán doktor Syntax nepatrí k štandardným politikom, ktorí prišli, aby nahrabali pre seba, on sa navyše aj snaží robiť niečo „pre ľudí“ a keď sa politik snaží niečo robiť pre ľudí, tak to spravidla znamená, že ľudia prídu o prachy, slobodu alebo aspoň o časť svojho komfortu. Takže držte si peňaženky, lebo po poukazoch na rekreáciu dostal tento kokot z povolania ďalší geniálny ekonomický nápad, a síce špeciálny  odvod pre obchodné reťazce.

Zahraničné reťazce sú fuj, normálne tam máte veľký výber všetkého možného, takže si môžete kúpiť to najlacnejšie a najhnusnejšie, čo tam majú a potom pičovať, že je to hnusné, a to by sa vám v poctivej slovenskej večierke s jednou zdutou predavačkou nikdy nestalo, lebo tam kúpite hovno. V každom prípade, Dankovi prekáža, že v reťazcoch je málo slovenských potravín. A ako vieme, slovenské potraviny sú oveľa lepšie ako neslovenské, ibaže by neboli. A preto:

1. Extra daň pre obchodné reťazce

2. ???

3. Viac slovenských potravín v reťazcoch

4. Profit

Za utŕžené peniaze sa natlačia letáky „Globalisti, ani krok, u nás sa je oštiepok!“ a „Stop bruselskej vretenici, šťastie nájdeš v parenici“, zvyšok sa prejebe v štátnom rozpočte a pri jedení tresky exclusiv si ani nespomenieme, že nejaký jebotron nám potichu zvýšil DPH na potraviny na 22,5%.

A medzitým v ľubovoľnom slovenskom potravinárskom podniku:

- Počúvaj, ešte vyvážame do Talianska tú teľacinu?

- No hej, šak na Slovensku to nikto nežere. A aj keby, tak Terno nám dá polovicu toho, čo Taliani.

- Šak dobre, ja len, že... vieš, reťazce teraz musia platiť ten nový odvod, tak že či by sme niečo nedali aj do slovenských obchodov....

- To čo meleš za kokotiny? Si si omylom dal z tých antibiotík, čo do toho dávame?

- Dobre dobre, šak ja nič.

True story.

 

Z domova

Čo nového, pán expremiér?

Za uplynulý mesiac sa orgáni až podozrivo hecli a tvária sa, že vraždu Kuciaka a Kušnírovej už majú v podstate vyriešenú a za všetkým má byť Kočner. To síce vykydalo ešte o tri tatrovky otáznikov viac ako predtým, ale či to tak bolo alebo nie, nechajme na povolanejších, napríklad na tvorcov relácie Verte-neverte. Viac ako Kočner, o ktorého je teraz už dobre postarané a granadírová a taveňáková leopoldovská diéta robí s jeho telom väčšie zázraky ako podviazanie bachora, je ale odpudivý vyrehotaný Ficenko. S tým jeho „vidíte, vy ste nás už zatvárali za vraždu, bla bla presstitútky... bla bla opozícia... bla bla Kiska...“. Síce nikto netvrdil, že Fico zastrelil Kuciaka, kým mu Kaliňák držal ruky za chrbtom, ale na tých kreténov, ktorí ho volia, to stále platí. Hej, vyzerá to tak, že 20% našich spoluobčanov s volebným právom je absolútne nevzdelateľná, voči realite totálne rezistentná biomasa, ktorej, kebyže Los Robos vystrieľajú polovicu rodiny, sa im hodia k nohám s vďakou, že tú druhú polovicu zachránili pred smrťou (fenoném známy aj ako Tiso efekt). My ostatní si aspoň pre poriadok pripomeňme, čo sme sa dozvedeli za ostatného pol roka v súvislosti s touto témou, len tak, bez poradia (vynechám všetky rozkrádačky, ojeby a faily tejto vlády, lebo by sme si museli u websupportu doplatiť za nové diskové pole):

- na Slovensku operuje talianska mafia z Kalábrie, jeden z jej členov a Ficenko ako premiér prcali rovnakú štetku využívali asistentské služby rovnakej odborníčky,

- táto hlavná štátna radkyňa chodila potom na najvyššie diplomatické stretnutia bez bezpečnostnej previerky, kde z nej všetci mali akurát piču (doslova), ale nevieme, čo by mali, keby vedeli, že má kontakty na mafiu,

- na východe, kde podľa Ficenka nič nie je, farmárov terorizuje gang na čele s nejakou Smeráckou fuchtlou a poberá agrodotácie na cudziu pôdu, alebo chodníky, parkoviská, humná,...

