Za posledných dvadsať minút som sa posunul o päťsto metrov, ale konečne prichádzam k príčine všetkého toho čakania - dopravná nehoda a na zemi vidím prikryté mŕtve telo motorkára, hlavne, že mu niekto postavil motorku na stojan. Pred pár hodinami som sa definitívne rozhodol, že si kúpim skúter a toto vnímam ako jasné znamenie, že som spravil dobré rozhodnutie. O týždeň nato kupujem skúter, a zodpovedne sa rozhodujem, že prvý mesiac nebudem obchádzať kolóny stredom a toto rozhodnutie mi vydrží presne tri minúty - pokým z predajne nedôjdem k prvej kolóne áut.

V meste, v ktorom má riešenie dopravnej situácie rovnakú prioritu ako ovládanie materinského jazyka pre voličov Kotlebu a kde je cestovanie MHD rovnaké zúfalstvo ako používanie Google Translate na dekódovanie Dankových príhovorov (výnimka je, keď idete električkou a nepotrebujete prestupovať), je motorka najlepšie riešenie dopravy. Okrem očividného preštrikovania sa cez kolóny za desatinu času oproti autu, to má aj mnoho dalších skrytých bonusov - jednoduché parkovanie hocikde bez toho, aby ste boli za chuja (1,5m na chodníku je ľahké nechať), prejazd cez križovatku, aj keď sa tam narvali autá z iného smeru, ktoré nemajú šancu prejsť, rýchle zaraďovanie sa z vedľajších ciest, stíhanie zelených, ktoré na seba nadväzujú, smiešne nízka spotreba. Výhody motorky sú tak jednoznačné, že by sa k ním vedel vyjadriť aj Uhrík, tak sa teda pozriem na tienisté stránky tohto spôsobu dopravy.

Počasie

Všeobecný predpoklad, že v zime sa na motorke nedá jazdiť, je rovnaká blbosť ako hovoriť, že sa v zime nedá behať - ľudia sú len lenivé lemry. Dvojnásobne to platí pre skúter, keďže v Bratislave sa dostanete z jedného konca na druhý do pol hodiny aj so zástavkou na pumpe. Áno, zima je rovnako pohodlná ako letná cesta autobusom bez klímy na míting Smeru, na druhej strane, je kopa výbavy, ktorá vám spraví zimu znesiteľnú - od vyhrievaných sedadiel a rukovätí cez rôzne deky až po najnovší výdobytok modernej vedy, z ktorého vám ujebe dekel - teplé oblečenie. Jazdiť na zasnežených cestách je dosť naprd, netvárme sa však, že v zime je v uliciach biela hmota rovnako často ako v saku Pellého, skôr naopak, zima bez snehu nie je nič extrémne. Poslednú zimu som zvolil auto namiesto skútra asi tak sedemkrát, a to tiež len preto, že som nezohnal zimné pneumatiky mojej veľkosti, a tak som jazdil na letných (pre hnidopichov - motorky nemusia mať zimné obutie). Nepríjemný neduh počasia je skôr dážď, lebo sa všetko skurvene šmýka a cez prilbu hovno vidíte a ešte vás raz za čas celého oblejú okoloidúce autá. Silný vietor tiež nie je najlepší kamarát, najmä keď prichádza nečakane a nárazovo. Oplatí sa sledovať predpoveď počasia a dobre sa obliekať.

Cesty

Cesty na Slovensku sú krásnym obrazom toho, ako majú politici v piči bežný plebs a dáva to zmysel, kebyže sú všetky opravené a diaľnice postavené, nebolo by z čoho vziať na nové hodinky a krabicu Viagry. Na skútri síce ľahšie obídem jamy, na druhej strane, keď už niečo trafím, tak to nie je zrovna príjemné a dvakrát som sa vďaka kvalite našich ciest zoznámil s povrchom vskutku intímne (raz štrk, raz mokrý priechod). Niekedy sú jamy v takej intenzite, že ani na motorke ich nemáte ako obísť, špeciálny bonus sú také tie jamy, kde ide celá cesta dole o pol metra a potom späť hore, to vás tak pekne vyhodí na sedadle. Priechody sú kreslené špeciálnou farbou, ktorú vymyslel človek, čo chce zabiť všetkých motorkárov, lebo viac ako priechod sa šmýka už iba mokrý priechod. Občasný vysypaný štrk, kanál, alebo škvrna oleja sú len také príjemné bonusy, ktoré vás nútia sledovať povrch desaťkrát viac ako v aute.

