Long story short - v sobotu večer sme s manželkou skončili pri jednom zo štyroch TV kanálov, ktoré chytáme. Ako podmaz nám hrala Miss Slovensko. Popritom sme ale museli riešiť X ďalších existenčných vecí, ako napr. akú polievku uvariť zajtra, kam s dieťaťom počas predĺženého víkendu alebo či je možno jesť mungo klíčky, aj keď začínajú chytať jemne hnedý farebný nádych.

Ale späť k miss.

 

Na úvod nabehnú finalistky v krojoch, čo mi príde také ľudové. Vcelku fajn. Hneď prvé prekvapenie ma zastihne nepripraveného v osobe moderátora večera, ktorý prekvapivo nie je z tria maestrov slova zo samého dna televíznej zábavy Voštinár/ Nikodým/ Bičan. Na takúto vrcholovú udalosť sem organizátori importovali nejakého Čecha, ktorého som nepoznal. Borec sa celý večer tvári, ako keby sa márne snaží zakryť "explozivní průjem" spôsobený nadmernou konzumáciou žinčice. Alebo možno je v týchto dňoch výhodný kurz CZK/EURO, tak sa podarilo organizátorom čo-to ušetriť. Inak si to neviem vysvetliť.

 

Prvý svetlý bod pre moje libido je, keď sa na scéne objavuje šéfka organizátorskej agentúry, bývalá misska Chomisteková – jebačka, ktorej chudá postava kontrastuje s výstavnými ceckami. To je podľa mojej manželky nefér voči bežným ženám. Manželka na mňa hneď rozbaľuje aj jej Instagram, ktorý tento "smutný" (teda ako pre koho) fakt potvrdzuje.

 

Nasleduje predstavovačka súťažiacich – študentka, po večeroch event manažérka, študentka, študentka, po večeroch prekladateľka, nuda, nuda, nuda až započujem slovo someliérka, za čo by si odo mňa zaslúžila titul miss sympatia. V jej veku som totiž na chodbe intrákov vychutnával krabicové víno z južných svahov Talianska Don Simon pomerom 3:1 so šofokolou.

 

Predstavovanie báb je po troch kúskoch strihané s jednotlivými "disciplínami", v podstate furt to isté, len s inou fazónou: baby asi tak pomerom 10:12 sa vystihujú ako cieľavedomé a idú si za svojim snom. Jedna sa prizná k tomu, že je vlastne hanblivá. V jemných obmenách počujem niekoľkokrát zopakované pseudomotivačné top hlášky z Instagramu alebo obdobných softporn sociálnych sietí.

Kvitujem ale absenciu otázok typu: "Keby sa Ti mohlo splniť hocijaké jedno želanie, čo by to bolo?", nahradila ju ale ďalšia podpásovka: "Čo je podľa Teba krása?"

Tak namiesto 12 obdôb odpovede typu - želám si svetový mier, počúvam 12 obdôb vety, že krásna je každá žena takým tým svojím spôsobom, krásna musí byť hlavne vnútorne, ale aj že pekné ženy to majú v živote ťažké, lebo musia čeliť predsudkom. A predsudky sú veci nebezpečné, lebo aj taký Miňo ich pár má a nebojí sa ich verejne prezentovať, za čo mu teraz hrozí 15 rokov natvrdo, aj keď má poslaneckú imunitu. To už v akom svete žijeme.

 

Ľutujem školácku chybu, keď manželku oboznámim s mojou favoritkou. Nasleduje konštantný flame, kedykoľvek je dotyčná v obraze. Konečne prichádza najzaujímavejšia časť večera pre mužské osadenstvo. Promenádu v plavkách (sooo nineties) upgrajdla prehliadka v spodnom prádle. O podväzky tohto roku nebola núdza. Manželkinu ruku pomaly a lišiacky smerujem do môjho lona, tá ale rozhodne nezdieľa moje nadšenie. Začínajúcu erekciu schladí jej ľadový pohľad. Manželka zato dosahuje argumentačný vrchol večera v podobe hejtov na každú zo súťažiacich, napríklad:

  • no to je vulgárna dĺžka sukne
  • tá pôsobí umelo
  • tá má oči ako satan
  • s takou postavou nemá na miss
  • moc nudná na miss

 

Celý dobrý dojem ale kazí nejaký derivát Majka Spirita svojim pseudomotivačným repom, ktorý by svoje alternatívne využitie našiel napríklad ako hymna triedneho večierku siedmej Cé. Aby málo nebolo, anglickým refrénom sekunduje najväčší švihák milujúci Slovensko Samo Tomeček, ktorému však mojou chabou korporátnou angličtinou rozumiem tak akurát "Yeaaah".

 

Zasa reklama, nudné vstupy moderátora vždy s trojkou missiek, kde sa na jeho vtipoch smeje len on sám. Od ženy nečakane zisťujem, že moderátor sa volá Libor Bouček, zo starých časov mi blikne kontrolka na tento song a najmä Hugovu slohu.

Hanblivá pri spovedaní počas večera zisťuje, že už vlastne hanblivá nie je, lebo táto súťaž ju naučila sebavedomiu a citujem: "Cítim zodpovednosť za tých, čo ma podporujú." Najviac to zaklincuje posledná predstavujúca, ktorej sa pri otázke o splnených snoch začne triasť hlas a slzičky sú na krajíčku, pretože to, že sa dostala medzi súťažiace, je jej splnený sen. Na toto som už asi pristarý.

 

Aby som len nehejtoval, prehliatka finalistiek v "spoločenských" šatách ku koncu je výborne spravená hudobne aj vizuálne.

 

Začína finále, zasa oceňujem kreativitu organizátorov, viď napr. kategória miss príjemný hlas. Moderátorko, teda Libor, odpočítava sekundy do konca hlasovania, z čoho normálne začínam cítiť vnútorný nepokoj.

 

Nasleduje ďalšia štvrťhodinová reklama, keďže spočítať poslané sms hlasy všetkých rodinných príslušníkov nádejných missiek chvíľu trvá. Osprchovaný a pripravený do postele však nezvládam to finálové napätie. Nepomohla ani veľká potreba. Po vyhlásení miss sympatia si idem ľahnúť, pretože ráno mám službu s dieťaťom, ktoré si najmä počas víkendov ľúbi pospať tak do pol šiestej.

 

Ktorá ale vyhrá, je vlastne irelevantné, lebo aj tak každá žena je svojím spôsobom krásna (ako som sa dnes dozvedel). Takže s predstieraným pokojom som šiel do postele.

 

 

Epilóg

 

Po dlhej noci plnej nepokojného a plytkého spánku ma hneď ráno Topky utvrdzujú v tom, aká som ouca bez štipky originality, slepo nasledujúca kapitalistami a prehnitou konzumnou spoločnosťou vštepené povrchné trendy. Moja osobná favoritka sa stala absolútnou miss. Uvidíme sa zasa o rok na jojce.

 

Pic by atlantico.net