- prokurátor Špirko popísal schému ojebov Kaliňáka a Počiatka na eurofondoch, na ktorých sa dalo trhnúť až dvesto mega, načo Ficenko reagoval, že sa spýtal, prečo sa Kiska stretol pred rokom so Sorosom,

- za Kaliňáka sa slovenský vládny špeciál použil na únos vietnamského diplomata, ktorý v Nemecku požiadal o azyl, ale je to všetko chyba Nemcov, lebo si ho nemali nechať uniesť,

- Ficenko býva stále v prenájme u daňového podvodníka a jeho susedom je objednávateľ spomínanej vraždy, ale Ficenko v tom nevidí problém, lebo pozná jednu pani, ktorá má záhradu prilepenú k plotu väznice, a čo?

- áno, ani tie analógie už Ficenkovi nejdú, „sused zabil mačku“ bolo o troch Marcinov z desiatich lepšie.

A vlastne celkovo nám Ficenko chradne ako trávnik pred Bonaparte, čo je aspoň jedna dobrá správa na tejto normostrane. Kedysi tento alfasamec dával 1000 klikov a teraz je z neho taký tragéd, že ho v telke rozjebe na rizoto aj Sulík. A iba pred pár dňami dostal ďalší úder pod kardiostimulátor, keď mu neprešiel návrh na nový systém kreovania ústavných sudcov, a síce bez prezidenta. Zabetónovať sa na Ústavnom súde, keď už to nevyšlo s Prezidentským palácom, a tam prevegetovať až do pokojnej penzie v Majkinom objatí by mu zlepšilo tlak a hlavne zachránilo pred basou. No a najprv to vyzeralo dobre – za zmenu ústavného zákona so Smerákmi hlasovali Kotleby aj Kollárovci, tí prví, lebo sú jediná pravá opozícia™, a preto s vládou hlasujú furt a tí druhí, lebo im ide vždy o ľudí a Fico je tiež človek, aj keď ani odborníci na antropológiu v tomto nie sú úplne zajedno. No aj keď to mali slušne spočítané, tak niečo sa dojebalo, bola rozprava a potom museli hlasovať znova. A to už nehlasovali kotleby (asi preto, lebo Gábor Gál si všimol taký detail, že hlasujú aj fašisti a upozornil na to, na čo sa kotleby asi urazili, lebo oni nie sú žiadni, ale neonacisti, kurvafix!), a dokonca ani niektorí koaliční hujeri. Takže všetko je po starom, ústavných sudcov menuje prezident, a kým ním bude Kiska alebo Mistrík, tak si môže Robo akurát tak harkať pioniera v poslaneckej lavici. A keďže má už o minimálne jedno volebné obdobie pretočený tachometer, mohla by ho osvietiť myšlienka, že to najväčšie umenie je niekedy vedieť, kedy sa už konečne odpratať.

*Slovo mesiaca

A máme jasného víťaza – neomarxizmus kope riť. Slovo „slniečkar“ už úplne vyšumelo, takže nám treba nového nepriateľa. Preto si náckovia, komančovia a pridružená totalitná zberba iných farieb vymyslela neomarxistov. Znie to správne hanlivo, lebo Marx bol ten zmrd, čo vymyslel komunizmus, ale keďže komunizmus je podľa podstatnej časti cieľovej skupiny tohto pojmu úplne super, musela sa pridať predpona –neo, lebo s ňou znie všetko oveľa nebezpečnejšie. Keď si trochu rozanalyzujete, koho vlastne týmito autistickými škrekmi alternatívni myslitelia vlastne myslia, tak vám vypadne taký bežný politický liberál, ktorý napríklad verí, že teplí môžu mať registrované partnerstvá, ženy sa môžu rozhodnúť, či budú pracovať, alebo v chalupe kotiť deti a čierni majú úplne rovnaké práva ako bieli.

Lenže keď ste bigotná konzerva s presahom k náckom alebo komančom, tak všetko toto vás strašne sere, aj keď v realite nemá prečo. Preto to musíte otočiť na to, že ste obeť, prípadne sa zastrešiť nejakými abstraktnými kokotinami ako národ, hodnoty alebo tradície. Tak vzbudíte dojem, že to, že chce niekto slobodu pre iných, je vlastne totalita, ktorá nám niečo nanucuje, alebo nás o niečo okráda. Podobnú falošnú dilemu vytvoril nedávno Boris Kollár, keď zapotil, že prečo máme pomáhať sýrskym sirotám, keď máme dosť tých slovenských, ako keby sme to, čo dáme tým sýrskym, automaticky ujebali slovenským priamo z taniera.

A pritom je to celé presne naopak. Skúste si vybaviť, ktoré politické a myšlienkové prúdy nám chcú určovať, kedy smieme a nesmieme nakupovať, kto môže a nemôže tvoriť rodinu a kto má alebo nemá byť „skutočný Slovák“. Čo vám vyšlo? No vidíte. Ale buďme vďační za tento pojem, je to ďalšia ľahká indícia, ako rozoznať v diskusii nerozmýšľajúceho debila, taká verbálna zelená samolepka.