Je to tvrdé, pevne stojí a keď sa toho dotkne ruka, prestane to rásť, čo to je? Keby nebola posledná časť hádanky v zápornom význame slov, rozpútala by som tu erotiknádo. Takto ostaneme v Gombaseckej jaskyni, kde na prehliadkovej trase trčí uprostred chodníka len tak naverímboha stalagmit a práve posledná časť hádanky je zaujímavá.
Tento stalagmit sa obetoval pre všetku tú bohovskú krasovú výzdobu, ktorú máme nielen v Gombaseku, ale po celom Slovensku a nechá sa ocapkávať šmátralkami, ktoré sa načahujú kade-tade a najradšej by ochytali šecko ako malé decko, darmo ľuďom vysvetľuješ, že toto ee. A platí za to. Po dotyku našich rúk sa vytvorila na jeho povrchu tuková vrstva a tak voda, ktorá naň spadne, po nej zľahka stečie a stalagmit už nikdy viac nenarastie. Môžeš naň aj prúdom liať minerálku so zvýšeným obsahom železa a horčíka. Navyše stalagmit na povrchu postupne sčernel. To malo názorne návštevníkom ukázať, prečo sa nemajú dotýkať krasovej výzdoby a súčasne sa okolo dotyku a vyslovených želaniach vytvoril mýtus, ako sa im do roka a do dňa splnia.
Čakala som zástup natiahnutých rúk prahnúcich po dotyku ako pri návšteve celebrity, ale nič také sa nedialo. Z celého zástupu zarúškovaných návštevníkov sa natiahla len jedna ruka, zrejme zúfalka. Zvyšok zvažoval, či so splneným prianím ako bonus nevyfasne pobyt na covidovom oddelení.
Škoda, že všetky naše dotyky nie sú viditeľné. Takto môžu niektorí antivaxeri vyhlasovať, že sa nebudú očkovať, lebo však sedia doma a skooroo nikde nechodia, tak kde by to chytili. Keby videli tú černotu, ktorá ich obklopí už len po zavretí vchodových dverí, tak by naozaj nikde nechodili. Ani k zubárovi, ani keď im líce oduje.
Môj syn tiež sedel doma na zadku, dištančné štúdium a kamoši cez počítač, občas vyniesol smeti, aby sme videli, že ešte vie chodiť a aj tak nás jedného pekného zimného dňa nakazil. Nezazlievam mu to, nezomreli sme, ani sme sa nemuseli ísť nadýchať kyslíku do nemocnice, naďalej máme na ten účel les. Čo ma však serie, sú antivaxeri zo staršej generácie.
Od jari minulého roka sme všetci trčali doma. Najväčšie riziko, že nebudú dodržiavať karanténu, predstavovali zrejme mladí ľudia, lebo bolo počuť motivačné zostaň doma, nezabi si babičku. A mladí ostávali. Žiadne diskotéky, flámy, ruka hore, Hammelov čas malín, doma sedeli aj Satinského čučoriedky, všetko to mladučké lesné ovocie kvasilo doma a zrelo bez zábavy. Neboli síce najviac ohrozenou skupinou, aj keď sem-tam niekto výstražne vytiahol, že na koronu umrel aj mladý muž v Chujviekde na druhom konci kontinentu, ale všetci apelovali na ich svedomie.
Po vyše roku, kedy nám ovocie dozrelo aj v tmavej špajzi, vidím odrazu niečo, z čoho mi padá sánka. Zhromaždenia antivaxerov, ktorí hovoria, že korona je chrípôčka, očkovanie zabíja a keď sa bližšie pozriem, tak ma ide šľak trafiť. Je v ňom veľa starších ľudí, u ktorých som predpokladala, že s vekom príde aj rozum, ale tuná zrejme len vek.
Ľudia, ktorí donedávna pri poruche svojho nového počítača odpovedali servisákom, ktorí sa ich pýtali, čo majú na počítači, že háčkovanú dečku a keď prvýkrát v živote skúšali niečo na počítači, gúľali zúfalo očami, tak teraz gúglia jak o život. Kua, ja sa pýtam toho lesného ovocia, prečo ste, preboha, naučili toho dedka a babku len gúgliť? Prečo ste ich nenaučili aj selektovať informácie? Prečo ste im trpezlivo nevysvetľovali, že existuje aj niečo také ako hoax? Keď ide ešte o taký milý hoax ako bolo raz o tučniakoch, že keď preletí ponad ich hlavy lietadlo, tučniaky nevedia od neho odlepiť oči, nakláňajú sa dozadu, až sa prevrátia na chrbát a nevedia sa zdvihnúť, je to veľká sranda. Tučniaky kašlú na lietadlá a ak aj na ne pozerajú, nezdrbú sa.