Vodiči

Ak odrátate jebnutých taxikárov, na predpisy serúcich policajtov, pipky ťukajúce do mobilu, hlavohrude na SUVčkach, pipky na SUVčkach, nepozorných vodičov, zaspatých dôchodcov, mamičky s nálepkou Rafaelko v aute, (prete)károv na firemných autách, dedinčanov na rozpadnutých šrotoch, expertov z Bermudského trojuholníka (DS-GA-NZ), ľudí, čo si myslia, že spätná zrkadlá sú na ozdobu, mladých kokotkov na fotríkovom aute, dedinských tunerov, biznismenov stále na telefóne, autobusárov, kamionistov, zásobovačov, kuriérov, všetkých ostatných vodičov a cyklistov, ktorí si myslia, že predpisy a fyzika pre nich neplatia, tak sú naše cesty pomerne bezpečné. Bohužiaľ, nestretnúť ani jedného z menovaných sa dá tak dve hodiny v roku a na motorke pri každej zrážke ťaháte za kratší koniec, preto treba byť extra opatrný. Klasické prípady, keď to vyzerá s vami zle sú: vodič sa vám drbne do pruhu, lebo si vás nevšimol a musíte dobrzďovať, vodič sa jebe do pruhu kde ste vy a ide vás zobrať kapotou auta, lebo pozerá za seba a musíte zrýchľovať. Čoho sa najviac bojím, je rozbiehanie, keď naskočí zelená. Červená sa prvé tri sekundy ignoruje, čo je pre skúter, ktorý je na päťdesiatke za dve sekundy dosť o hubu. Moc to nevadí keď sú zápchy, lebo to v pohode vidíte, že autá stále idú, najhoršie sú však momenty, keď čakáte na červenej, na ceste vľavo od vás je zelená a nikto nejde. Samozrejme, keď naskočí červená, tak prefrčí auto tak osemdesiatkou, však čo by zastavoval. Takto som mohol byť za posledný rok zrazený trikrát, raz som stihol dobrzdiť, dvakrát som videl vodičku už z diaľky a mal istotu, že pôjde ďalej.

Okrem toho sa, pravidlo väčší pes jebe uplatňuje dosť často, takže treba rátať so situáciami:

  • idete po ceste, v pruhu oproti vám je auto na blikačkách, auto oproti ho začne obchádzať, veď ty na motorke choď niekam na krajnicu
  • idete po dvojprúdovej ceste, vidíte, že sa niekto chce pripojiť sprava, tak idete do ľavého pruhu, nech má miesto a týpek sa pripojí takým štýlom, že vám vojde polkou auta do pruhu, veď sa uhni
  • obchádzate jamy vo svojom pruhu, takže idete bližšie pri krajnici, čo si vodič za vami vysvetlí, ako jasné znamenie, že vás ma predbehnúť s odstupom desať centi, lebo oproti ide auto

Road rage

Kokotnosť je na oboch stranách a potom, čo som si pozrel asi dvesto videí motorkári vs spätné zrkladlá a prečítal si moto diskusiu na Facebooku, prikláňam sa k názoru, že väčšie zastúpenie kokotov je asi medzi dvojkolesovými, takže budem iba dúfať, že raz sa tu ľudia naučia jazdiť slušne. Áno, som optimista. Mám celkom rád trúbenie, lenže problém je, že je tu veľká časť ľudí, čo to berie ako výzvu na súboj a ešte mi vynadajú, veď oni určite nespravili chybu. Inak mám celkovo pozitívne skúsenosti, vodiči sa mi väčšinou uhnú, tri prípady verbálnych konfliktov nasledujú nižšie:

Idem stredom dvojprúdovky, autá stoja na červenej. Obchádzam auto, ktoré má pred sebou tak meter priestoru a ja mám rezervu tak tri centimetre od zrkadla. Týpek stiahne okno a milo sa prihovorí "ak sa dotkneš toho zrkadla rozjebem ťa aj s motorkou." Pretože trochu sa posunúť je príliš ťažké.

Idem v garáži nákupného centra, týpek zľava sa pozrie, uvidí ma a nedá prednosť. Keď idem vedľa neho a pozerám sa, čo je to za človeka, stiahne okno a povie mi, že tu sa nejazdia závody (šiel som brutálnou dvadsiatkou, gumy pišťali, motor reval a fanynky vlhli, taký bežný utorok parkovania v Centráli).

Idem po dvojprúdovke v ľavom pruhu, sedemdesiatka, auto predo mnou ide šesťdesiat, rovnako ako auto vedľa, nie je kade obísť. Vodič predo mnou je na telefóne a ignoruje kolónu, ktorá sa za ním vytvára. Mohol by som ich predbehnúť stredom, ale to je manéver, ktorý robím tak maximálne do 30tky a ani z toho nie som zrovna nadšený, lebo viem, že vodiči so mnou nerátajú a ľahko ma môžu zobrať napríklad pri obchádzaní jamy. Nakoniec auto vpravo trochu pridá, tak predbehnem sprava keď sa tam vytvorí dostatočný priestor pre mňa. Vodič na telefóne sa tohto manévru zľakne, lebo doteraz nedával pozor, tak dupne na plyn a začne ma naháňať a trúbiť na mňa. Keď ma dobehne, stiahne okno a začne niečo kričať, ale v sedemdesiatke mám sluch ako Beethoven, tak neviem, možno sa len ospravedlňoval za to, že blokoval ľavý pruh.

Môj recept na takýchto ľudí je ignorácia.

Mimochodom, ak niekto uvažuje nad kúpou skútra, tak za mňa je to 100 percentné áno, najlepšie rozhodnutie, aké môžete spraviť.