Podstatne horšie je to však s dezinformáciami, ktoré chrlí Blaha, nekonečná studnica traktátov pre staršie generácie, plných šialených konšpiračných teórií, ale chrlia ich aj mnohí ďalší osvietení, obrodení tupci a manipulátori. Vždy si kladiem otázku, či tým imbecilným konšpiráciám naozaj veria, alebo je to niečo ako zábava v mexickej vlne a hlavne, či majú aj workshopy na vymýšľanie tých debilín, alebo majú na to prirodzený talent a len tak sa im tie nápady objavia v hlave.
Chápem, že keď sa stane vo svete niečo mimoriadne ako trebárs teroristický útok, živelné pohromy, nečakaná smrť svetovo známej osobnosti, tak sa vyvalí kopec špekulácií, lebo sú zaujímavejšie ako bezútešné bahno nudy, v ktorom žijú, ale do prdele, nemôže sa niekedy niečo stať len tak úplne normálne? Nemohol Covid-19 prísť ako doteraz každá choroba, ktorá spôsobila pandémiu? Takisto vakcíny, ktoré prišli rýchlo, skôr ako ich očakávali aj samotní odborníci a vysvetlenie bolo úplne jednoduché. Celý svet sa zosral z Covidu-19, sústredili sa veľké prachy a veľké vedecké kapacity na určitý zámer a makali. Namiesto toho, aby sa všetci potešili, že keď ľudstvo chce a popracuje na tom, tak sa dosiahnu parádne výsledky, ktoré za iných okolností mohli trvať podstatne viac rokov, ale tuná nie, namiesto toho zas sú tu šialené konšpirácie.
Minule ma takto dojal v skupine Nezaočkovaní pán Štefan, ktorý sa pýtal, čo za deti sa nám budú rodiť, ak jeden z rodičov bude zaočkovaný a druhý nie. Alebo ešte lepšie, ak budú obaja z rodičov zaočkovaní? Ak vôbec budú môcť mať deti a keď budú, či nebudú mať hocijaké defekty alebo budú nejakým spôsobom retardované, že sa treba nad tým hlboko zamyslieť. Áno, bola chyba, že kedysi boli očkovania na všetky vážne choroby spôsobujúce pandémie povinné. Štefanovej mamy sa nikto nepýtal, či sa chce očkovať alebo nie, ale v záujme všetkých do nej napichali všetko, čo bolo treba a tak nás tu teraz retardovaný pán Štefan núti k hlbokému zamysleniu sa.
Ja sa však hlboko zamýšľam skôr nad tým, že kým mladí ľudia sedeli poslušne doma na riti počas študentského obdobia, obvykle plného roztopaší, aby nenakazili dedka a babku, teraz starí rodičia vybiehajú hromadne do ulíc a protestujú. Proti čomu vlastne? Že má o nich niekto strach? A nielen o nich, pretože kým budú ležať na kyslíku v nemocnici, iní ťažko chorí ľudia sa nedočkajú pomoci od plne vyťažených lekárov (Týmto pozdravujem levicu Darebnicu a vzdávam hold jej statočnosti, ako aj všetkým ostatným ťažko chorým, ktorí to musia v týchto sťažených podmienkach ustáť).
A do tohto všetkého sem príde pápež František. A bude tu až tri dni. A stretnúť sa s ním môžu len zaočkovaní. Neslýchané, že? Viem, antivaxerom sa to nepáči, pretože si viem predstaviť, že keby k pápežovi nahrnulo obrovské množstvo zaočkovaných aj nezaočkovaných, začala by sa tam šíriť nákaza a stalo by sa, že nezaočkovaní by skončili v nemocnici, mali by šancu dostať posledné pomazanie od svätého otca a to sa oplatí. Túto šancu im niekto zobral. Kto? Vraj pápež to nebol, bola to požiadavka zo strany Slovenska a pápež ju akceptoval. Veď ale prečo by tak neurobil? Očkovanie chráni život a cirkev už dvetisíc rokov deklaruje, že bude za každých okolností chrániť život každého človeka, tak čo je na tom nepochopiteľné?
Zaujalo ma aj soptenie veriacich, že Kristus sa stretával s ľuďmi, ktorí boli na okraji spoločnosti a to aj s malomocnými, tak prečo by sa nemohol stretnúť pápež s nezaočkovanými? Nuž, z jednoduchého dôvodu, ovečky moje, to by riskoval, že by skončil tiež pribitý klincami z Kinekusu o drevo. Keďže sa mu ešte nechce zomierať, zrejme aj preto sa hlava cirkvi dala zaočkovať.
V súvislosti s pápežom sa skloňuje aj meno Bezák, s ktorým vraj má pápež František dobré vzťahy a očividne mu na ňom záleží. Pripadá mi to, že títo dvaja muži sú niekde celkom inde ako ostatní predstavitelia cirkvi a preto si rozumejú, aspoň ja to tak vnímam. Za mňa teda, Velebnosti, full respect!
